Prichádzaš aj dnes. Nie je to iba záležitosť spred stoviek rokov v Jeruzaleme. Vchádzaš do našich domovov, cez múry, steny a hradby, ktoré sme si vybudovali a ktoré „zhromaždil“ život. Prechádzaš týmito stenami, nič ťa nezastaví. Aj keď máme problém otvoriť dvere, odomknúť.

Vchádzaš a hovoríš, neustále – neúnavne – dookola: „Nebojte sa! Ja som to!“ S ranami na rukách, nohách i v boku. A prinášaš pokoj, nádej, povzbudenie. Chceš naplniť nimi naše miestnosti a srdcia.

Lebo... možno to nebola práve ideálna Veľká noc a ideálne sviatky. Možno sme tento rok nestihli napiecť desiatky zákuskov, nevyčistili okná a celá slávnostná atmosféra sviatkov neprišla, alebo spľasla ako pokazený koláč. Sú veci, ktoré nás zamestnávajú väčšmi: problémy, starosti, bolesti. Veci, ktoré bolia. Radosť Veľkej noci neprichádza a šťastné vysmiate zajačiky na pohľadniciach nerozveselia.

Za snahou o radostné sviatky sa ukrylo mnoho strachu. Žijeme v obave, čo bude v ďalšie dni. V neistote, že by sme mohli prísť o našich blízkych. Bojíme sa smrti, trápime s hriechom, tápame v neistote.

„Ja som to! Ja som tu! Nebojte sa!“ zdôrazňuje Ježiš, aj pre nás, ktorí sme nestihli pripraviť a zvládnuť veľkonočné sviatky tak, ako by sa patrilo a ako sa očakáva.

„Nebojte sa. Som tu pre vás. Nech vyzerá všetko akokoľvek zle, zvládneme to.“

Má nad všetkým moc. Premohol smrť a poradí si aj s ďalšími temnotami a kameňmi v našom živote.

Veľkonočný Ježiš prichádza aj pre nás – necítiacich sa – veľkonočne. Nemusíme sa báť, že sme to zmeškali, že sme neboli dobre pripravení.

Lebo... Veľká noc je vždy vtedy, keď on poráža smrť, odvalí kameň a prinesie veľkonočné ráno. Aj „po Veľkej noci“.

 

...

Snímka: pexels.com