(Poznámka: Občas sa do rozhovoru zapojila aj kolegyňa psychologička Peťa Heretová (27). Jej odpovede sú označené jej menom)

Slovo Alexis znamená pomáhať. Kto prišiel s myšlienkou pomáhať takýmto spôsobom?

Alexis vznikla ešte pod Fórum života, ako jeden z projektov konkrétnej  pomoci. Bola doplnením konkrétnej pomoci, ktorú Fórum života poskytovalo cez projekt Zachráňme životy. Ešte som tu vtedy nebola. Názov vznikol tak, že sa stretli ľudia, ktorí tu pracovali, dali nejaké návrhy a vymysleli Alexis. Znie to dobre, má to v sebe podstatu – pomáhať. Je to  z gréckeho slova „álexis“.

Aká je vaša funkcia?

V októbri 2014 sa Poradňa Alexis osamostatnila od Fóra života, čiže fungujeme ako samostatná nezisková organizácia.  Ja zastávam pozíciu riaditeľky a zároveň robím sociálne poradenstvo. Ešte mám kolegyňu Peťu, ktorá robí psychologické poradenstvo – venuje sa hlavne ženám, ktoré psychicky trpia po potrate. S poradňou spolupracuje približne 20 dobrovoľníkov z oblasti psychológie, gynekológie, práva, sú zapojení aj kňazi, ktorí pomôžu duchovnou pomocou.

Čo všetko pokrývate? Čo je najväčším problémom dnešných dní?

Prioritne riešime neželané tehotenstvá a popotratový syndróm. Najčastejšie sa nám ozývajú ženy a dievčatá vo veku od 14 do 32 rokov. Poradenstvo poskytujeme tromi hlavnými spôsobmi: cez email sa nám ozýva najviac žien, pretože je to najanonymnejšia forma komunikácie, potom telefonicky alebo osobným poradenstvom.

Každý prípad so sebou prináša špecifické problémy, ktoré treba rozčleniť, porozprávať sa s danou ženou, pomôcť jej hľadať to najlepšie riešenie. Snažíme sa prispôsobiť ich požiadavkám a sústrediť sa na to, čo chcú prioritne riešiť.

Sem-tam sa nám ozývajú aj muži. Mali sme napríklad mužov, ktorí sami trpeli po tom, čo ich partnerka podstúpila potrat. Ozývajú sa tiež muži, ktorých partnerky chcú ísť na zákrok a oni sú proti tomu. Radíme im, ako s nimi môžu hovoriť, čo im povedať a podobne.

 

ZENY ČAKAJÚ, ŽE SA MUŽ VYJADRÍ

Úspech je pre vás, ak sa podarí zachrániť dieťa a žena nejde na potrat. Dá sa merať táto úspešnosť?

Väčšinou sa nám ozvú ženy, ktoré nie sú úplne rozhodnuté pre potrat, skôr hľadajú iné možnosti riešenia neželaného tehotenstva. Sú to ženy, ktoré potrebujú najmä pomôcť zorientovať sa v tejto situácii. Či už v sociálnej sieti, na čo majú nárok pred pôrodom, po pôrode. Alebo ak ide o mladšie dievčatá, ako to povedať rodičom, čo robiť, ak ich vyhodia z domu. Vieme im pomôcť vybaviť krízové centrum. Spolupracujeme s projektom Zachráňme životy, ktorý je materiálnou a finančnou pomocou, vďaka ktorej vieme napríklad týmto mamičkám uhradiť ubytovanie v krízovom centre na nejaký čas.

Akú úlohu majú muži v týchto ťažkých situáciách? Rozhodujú o tom, ako sa bude situácia vyvíjať?

Dnes je doba feminizmu, potrat je prezentovaný ako právo ženy a ona rozhoduje o svojom tele. Muži sa akoby stiahli. Myslia si, že je to na žene. Dovolím si však tvrdiť, že ženy, ktoré sa nám ozývajú, čakajú, že sa k tomu muž nejako vyjadrí. Či už pozitívne alebo negatívne. Najmä však pozitívne: neboj, nejako to zvládneme, pokúsime sa o to dieťa postarať a vychovať ho...

Vyzvala by som mužov, aby sa nebáli o tom hovoriť. Mala som napríklad spolužiaka na vysokej škole, ktorý sa až dva roky po potrate dozvedel, že jeho priateľka bola na interrupcii. Bol veľmi zničený z toho, že mu nič nepovedala a mohlo sa to riešiť inak.

Ako dlho trvá boj o život, odkedy sa vám človek ozve?

Záleží to od  toho, či sa nám žena ozve telefonicky, emailom alebo osobne. Emaily bývajú dlhodobejšie – väčšinou dva až tri mesiace. Sú aj prípady, že ženy napíšu jeden mail a už sa neozvú. Aj keď im napíšeme naspäť. Niekedy sa ozvú po mesiacoch, že sa majú dobre, že sa rozhodli dieťatko si nechať a poďakujú za náš záujem o nich.

Raz sme mali jednu mamičku, s ktorou sme sa stretli osobne, lebo sme išli práve do mesta, kde bývala. Sedeli sme s ňou dve hodiny a rozprávali sme sa. O týždeň nám zavolala, že nakoniec na potrate bola, pretože priateľ, ktorý sa s ňou rozišiel, si aj tak našiel čas na to, aby ju na ten potrat dotlačil. Neskôr trpela veľkými výčitkami a poprosila nás o psychologickú pomoc.

Pri úlohe muža som skôr myslel na chýbajúcu oporu muža, ktorý by mohol pri žene stáť.

V našich prípadoch, ktoré riešime, často muž povie dievčaťu: Vyrieš si to, ako chceš. Druhá možnosť je: Keď nepôjdeš na potrat, rozídem sa s tebou. Mali sme prípad, napísala nám matka troch detí, ktorá dovtedy žila v kvázi dobrom manželstve a pri treťom tehotenstve jej manžel povedal: buď pôjdeš na potrat alebo ťa opustím a rozvediem sa s tebou.

Aké sú dôvody mužov reagovať takto?

To si môžeme iba domýšľať,  ale myslím si, že je to dôsledok životného štýlu, lebo dnes sme chlapov naučili, že si môžu užívať a nemajú žiadnu zodpovednosť a zrazu príde situácia, že nastane tehotenstvo a to je spojené si zodpovednosťou a nevedia to riešiť. Nie sú na to pripravení.

Inokedy sa snažia byť muži neutrálni práve vtedy, keď by nemuseli byť. Často sa nám stáva aj to, že dievča aj jej partner  si chcú dieťa nechať , ale boja sa, čo povedia rodičia.

Peťa: Alebo sa zľaknú, či sa zvládnu o dieťa postarať, pretože rodičovstvo je obeta. Možno by sa museli  zbaviť nejakých koníčkov, menej chodiť za kamarátmi a namiesto toho sa venovať  dieťaťu. Je to možno trošku o egoizme, žena ako matka sa k tomu skôr dokáže postaviť zodpovedne.

 

ŽENA JE  OBEŤOU POTRATU VIAC AKO DIEŤA

Vy ako ženy, ako vnímate mužov, ktorí volajú a bojujú za svoje ženy a za dar života v nich?

Je to super! Je fajn, že sa neboja postaviť za svoje dieťa, za ochranu svojej rodiny a malo by to byť pravidlom.

Ovplyvňuje táto práca nejako váš pohľad na život?

Môj pohľad na život bol rovnaký aj pred tým než som začala pracovať v tejto oblasti. Vážim si každú ľudskú bytosť. Uvedomujem si, že každý z nás je v živote raz hore, raz dole. A niekedy sa dostane do situácie, kedy sám nevládze a potrebuje pomoc. A takíto sú ľudia, ktorí sa nám ozývajú. Hľadajúci tú správnu cestu.  Pre mňa je najväčšou odmenou a radosťou do života pohľad na dieťatko, ktoré  sa aj vďaka našej pomoci mohlo narodiť.

Peťa: Ja si pri tejto práci  čoraz viac uvedomujem, ako veľmi je žena sama obeťou potratu. Keď spätne rozoberáme to, ako sa rozhodla a čo prežívala počas tohto rozhodovania - sú to veľmi ťažké veci, na potrat nejdú z  roztopaše... V istom zmysle je žena horšou obeťou potratu než dieťa. Dieťatko zomrie, no potom je šťastné v nebi, ale žena sa často ešte poradne vytrápi s dôsledkami svojho rozhodnutia, pretože niekedy si až s odstupom času uvedomí, že situácia sa dala riešiť aj inak ako interrupciou, no svoje rozhodnutie už nezmení. Máloktorá žena totiž ide na zákrok s postojom, že je to len zhluk buniek a nie dieťa.

Sú ženy, ktorým pomôžete, spätne vďačné?

Poďakujú, niektoré pošlú fotku. Mali sme prípad, že sme boli v televízii Lux a jedna mamička priamo do vysielania napísala, že nám ďakuje a tiež poslala aj fotku dieťatka.

Hodnotia ženy, ktoré sa rozhodli pre potrat, čo ich k tomu viedlo? Aké sú tu najčastejšie dôvody? Je to aj nevedomosť?

Určite je to aj nevedomosť. Každý gynekológ je zo zákona povinný informovať ženu o štyroch základných veciach – Účele, povahe, priebehu a následkoch umelého prerušenia tehotenstva; o aktuálnom vývojovom štádiu embrya alebo plodu, teda v akom týždni tehotenstva je a čo to znamená pre ňu a dieťatko. Potom o fyzických alebo psychických rizikách potratu. A o alternatívach k umelému prerušeniu tehotenstva. Ak sa rozoberajú všetky sociálne, právne a iné záležitosti, mal by odporučiť aj kontakt na organizáciu, ako je Poradňa Alexis alebo iné, ktoré sa tomu venujú.

Deje sa to tak?

(Dlhšie ticho) Dovolím si tvrdiť, že väčšina gynekológov to nerobí, česť výnimkám. Jeden lekár nám raz povedal, že keby mal toto všetko robiť, musel by otvoriť ďalšie ordinačné hodiny, aby stíhal. Čiže realita je taká, že žena podpíše informovaný súhlas a ide na zákrok.

Zuzka: Raz sme v rámci Dňa počatého dieťaťa stretli na ulici mamičku, ktorá mala za sebou aj spontánny aj umelý potrat, čiže vedela porovnať následky na jej psychické i fyzické zdravie po oboch potratoch. A keď odchádzala, so slzami v očiach povedala: Kde ste boli pred piatimi mesiacmi? Keby som vedela, že takáto pomoc existuje, tak by som sa rozhodla inak. Dovoľujem si tvrdiť, že máloktorý gynekológ informuje podrobne.

Aké sú ďalšie dôvody?

Peťa: Podľa zahraničných štatistík boli k potratu asi 2 tretiny žien nejakým spôsobom dotlačené. Buď rodičia, partner alebo ekonomické podmienky. Nie je to teda úplne slobodné rozhodnutie . A vždy je to pod stresom, náhle a nečakane  sa zmenila jej životná situácia, narušili sa jej plány s budúcnosťou.

Druhá vec je tá, že o zákroku sa rozhoduje pod časovým tlakom. Je to pár dní alebo týždňov, kedy sa treba rozhodnúť. O mesiac  sa jej všetko rozloží v hlave a povie si: určite by mi niekto pomohol, možno tých peňazí nie je až tak málo, aj štát by mi niečo dal, aj tú školu by som vlastne určite  zvládla doštudovať, keď to už toľké v podobnej situácii zvládli. No keď príde na riešenie, je už neskoro a ostanú iba výčitky.

Nedá sa to nejako legislatívne vyžadovať, aby to lekár robil?

Tým, že žena podpíše informovaný súhlas, potvrdí, že bola informovaná a bolo by to slovo proti slovu. Ale určite by stálo za to, nejako sa tejto oblasti venovať. Napríklad otvorene ponúknuť gynekológom spoluprácu, či vzdelávanie.

Bohužiaľ máme aj také správy, že sa nedodržiava 48 hodinová doba od podpísania informovaného súhlasu, kedy najskôr môže ísť žena na zákrok.

Peťa: Mňa sa raz jedna klientka spýtala: Prečo mi nik nepovedal, že to bude takto bolieť? O tom, ako to môže žena prežívať po potrate, sa s ňou dopredu nikto nebaví. Dokonca sa hovorí, že popotratový syndróm neexistuje, že to len Cirkev ním straší ženy, aby nechodili na zákrok.

 

MALÉ DIEŤA V DLANI

Ako sa prejavia pocity v žene po potrate?

Peťa: Mám pocit, že niektoré ženy uveria tomu, že to dieťa sú len nejaké bunky, tie nemajú problém vyrovnať sa s potratom. Potom sú tu tínedžerky, ktoré si povedia, že mám 16 alebo 17 rokov, nemôžem mať predsa dieťa, alebo ženy, ktoré sa rozhodli pre potrat kvôli nátlaku alebo z finančných dôvodov - no neznamená to, že by pre nich nenarodené dieťa nemalo hodnotu. Také potom zažívajú výčitky svedomia, narušenie vzťahov, hlavne s otcom dieťaťa, ďalej depresie či rôzne úzkosti, napríklad keď stretávajú iné tehotné mamičky, a podobne. Niekedy sa toto všetko môže spustiť až po dlhšom čase, napríklad pri zistení, že už nemôže mať ďalšie deti, pri partnerských problémoch a podobne.

Mnohé vraj majú ťažké sny...

Peťa: Jednej klientke sa snívalo, že má na dlani malé bábätko a vedela, že mu niečo hrozí a musí ho zachrániť. Na konci sna však jej  dlaň ostala prázdna a zobudila sa so smútkom, že sa jej nepodarilo ochrániť ho. Tento motív sa jej v snoch viackrát opakoval. Alebo iná pani sa v snoch stretávala  s prázdnym kočíkom.

Týka sa tento syndróm aj ostatných ľudí, ktorí spolupracujú na potrate?

Týka sa aj napríklad lekárov alebo zdravotníckeho personálu, ktorý trpí alebo má tiež psychické následky z toho, že potraty vykonávajú alebo pri nich asistujú. Sú napríklad lekári, ktorí majú podobné sny.

Premýšľali ste nad tým, ako môžu lekári robiť potraty?

Väčšinou je to tak, že si to ospravedlňujú, že by to aj tak musel niekto robiť.

Je z toho aj nejaký finančný benefit?

Peťa: Pokiaľ viem, lekári, ktorí vykonávajú umelé potraty, za to nemajú príplatky navyše. Skôr lekár, ktorý podpíše tlačivo na zákrok, na tom zarobí.

Zuzka: V Amerike sa inak robil medzi takýmito lekármi prieskum a ukázalo sa, že niektorí boli v detstve týraní a že vykonávanie interrupcií si ospravedlňujú napríklad tým, že to dieťa by aj tak cítilo nelásku, lebo je v podstate nechcené a oni nechcú, aby trpelo.

 

ŽENY BY MALI VIDIEŤ, AKO VYZERÁ NENARODENÉ DIEŤA

Ak by som sa spýtal na nejaké pozitívne zážitky v boji za život, aké by boli?

V poradni sme pracovali s jednou mamičkou, ktorá v tej dobe študovala 1. ročník na vysokej škole a zistila, že je tehotná. Aj napriek tomu, že si s partnerom chceli dieťatko nechať, stretla sa s veľmi negatívnou reakciou najmä zo strany svojho otca, ktorý ju nútil do potratu a k tomu, že nesmie prerušiť štúdium. Jej škola bola náročná a zdalo sa, že jej neumožnia ani individuálny študijný plán. Vďaka našej intervencii sa podarilo vybaviť pokračovanie v štúdiu a po skončení zápočtov mamička porodila krásneho synčeka. Práve tento týždeň nám písala cca po 18 mesiacoch, že končí bakalára, že jej synček jej radosťou pre celú rodinu. Takže všetko sa na dobré obrátilo.

Peťa: Konkrétny príklad asi neviem, lebo ženy sa často už neozvú, ako sme spomínali. Ale zhodou okolností sa pred Vianocami ozvali tri mamičky  za sebou,  že váhali, ale rozhodli sa si dieťa nechať.

Sú mesiace, kedy sa ozývajú ženy častejšie?

Najviac detí sa asi splodí cez letné prázdniny a v zimných mesiacoch. Čiže po týchto mesiacoch v roku máme viac práce (úsmev).

Ak by ste mohli niečo zmeniť v tejto oblasti, čo by to bolo?

Informovanosť lekárov - viac na nich tlačiť, aby informovali o následkoch potratu a iných možnostiach riešenia neželaného tehotenstva – napr. o Poradni Alexis.

Peťa: Prevenciu v školách. Alebo celkovo vzdelanie žien, aby vedeli, do čoho idú, keď idú na potrat. Aby videli, ako vyzerá nenarodené bábätko. Mnohých by odradilo, keby videli, že už pár týždňové bábätko má jasné črty človeka, ženy to často nevedia. Keď sme na nejakej akcii s informačným  stánkom, ľudia pozerajú na modely bábätiek a krútia hlavou, že takto predsa malé dieťa pár týždňov po počatí nemôže vyzerať..

Myslíte nejako na deti, ktoré sa mali narodiť a nebolo im to umožnené? Modlíte sa za ne?

Peťa: Nemodlím sa za ne, lebo to beriem tak, že sú v nebi. Skôr sa modlím za samotné ženy.

Zuzka: Ja sa modlím tiež za mamičky alebo za tých, ktorí majú na rozhodnutie matky vplyv. Spolupracujeme aj s rôznymi rehoľnými spoločenstvami a oni sa tiež modlia.

Peťa: Cítim spoluzodpovednosť aj za to, keď sa mamička rozhodne, že si dieťatko nechá. Keď zomrie, je v nebi, ale keď žije, nevieme dopredu, ako bude žiť. Modlím sa teda skôr za deti, ktoré ostanú.

Dá sa v číslach povedať, aké sú vaše výsledky?

Od začiatku fungovania poradne sme riešili viac než 740 prípadov. Neželané tehotenstvá, popotratový syndróm, ale aj iné prípady. Ťažko sa bilancujú zachránené deti, lebo nie všetci sa ozvú. Hmatateľnejší je projekt Zachráňme životy, tam bolo zachránených už 87 detí.

 

WEBOVÁ STRÁNKA PORADNE ALEXIS

Možnosť podporiť činnosť Alexis: http://www.alexisporadna.sk/podporte-nas/ 

 

Autor: Martin Ližičiar
Fotografie: Mária Jakušová