(Liturgický sviatok: 13. decembra)

Ktovie, na čo myslela moja mama, keď vyberala meno pre mňa. Tušila, že mi dáva viac, ako len pekný význam mena alebo možno vtedy „frčiace“ meno? Pre Boha však ani táto drobnosť nie je náhoda a naplnil význam môjho mena „plná svetla“ do bodky.

Skôr, ako by niekto tušil, som sa zamilovala. Možno to bolo priskoro aj na ten vek, ktorý som mala, keď som povedala, že iného do svojho života a srdca nepustím. V tichu pred svojím Ženíchom som dala sľub večnej čistoty a verila, že sa nemôže stať nič, čo by ma o naplnenie tohto sľubu obralo.

Rástla som a bolo samozrejmosťou, že mama mi našla ženícha podľa svojho najlepšieho výberu: želala si predsa moje dobro a chcela mi zabezpečiť pokojný a pohodlný život po boku bohatého a vplyvného muža. Modlila som sa, vedela som, že nastal okamih, kedy sa môj sľub dostane na verejnosť a ja budem musieť vydať svedectvo. Vo vnútri som bola pevne rozhodnutá ostať čistou len pre Ježiša a cítila som, že On si ma uchráni.

Urobil to: hoci mama mi oznámila svoje rozhodnutie, môj Drahý moje prosby o ochranu pred manželstvom vzal vážne.  Moja mama naraz ťažko ochorela, o svadbe tým pádom nemohlo byť ani reči. Lekári boli bezradní a ona tak veľmi túžila žiť! V tomto stave som jej ponúkla možnosť putovať k hrobu sv. Agáty v Katánii – pretože sa tam diali zázraky a mnohé uzdravenia.  Bola som vo svojej viere presvedčená, že mám v Agáte „parťáčku“ môjho panenstva a zasvätenia sa Bohu – a tak sa moja mama vrátila domov dvojnásobne zdravá. Bez choroby tela a duše, a hlavne, prijala môj zdržanlivý panenský život a o sobáši sme sa doma už ani nebavili.

Kým doma teda bolo všetko v poriadku a žili sme pokojne, nedalo sa to povedať o mojom „skoro ženíchovi“. Bol neskutočne urazený a cítil sa ponížený, že som mu bola najprv sľúbená a nakoniec obišiel naprázdno.