Pochádzaš z kresťanskej rodiny, zo šiestich súrodencov. Ako si spomínaš na svoje detstvo? Aká bola u vás doma výchova?

V časoch môjho detstva neboli počítače, televízor sa pozeral len zriedka a my, deti, sme všetok čas trávili vonku. Keďže otec mal hospodárstvo, museli sme mu veľa pomáhať. A to bolo dobré. Myslím si, že dnes deťom chýba trochu fyzickej práce, všetko by si viac vážili. Otec, i keď musel robiť od svitu do mrku, tvoril oporný stĺp rodiny. O výchovu sa starala najmä mama. Bola láskavá i prísna. I keď na nás nemala toľko času, bolo nás veľa a v domácnosti mala množstvo povinností, dala nám všetko, čo sme potrebovali. V prvom rade vieru a dôveru v Božiu pomoc. Všetko ostatné zverovala Bohu v modlitbách.

Mal si v detstve nejaké vzory, ktoré ťa posúvali dopredu, ktoré ťa inšpirovali?

Asi ako každý chlapec, v detstve klasických hrdinov ako Old Shatterhand, Jánošík, všetko čestných, spravodlivých, neohrozených. :) Ako staršieho školáka ma úplne pohltili knihy o svätých, pamätám si na pátra Pia, na svätého Maximiliána Kolbeho, svätého don Bosca. Tých som obdivoval pre ich vlastnosti.

Dnes ste už všetci dospelí, sestra je autorka knihy „Deti môjho srdca“, brat člen ochrany Úradu ústavných činiteľov, ty šikovný obuvník. Čím to je, že sa vám darí?

No, neviem, ja za úspešného pokladám každého človeka, ktorý má prácu a ktorý ju vykonáva s nejakým cieľom a vytrvalo. Ale za to, že sa od nás nikto „nezatúlal“, určite môžu modlitby mojej mamy.

Sám máš päť detí, povedz nám o strastiach a radostiach veľkej rodiny.

Naše deti sú ešte malé a prišli na svet krátko po sebe, takže dennodenne zápasíme s nedostatkom síl, času, s únavou, so škriepkami či neporiadkom. Ale platí, že veľká rodina obohacuje, a my by sme nemenili. Jedno viem isto, je miestom, kde človek musí zabudnúť na seba, a to nás robí šťastnejšími.

Poďme k práci. Tvoja cesta od opravára obuvi až po výrobcu luxusných pánskych topánok je až rozprávková. Ako je možné, že sa to celé podarilo? Ako sa to vlastne stalo?

Bolo to úplne prirodzené. Boh asi videl, že budem mať toľko detí, ktoré treba aj živiť :), a tak mi do cesty posielal správnych ľudí. Ale sám som asi taký typ, že nezostávam dlho stáť na jednom mieste a stále sa usilujem posúvať sa ďalej. No hnacím motorom je pre mňa zabezpečenie vlastnej rodiny a až druhoradou motiváciou je prekonávanie vlastných hraníc.

Ako dlho trvá výroba jedného páru a čo obsahuje?

Vyrobiť jeden pár ručne šitých topánok trvá niečo vyše sedemdesiat hodín práce. Stojí to veľa námahy, trpezlivosti a precíznosti. Keďže vyrábam topánky na mieru, prvým krokom je dôkladné zmeranie chodidla, každému zákazníkovi sa individuálne vyrobí kopyto na mieru. Podľa kopyta narysujem strih topánky, podľa strihu vykrojím kožu a ručne z nej zhotovím vrch topánky, takzvaný zvršok. Zvršok naťahujem na drevené kopyto napínacími kliešťami a nakoniec prišijem spodkovú podrážku.

Tvoja činnosť vyžaduje veľa a veľa hodín práce. Darí sa ti skĺbiť rodinný a pracovný život?

Veľmi dobre si uvedomujem a aj to dennodenne vidím, aké dôležité je byť s vlastnými deťmi, keď rastú, je jedno, či sú malé, či väčšie. Viem, že od Boha som v prvom rade dostal poslanie byť manželom a otcom, a preto robím všetko pre to, aby som s nimi mohol byť, keď ma potrebujú. Keďže mám to šťastie, že pár dní v týždni môžem pracovať v dielni pri dome, stále cítia moju prítomnosť, čo oceňuje najmä moja manželka Zuzka – hlavne prítomnosť otcovskej autority pri toľkých chlapcoch. :)

Pamätám si ťa, keď si ešte pracoval v Bratislave ako opravár obuvi, často si sa s ľuďmi rozprával o viere, o Bohu...

Nikdy som sa za svoju vieru nehanbil a rád som sa o Bohu zhováral s kýmkoľvek. Je pre mňa témou, ktorá sa nikdy nekončí.

Hľadajú tvoji klienti, úspešní podnikatelia, Boha? Majú oňho záujem?

Myslím si, že ho hľadá každý, či už si to viac, alebo menej uvedomuje. Po úplnom naplnení túži každý, no niektorí ho mylne hľadáme v majetku, úspechu, vzťahoch...

Ako vidíš budúcnosť remesla v dnešnej dobe? Má remeslo stále zlaté dno?

Remeslo je niečo, čo dýcha, žije. V dnešnej pretechnizovanej dobe, keď čoraz viac absentuje osobný kontakt človeka s človekom, možno cítiť v každom výrobku, ktorý je vyrábaný ručne, pečať jeho tvorcu, teda niečo ľudské, teplé. Myslím si, že remeslo pretrvá.

Aký by podľa teba mal byť kresťanský zamestnávateľ?