Otec Vladimír začal svoje poslanie dobrého pastiera ešte v obci Koš, kde prichýlil v roku 2007 asi desiatich mužov, ktorí museli opustiť resocializačné zariadenie v obci. Ubytovať ich na fare však bolo len dočasné riešenie a tak sa obzeral po niečom väčšom. Biskup Rudolf Baláž mu ponúkol Kláštor pod Znievom a miestny kláštor. Práve tam prišiel v roku 2008 s asi dvadsiatimi-tridsiatimi prvými chlapmi. Dnes ich je tu okolo stotridsať.

Spolu s fotografkou parkujeme pred starobylým kláštorom a už vo dverách nás očakáva bývalý starosta obce, aktuálne terapeut komunity, Maroš Halahija. „Spolu tu máme dvestopäťdesiat ľudí, ide však o viacero domov a zariadení,“ prezrádza. Sú tu niektorí chlapi už od začiatku? „Z tej prvej skupiny ich tu ostala väčšia polovica a stále pomáhajú pánu farárovi.“

Ľudia bez domova, ale aj tí, čo si prešli rôznymi odvykacími kúrami od závislostí, žijú v kláštore, ktorý má bohatú históriu. Už od 11. storočia v ňom žili mnohí rehoľníci: „Boli benediktíni, premonštráti a jezuiti, nejaký čas po revolúcii aj rehoľné sestry...“

TREBA ŽIŤ PRÍTOMNOSŤ

Ľudia, ktorí žijú v komunite, sú z rôznych častí Slovenska, z Turca, Oravy či Kysúc, ale nechýbajú ani z Bratislavy či Humenného. Každý, kto príde, nájde svoje miesto. Príčinou ich stavu a situácie sú rozbité rodiny, alkohol, zlý zdravotný stav. Ľudia prichádzajú bez osobných dokladov, v zlom psychickom stave a špinaví. Otec Maslák sa však riadi zásadou: „Minulosť ostáva za bránami zariadenia, treba žiť prítomnosť.“ Kapacita však nestačí, denne volajú ďalší a ďalší, ktorí by chceli prísť. Iných im vozia napríklad policajti. Napríklad z Vrútok, aby nepomrzli v zime v mrazoch.

Napriek tomu je v zariadení veľká fluktuácia. Prečo ľudia odchádzajú? „Sú to rôzne pohnútky,“ vysvetľuje náš sprievodca, „príde za nimi niekto z rodiny alebo ich kamarát a oni odídu s ním. Prípadne sa niekomu niečo znepáči. No ako sa vrátia domov, vrátia sa do svojho pôvodného života a často skončia na ulici. Za dva-tri týždne sú späť. S prosbou, či by mohli u nás pokračovať.“ Takmer vždy v horšom stave, ako odchádzali.

Terapeut Halahija pokračuje: „Pán farár sa im venuje aj duchovne – čítajú si zo Svätého Písma, chodia na modlitby, ktoré sú trikrát za deň, majú sväté omše...“ Mnohí si dorobia aj sviatosti: krst, sväté prijímanie, birmovku, pán farár im pomôže.

Jediným povoleným dopingom je káva. „Chlapi radi kávičkujú,“ usmieva sa náš sprievodca. „Sami sa medzi sebou pozývajú na šálku kávy...“

 

DAŤ ZADARMO NIE JE ÚČELNÉ

Každý klient podpíše zmluvu o poskytovaní sociálnych služieb a za svoj pobyt si platí nejakú čiastku. „Dať ľuďom niečo zadarmo je síce pekné, no nie je to účelné. Človek si musí byť vedomý, že zadarmo nič nedostane. Platí však podľa svojich možností, nie je to suma, na ktorú nemá.“

Chlapi si sami chovajú zvieratá (ich prehliadka nás potešila najviac, najmä malé prasiatka či kozliatka), upratujú, pravidelne sa pomáha v obci. Aby boli čo najviac sebestační.

Kláštor pod Znievom má tisícšesťstopäťdesiat obyvateľov a to, že chlapov vidieť v uliciach, ako pracujú – často v spolupráci s obcou –, je najväčšie plus pre vzťahy medzi komunitou a obyvateľmi. „Vidia ich, neuzatvárajú sa do seba a sú slušní – vedia sa napríklad pozdraviť. Ľudia sa, samozrejme, báli, čo to tu bude a čo majú s bezdomovcami robiť, ale rýchlo prekonali predsudky.“ Veď napríklad na fašiangy im požičiavajú koč, kone i kočiša.

Ako prebieha denný program? Budíček je o šiestej. Kto chce, dá si kávičku, a ide sa na modlitby. Po nich raňajky, rozdeľuje sa práca – kto kam ide a čo bude počas dňa robiť. Prvý pracovný blok je do dvanástej. Nasleduje ruženec, obed, krátka prestávka a začína sa druhý pracovný blok. V lete sa pracuje podľa množstva práce, na záver nesmie chýbať káva! O piatej je spoločná svätá omša, potom večera a spoločné aktivity – chlapi napríklad hrajú šach, spoločenské hry. O desiatej nekompromisná večierka.

 

KOREC I LIPA

Pýtame sa, na čo budú použité peniaze z nášho projektu #milosrdnacesta, vyzbierané počas mesiaca apríl. „Na réžiu. Je to veľké zariadenie aj stará budova, ktorú sa snažíme postupne obnovovať.“ Zároveň je tu však aj možnosť prispieť potravinami, ktoré vždy pomôžu: cukor, múka, olej, cestoviny, maslo, ryža, káva.

Pomaly sa lúčime a vnímame, že kláštor vyžaruje bohatú históriu. Apropo, spája sa s dvomi známymi menami. V jeho budove je výťah, ktorý opravoval kardinál Ján Chryzostom Korec počas totality, keď pracoval ako utajený biskup. A takmer dva roky tu strávil aj Peter Lipa ešte ako malé bábätko. Kláštor slúžil aj ako sirotinec. Tie nové príbehy stále píše. A sú to príbehy, keď sa menia životy a ožíva nádej.

AKO SA ZAPOJIŤ DO PROJEKTU #milosrdnacesta?

V rámci Roka milosrdenstva každý mesiac navštevujeme iný projekt spojený s milosrdenstvom, aby sme ho predstavili čitateľom s konkrétnou možnosťou podporiť ho a prejaviť tak svoje milosrdenstvo – peniazmi alebo potrebnou vecou. Projekt predstavíme vždy na začiatku nového mesiaca, prinesieme tiež rozhovor s konkrétnym človekom a na záver zbierku vyhodnotíme.

...

AKO PODPORIŤ KOMUNITU DOBRÉHO PASTIERA V KLÁŠTORE POD ZNIEVOM?

Forma zbierky: Peniaze, ktoré sa použijú na prevádzku 
Účet: SK20 0200 0000 0025 5321 8455  (VÚB BANKA)
Účet patrí občianskému združeniu DOBRÝ PASTIER, ktoré prevádzkuje komunitu, je potrebné uviesť do poznámky dar cestaplus“, aby sme mohli platbu vždy aktualizovať a zverejňovať.

VIAC INFORMÁCIÍ O KOMUNITE DOBRÉHO PASTIERA

...

Fotografie: Alžbeta Hrušovská / cestaplus.sk