O exorcistoch sa rozprávajú buď senzácie, alebo strašidelné príbehy. Vy hovoríte, že ste predovšetkým darca radosti. Prečo takýto titul?

Diabol zoberie človeku tie najkrajšie veci, ktoré od Boha dostal – rozum a slobodnú vôľu. Dáva mu strach, nepokoj, otroctvo. Ak človek príde o slobodu, je to od Zlého. Často zažívam, že ak prosíme Ježiša o víťazstvo, z Božej milosti prichádza späť do života človeka to, čo nám diabol ukradne.

Exorcista nie je strašidelný „vyháňač“ diabla, ale ten, čo pozýva Darcu radosti a pokoja späť na miesto, ktoré obsadil Zlý. Teším sa a radujem, že Boh ma takto používa.

Diabol vezme rozum a slobodu?

Obsadí tieto dary. Človek, ktorý je posadnutý, sa už nevie slobodne rozhodnúť. No nielen posadnutý človek, aj človek v otroctve – alkoholik, gambler, sexuálny deviant. Už to nie je o uvažovaní, či niečo chcem, alebo nechcem, ale je to podnet a reakcia naň.

 

DIABOL NENÁVIDÍ AJ TÝCH, KTORÍ ŽIJÚ ZLE

Ako sa diabol prejavuje v živote človeka?

Hovorím, že je to „päťstupňová prevodovka“. Všetci, aj Pán Ježiš, zažili pokušenie. To je prvý stupeň, ktorý zažívame všetci, pretože všetci sme pokúšaní. Po pokušení je otroctvo. Rozdiel medzi pokušením a otroctvom je v tom, že v pokušení bojujeme, no v otroctve už jedinec nebojuje. Tretí stupeň je útlak, ktorý prebieha cez vonkajšie veci (napríklad zdravotné), alebo ide o útoky na majetok či nejakú vnútornú nutkavosť, cez ktoré Zlý tlačí na jedinca. Štvrtý stupeň je preniknutie, to znamená, že diabol na nejaký čas prenikne do konania človeka. A potom je piaty stupeň, ktorý nie je častý. Posadnutosť, vláda Zlého, ktorá sa buď opakuje, alebo je stála. Je to asi desať percent z tých, ktorí za mnou prichádzajú.

O ktorý „stupeň prevodovky“ ide najčastejšie?

Najviac je tých, ktorí zažívajú pokušenie (smiech), ale exorcista pokušenie nerieši. Keď padneme, ideme na spoveď.

Spomenuli ste otroctvo a útlak, aký je medzi nimi rozdiel?

V otroctve nebojujem. Príde možnosť a siahnem po nej. Je to moja aktivita a odpoveď na ponuku. Útlak je pôsobenie Zla na moju osobu, napríklad cez infestáciu – útok na majetok – alebo cez nejakú nutkavosť, ktorú mám. Nejde tu o moju odpoveď, ale ako jedinec zažívam útok od Zlého.

Kvôli čomu sa najčastejšie deje útlak? Často sa hovorí: Diablovi sa nepáči, keď robíme dobre, tak sa snaží...

Ani nie. Nevravím, že nás diabol nemôže nenávidieť alebo nám závidieť, ale ten, kto žije v milosti posväcujúcej, koná dobro a má vzťah s Bohom ako s Víťazom, nemusí byť ničený. Nevravím, že ho diabol nebude pokúšať, ale priama úmera, že žijem dobre, a teda musím byť mučený diablom, neplatí. Diabol nenávidí aj tých, ktorí žijú zle, nemá obľúbencov. Má síce svojich služobníkov, ale nenávidí všetkých. A pre tých, ktorým naoko pomáha, je to pomoc za tvrdú mzdu – niečo, čo danému človeku ublíži.

 

POSLEDNÉ ČASY BY MALI ŽIŤ VŠETCI

Pýtajú sa vás ľudia často, či diabol existuje?

Na besedách áno. Ale tí, ktorí prichádzajú do mojej kancelárie – tí nie, tí majú skúsenosť. (Úsmev.)

Čo odpoviete tým na besedách?

Poviem, že diabol je stvorený anjel, ktorý padol. Ak niekto vníma Stvoriteľa, nemal by mať problém s existenciou diabla. Máme tiež Bibliu a tam je o diablovi napísané viac ako o Cirkvi. A vieme, že Cirkev existuje. V teológii sa síce kedysi objavili názory, že diabol neexistuje, že Pán Ježiš sa len prispôsobil rečami danej dobe. Ale postupne sa objavili pravdy a články z Druhého vatikánskeho koncilu a náuka pápežov tieto špekulatívne teórie odsúdila.

Častý je názor, že diabol zúri a sú tu posledné časy, keď šelma besnie. Ako sa na to pozeráte z pohľadu exorcistu?