Myslela som si, že o láske viem veľa. Veď som po nej tak neskutočne túžila, až to vyústilo do mojej profesie. A napriek rizikám, ktoré moje povolanie aj vtedy prinášalo, som mala pocit, že láska si vyžaduje risk.

Tie posledné štyri slová sú ozaj pravdivé. Teraz to už viem.

Kým som však pochopila svoj omyl, ach...

Bola som príliš odvážna na to, aby som žila nemilovaná – tú predstavu som ani len nezniesla. Pri poznaní, čo sa často skrýva za pláštikom slušného manželstva, som aj z rečí svojich klientov mala väčšie žalúdočné ťažkosti než iní z mojej existencie a blízkosti.

Bola som príliš krásna na to, aby som sa skryla. Chcela som žiariť, svietiť, byť stredobodom, byť rozmaznávaná a obdivovaná. Nikdy mi to nestačilo, ani pri rýchlom každodennom zatváraní a otváraní dverí na mojom dome.

Stále som v sebe mala neskutočný hlad po láske. A túžbu nájsť ju takú, aká vo svojej podstate naozaj je. Hľadala som a mala som pocit, že nič lepšie než to, čo robím, sa nájsť nedá. Striedala som mužov a zdalo sa mi, že robím úžasnú službu sebe aj im.