V dogmatickom učení Cirkvi, v dokumente Lumen Gentium, sa môžeme dočítať, že Duch Svätý riadi svoju Cirkev dvoma základnými darmi, a to hierarchickým  a charizmatickým (1 kap., 4 ods.). Tak ako mal Kristus ľudskú prirodzenosť a božský pôvod, tak aj Cirkev potrebuje nielen ľudské, ale aj nadprirodzené vedenie, ktorým bude Cirkev budovaná, posilňovaná a omladzovaná. Všetko toto sa deje prostredníctvom týchto dvoch darov – dvoch pľúc našej Cirkvi.

O hierarchickom dare prorokoval už prorok Izaiáš, keď povedal: „V ten deň zavolám svojho služobníka Eliakima, syna Helkiáša, a oblečiem ho do tvojho rúcha, opášem ho tvojím pásom a dám mu do rúk tvoju moc. I bude otcom obyvateľom Jeruzalema a Júdovmu domu. Dám mu na plece kľúč Dávidovho domu, keď otvorí, nikto nezavrie, a keď zavrie, nikto neotvorí. Osadím ho ako kôl na pevnom mieste, že bude slávnym trónom domu svojho otca. Bude na ňom visieť všetka sláva domu jeho otca: konáre a ratolesti, všetky malé nádoby, od hrnčekov až po krčahy“ (Iz 22, 20-24). Presne túto autoritu, a zároveň aj ťarchu, zveril Pán Petrovmu nástupcovi - pápežovi. Pri slovách o konároch a ratolestiach, malých a veľkých nádobách spoznávame hierarchiu, ktorú ustanovil Pán, na čele s pápežom, až po laikov Cirkvi. Nikto v tejto hierarchii nie je vynechaný. Všetci máme svoje miesto, z ktorého môžeme prinášať veľké ovocie pre Pánov dom. Cirkevná hierarchia nie je ľudským výmyslom, je to Pánov dar a Jeho presný zámer. 

Každý si je však v tejto hierarchii vedomý, že bez Božej pomoci nedokáže urobiť nič, ako aj Pán Ježiš hovorí: ...ani jediný vlas nemôžeš urobiť bielym alebo čiernym (Mt 5, 36). Sv. Pavol nás učí, že „Evanjelium k nám neprišlo len v slovách, ale aj v moci a v Duchu Svätom, aby sa zjavilo v plnosti“ (1 Sol 1, 5). Na inom mieste píše, že „keby ohlasoval Evanjelium len v slove a nie v moci, tak by to bol vyprázdnený Kristov kríž“ (1 Kor 1, 17). Z týchto riadkov poznávame nevyhnutnosť charizmatického daru. Bez moci Ducha Svätého nemôžeme zažívať plnosť našej viery. Duch Svätý nás túži ponoriť do lásky, ktorou nás miluje spolu s Otcom a s Ježišom. Túži, aby sme žili život v plnosti požehnania, aby slová zo Svätého písma boli pre nás slovami večného života. Aby sa dotýkali našich sŕdc a aby sme žili Evanjelium, nielen ho poznali.

Oba dary, oba piliere by mali byť v rovnováhe. Ani jednému z nich by sa nemala prikladať väčšia dôležitosť. Spoznávajme svoje miesto v cirkevnej hierarchii a prosme si dary, cez ktoré bude Boh posväcovať svoje meno v srdciach našich bratov a sestier. Nebojme sa byť odvážni v prosbách, túžme po vedení Duchom Svätým a hľadajme svoju cestu, lebo je napísané „Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám!“ (Mt 7, 7). Klopme na Božie srdce a On nám určite otvorí, dovolí nám vstúpiť a naplní naše dni takou radosťou, akou boli naplnení apoštoli v deň Turíc.

 

...

Ilustračná snímka: http://creamcitycatholic.com/