Vieme prísť na niečo lepšie, než sú adventné či pôstne skutkovníky, vyfarbovanie cestičiek do Betlehema za modlitbu alebo svätú omšu či vkladanie slamy do jasličiek za dobré skutky?

Keď tie skutky nespravíme alebo spravíme nasilu, tak čo? Budeme nepripravení, Ježiš nepríde, bude nás milovať menej? Nebudú Vianoce? Nebudú darčeky?

Keď naši synkovia dokázali vnímať advent trochu viac, menili sa aj formy našej prípravy na Vianoce. Ešte nevedeli poriadne čítať, ale z kreslených obrázkov (vystrihnutých z časopisu pre deti), ktoré si každý deň našli v adventnom kalendári, im bolo jasné, o čo ide. A neskôr prišli na rad aj písané kalendáre.

„Mami, a prečo by sme mali práve dnes umyť riad, keď už ho umyl tato alebo sa nám práve nechce a pomohli sme inak?“ „A prečo je tu akurát dnes nakreslený smetný kôš, keď sme ho vysypali včera?“

Logické otázky, za ktoré som bola vďačná. „OK, to sú len tipy, čo môžeme robiť počas adventu. Neznamená to, že teraz sa zrúti svet, keď to nespravíme alebo keď nie je potrebné spraviť to,“ vysvetľovala som v spojitosti s príchodom výnimočného Dieťatka a čo je podstatou v adventnej príprave. Ale v praxi tu stále čosi škrípalo. Žeby deti aj bez lístočkov nevedeli, čo je dobré a ako si môžeme pomáhať? Žeby samy od seba nedokázali byť vynaliezavé v láske? Kedykoľvek, nielen v advente?

Vieme my dospelí prísť na niečo lepšie, než sú adventné či pôstne skutkovníky, vyfarbovanie cestičiek do Betlehema za modlitbu alebo svätú omšu či vkladanie slamy do jasličiek za dobré skutky?

Keď tie skutky nespravíme alebo spravíme nasilu, tak čo? Budeme nepripravení, Ježiš nepríde, bude nás milovať menej? Nebudú Vianoce? Nebudú darčeky?

Čo tým vlastne dieťa učíme? Ako sa vymotá z tejto dospeláckej hry „niečo za niečo“? A ako ho to celé priblíži k milosrdnému a láskavému Bohu?

 

BOH – POLICAJT. KAM ZMIZLA KERYGMA?

„Pán Boh je dobrý aj zlý. Nie, mami, on je ako vy rodičia – niekedy dobrý a niekedy zlý,“ skonštatovala päťročná Zuzka mamine. Mamina sa potom zamýšľala nad tým, akú predstavu o Bohu ponúkajú svojim deťom doma či inde – je to Boh v „policajnej verzii“, alebo Boh starostlivý, milujúci? S akou verziou má Zuzka vo svojom živote zatiaľ viac skúseností? Ako sa to dá zmeniť?

Skúsenosti rôznych katechetických metodík (ale i úplne obyčajných rodičov neteológov :)) ukazujú, že deti sú už pred šiestym rokom života veľmi vnímavé na Božiu lásku. Je to dôležitý čas formovania základného postoja k Bohu – k prísnemu odstrašujúcemu sudcovi, alebo starostlivému a milujúcemu dobrému pastierovi, ktorý nás volá do vzťahu.

V jednej zahraničnej učebnici náboženstva pre druhákov sa o nebi dočítate, že keď doň chcete vojsť, musíte v živote nájsť „správny kľúč“ od nebeskej brány. Ale niekedy sa stane, že kľúč sa v bráne zasekne, preto sú dôležité modlitby za duše v očistci... Autori tam akosi zabudli spomenúť Božieho Syna, jeho vykupiteľskú smrť na kríži a Vzkriesenie. Zmizla kerygma, ostalo len to, čo sa od nás hriešnych ľudí požaduje...

Byť druhákom, ktorý berie takéto obrazy doslovne, tak by som bola asi minimálne do puberty frustrovaná z toho, že akokoľvek sa môžem snažiť o svätosť/nebo, nič z toho! A v puberte či v dospelosti by som (pri veľkej Božej milosti) musela nanovo hľadať Boha Otca a Vykupiteľa objímajúceho človeka aj bez „zasekávajúcich sa kľúčov“.

Posolstvo spásy – kerygma – predchádza „moralizovaniu“.

Dieťa musí najprv nazrieť do lásky a starostlivosti Boha Otca a až potom mu môže odpovedať – svojou túžbou po vzťahu s ním, svojím rozhodovaním sa pre dobro... Ťažko to vyžadovať od dieťaťa v opačnom poradí.

 

AKO SA TEDA PRIPRAVUJEME?

Rátame dni, tešíme sa viac a viac... Nemáme vianočnú výzdobu, lebo Vianoce ešte nie sú – ešte na ne len čakáme. Máme jednoduchý adventný veniec bez ozdôb, aby na ňom vynikla dôležitosť pribúdajúceho svetla. Mladšie deti sa pripravujú na koledovanie Dobrej noviny. A ja – mama – sa snažím nestresovať, keď niečo z adventných plánov nejde podľa predstáv, nestíhame alebo sme na to jednoducho príliš unavení. :)

A pri venci si hovoríme o proroctvách a prorokoch, ktorí s túžbou očakávali príchod Vykupiteľa. Tak po ňom túžili! Túžime i my?

Nový kamoš tohtoročného adventu je u nás prorok Izaiáš, špeciálne jeho proroctvo: „Ľud, čo kráča vo tmách, uzrie veľké svetlo...“ (Iz 9, 1) Skúšali sme s deťmi v átriu Dobrého pastiera i doma za stolom, aká je v zime večer tma bez svetla. Podľa slov detí sa dá v nej len spať, spievať, blúdiť, zakopávať, strašiť sa alebo báť sa... A aké krásne je všetko so svetlom a keď je sviec na adventnom venci viac! Izaiáš však hovoril o svetle, ktoré nezhasne... Aké Svetlo to môže byť?

Ukazujeme si na glóbuse bodku, kde prišlo na svet veľké Svetlo a láskou objalo celý svet. Ukazujeme si Svätú zem, miesta, kde sa narodil Ježiš, zomrel na kríži a bol vzkriesený.

Hráme sa s figúrkami Márie a anjela Gabriela na pozadí dreveného domčeka spolu s čítaním úryvku Zvestovania – aké to bolo, keď ju prišiel navštíviť v Nazarete? Aké dôležité posolstvo jej povedal? Asi sa naľakala, keď ju hneď začal upokojovať... Čo všetko povedal Gabriel o tom Dieťatku, ktoré má prísť? Že bude kráľom, Božím Synom, svätým... (v Lukášovom evanjeliu sme s deťmi vypátrali ešte ďalších päť udivujúcich informácií) Anjel však hneď neodišiel, čakal, čo povie Mária. A čo ona na to? Aké výnimočné musí byť to dieťa, ktoré na Vianoce čakáme?

Tento týždeň si vyrábame figúrku Alžbety. V ďalšom rozprávaní pri adventnom venci pôjdeme s Máriou na návštevu k jej príbuznej... Ešte je pred nami toľko spoznávania a žasnutia nad Božím darom!

Pohybom figúrky Márie k prázdnym jasličkám vidíme, ako sa približujeme k tomuto sviatku každým dňom. Nie preto, že sme dobrí a lepší. Približujeme sa tak či tak – lebo Boh nám dáva svojho Syna, nech sme akíkoľvek. Prichádza pre všetkých. A je na každom, čo mu na to odpovie.

 

Takže... Pripravujeme sa tak, že (snáď) rastie naša túžba, náš údiv, naša láska, náš vzťah k Bohu, ktorý „tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného syna, aby...“ Dar Vianoc.

Keď nás naplní úžas nad týmto darom, potom možno Bohu na to niečo povieme. Bude to tá najúprimnejšia odpoveď dieťaťa vychádzajúca z jeho skúsenosti, zážitku, poznania. Možno to bude len pocit vďačnosti, pocit priateľstva, väčšia vôľa a túžba po Bohu, možno bude odpoveďou vďaka obsiahnutá v skutku... Možno to bude vynesenie smetí namiesto súrodenca... A nebude na to potrebný žiaden adventný papierik či maľovanie políčok.

...

Snímky: autorka