Hoci problém celiakie sa zviditeľnil len v posledných rokoch (a ostáva pýtať sa, ako riešili prijímanie hostie predtým), nie je pravda to, čo práve čítame v palcových titulkoch na stránkach novín a webov.

To, čo ľudia teraz čítajú, je nedotiahnutá polopravda, vyvolávajúca negatívne emócie a zbytočne zvyšujúca odpor voči Cirkvi, čo dokazujú mnohé „milé“ komentáre pod článkami – a to aj od katolíkov.

 

Predpis Cirkvi k matérii eucharistického chleba a vína...

Ako katolíci vieme, že je potrebné zachovať jednotu a určité „liturgické pravidlá hry“ Cirkvi na celom svete – pretože vždy sa nájdu špekulanti a okolnosti, ktoré zvádzajú alebo by mohli zvádzať k tomu, aby sa z pôvodného zloženia a tým nakoniec aj z prevedenia hostie a vína pri slávení Eucharistie stalo pri ľudskej vynachádzavosti a radosti z obchádzania pravidiel niečo iné, ako by malo byť.

Takúto obavu vyjadrila aj Kongregácia pre bohoslužbu a sviatosti očividne z konkrétnych skúseností, keď v obežníku spomína úlety s dodávaním iných ingrediencií do zloženia hostií, ako je predpis, a tiež rôzne spôsoby predaja, pri ktorých je už ťažké zaručiť (oproti zvyčajnému spôsobu výroby hostií a omšového vína predovšetkým v určených rehoľných spoločenstvách) ich predpísané zloženie.

Tiež je problém ustriehnuť pri spôsobe výroby a predaja (údajne už aj v hypermarketoch) ich používanie s ohľadom na cieľ, pre ktorý sa vyrábajú. Jednoducho, za daných okolností a „prekvitania“ kšeftu bez dodržiavania pravidiel bolo povinnosťou a potrebou Cirkvi znovu ich pripomenúť a ujasniť.

Nakoniec, nie je to žiadna novinka. Podľa hovorcu KBS Martina Kramaru smernica vyjadrujúca sa k zákazu používania úplne bezlepkových hostií bola vydaná už v roku 2003, kňazi o nej dobre vedia a nemajú problém vyriešiť prijímanie Eucharistie ani u celiatika, ktorý neznesie ani miligram lepku – o čom už, samozrejme, naše ani iné „mienkotvorné“ médiá nenapísali nič.

 

... kontra ústretovosť k celiatikom

Celiatici sa nájdu všade, v každej farnosti – hoci ich ešte nie je veľa. Nie je však pravda, že Cirkev na nich týmto obežníkom dlabe a neumožňuje im prijímať Eucharistiu alebo ich ohrozuje na zdraví tým, že nemôžu dostať bezlepkovú hostiu.

Hovorca KBS Martin Kramara k tomu pre náš portál napísal: „Hostie, ktoré sa na Slovensku v kostoloch používajú pre veriacich alebo aj kňazov, ktorí trpia celiakiou, majú obsah lepku znížený na minimum, ale nie sú stopercentne bezlepkové. Je známe, že kto by mal voči lepku absolútnu intoleranciu, môže požiadať o dovolenie prijímať Eucharistiu pod spôsobom vína. Pre našich veriacich s celiakiou sa teda reálne nič nemení.

Správy, ktoré hovorili, že hostie pre celiatikov, ktoré sa používajú v kostoloch, budú zrušené, sú mylnou interpretáciou. Aj keď sa tieto hostie ľudovo volajú bezlepkové, treba ozrejmiť, že predsa len majú, aj keď minimalizovaný, obsah lepku a budú sa požívať v našich kostoloch tak ako doteraz.“

Dokonca aj v prípade, ak by mal veriaci problém s prijímaním vína (pri inej zdravotnej kombinácii lepkovej intolerancie a probléme prijať omšové víno v bežnej podobe), môže dostať ako rovnocennú náhradu hroznový mušt za podmienky premenenia počas bohoslužby obety.

Jozef Schwarz, administrátor farnosti Cífer, nám napísal: „Konkrétne ja používam nízkolepkové hostie, ktoré sa oficiálne predávajú v náboženských predajniach na Slovensku (čiže sú certifikované a odporúčané KBS). Zatiaľ som sa nestretol s tým, že by mal niekto z týchto veriacich úplnú intoleranciu na lepok. Ak by mal niekto s tým problém, môžem a nemám problém podávať Eucharistiu iba pod spôsobom vína.“

Žiadna diskriminácia či ohrozenie života sa teda pre celiatikov z pohľadu Cirkvi nedeje: jediné, čo potrebujú, je komunikácia so svojím kňazom vo farnosti a nájdenie riešenia pre ich platné prijímanie Eucharistie – a každý kňaz je na to práve pre túto inštrukciu dobre pripravený a nemal by byť problém vyriešiť túto otázku.

 

Keď sa strápňujeme sami... je to O. K.?

Ostáva sa teda pýtať: Kto nemiluje celiatikov (a Cirkev)? A tiež – vzhľadom na tie ťažké statusy a komentáre na internete aj od veriacich –, ako sme schopní kriticky myslieť, overovať si informácie a pravdivo zastať svoju Cirkev bez verejného (!) „kameňovania“ slovami?

Rozum a jazyk sme totiž všetci dostali už pri počatí... a neodobral sa nám tým, že sme boli pokrstení a máme mať poslušnosť voči učeniu a smerniciam Cirkvi – ani v tomto prípade. (Pričom v mnohom sa vôbec nesnažíme poznať dobro, ktoré Cirkev sleduje učením a smernicami, nevieme o tom nič... a potom je to bieda.) Ak máme jazyk na to, aby sme vedeli frflať a strieľať do vlastných radov, nebolo by lepšie použiť ho progresívne spolu s rozumom na to, aby poznali skutočnú pravdu – a až potom sa vyjadrili?

Ak to neurobili oné médiá – ktovie prečo? – napriek verejne známemu kontaktu na hovorcu KBS (pričom je taký operatívny, že odpoveď pre náš portál napísal obratom neskoro v nedeľu v noci a urobil by to aj pre iných), čo bráni nám urobiť to?

 

Kto má uši, nech počúva... kto má srdce, nech premýšľa... kto má rozum, nech ho používa... bez ohľadu na intoleranciu na lepok.

...

Snímka: Flickr.com (CC licencia)