„Ej, toto musím čítať pri plnom vedomí, aby som to aj chápala. To nie je ako čítať nejaký román, pri ktorom nevadí, ak človek prečíta pár slov či strán v polospánku.“ Asi také boli moje myšlienky po prečítaní niekoľkých strán knihy Naučme deti modliť sa. Čitateľa, ktorý má rád jednoduchý jazyk a myšlienky, môže prvá polovica knihy odradiť.

Dvojica autorov Aceti a Caglianiová rozoberá antropológiu človeka a odhaľuje, že každý človek je vo svojej podstate modliaci sa tvor. Vychádzajú z tvrdenia, že človek ako Božie stvorenie nenájde naplnenie života nikde inde, iba vo vzťahu s Bohom, svojím Stvoriteľom, a tento vzťah sa realizuje v modlitbe.

Druhá časť knihy rozoberá jednotlivé rozmery človeka – kognitívny, citový a rozmer spoločnosti a prostredia. Ako to súvisí s modlitbou detí? Viete, čo je intelektuálny egocentrizmus, artificialistické myslenie a ako ovplyvňujú zmýšľanie detí? Nebojte sa, týmto vás nechcem odradiť. Práve naopak. Nebojme sa učiť nové pojmy. Ja sama som sa pri čítaní knihy presvedčila, že nezaškodí prečítať si aj niečo odbornejšie. Otvára to nový pohľad. Je obohacujúce pozerať na vec z iného uhla.

Druhá polovica knihy je praktickejšia a otvára témy ako kde, kedy, čo a ako sa modliť a tiež skúsenosti detí s modlitbou z prostredia rodiny, školy a farnosti. V závere knihy sa spomína pracovný zošit, ktorý na knihu nadväzuje, no pozor, nie je súčasťou knihy! Zostavili ho autori knihy a má názov Ježiš stále klope na tvoje srdce. Spomínam to z dôvodu, aby záujemcovia o knihu nezostali rovnako sklamaní ako ja, keď som knihu dočítala a so sklamaním som zistila, že pracovný zošit bolo treba kúpiť zvlášť.

Kniha má niekoľko výhod – je spratná (môžete si ju dať do kabelky a čítať napríklad aj v rade na pošte), stručná a bez omáčok, no myslím si, že nie každého očarí. Napriek všetkej odbornosti a častiam, v ktorých sa mi, naopak, zdalo, že nečítam nič nové, zanechala vo mne dobrý dojem a svojím spôsobom ma aj naštartovala, aby sme nanovo objavovali krásu modlitby s deťmi.

 

 

UKÁŽKA

Čo máme robiť, aby sme mali dušu otvorenú a pripravenú na počúvanie tajomstva, hlasu?

Je potrebné cvičiť sa v tom a chcieť to.

Boh nikdy neporuší našu prirodzenosť, rešpektuje ju do hĺbky.

Ak chceme byť s ním, príde a dá nám svoje dary.

Táto vôľa byť s ním vychováva.

Pomocou pri výchove je už to, že v každom je prítomná túžba po Bohu.

Táto túžba sa pestuje, ak máme na pamäti ľudský rozmer každého človeka, najmä dieťaťa.

Ako postupovať? Aké metódy použiť?

Predstavme si vtáka, pelikána.

Pelikán koná úplne mimoriadnym spôsobom – vyletí do výšky, uvidí ryby v mori, uloví ich, rozžuje ich, potom sa vráti k svojim mláďatám a dá im ich rozžuté tak, aby ich dokázali zožrať.

Žiadny pelikán nedá svojim mláďatám celé ryby, lebo by ich nedokázali prehltnúť a zahynuli by.

To by mal robiť každý veriaci rodič a vychovávateľ.

Žiť evanjelium, Slovo, a sprostredkovať ho deťom tak, že zohľadní ich vývoj, ich spôsob uvažovania.

(Aceti, Caglianiová, 2018, s. 30-31)

 

ACETI, Ezio, CAGLIANIOVÁ, Stefania. Naučme deti modliť sa. Vydavateľstvo Don