NEMALI SME PREDSTAVU, ČO ŽIVOT PRINÁŠA

Aké bolo vaše detstvo a mladosť? Kde a ako ste spoznali svojho manžela?

Mám troch súrodencov – jednu sestru a dvoch bratov. Vyrastali sme ako klasická tradične veriaca rodina. Som presvedčená, že nám naši rodičia dali všetko, čo mohli a ako najlepšie vedeli. S mojím manželom som sa zoznámila na strednej škole; on končil a ja som začínala. Chodili sme spolu dva roky a potom sme sa zobrali. Teraz, keď sa pozerám spätne, bolo to veľmi skoro.

Aké bolo obdobie chodenia a prvé roky manželstva?

Začiatky chodenia sú vždy krásne (úsmev). Máte srdce a oči len jeden pre druhého a nič nevidíte a ani nechcete vidieť. Môj manžel bol môj prvý chlapec, s ktorým som vážne chodila. Na všetko som hľadela cez ružové okuliare a pretože sme boli veľmi mladí, nemali sme ani len predstavu o tom, čo život prináša. Po svadbe začali ružové okuliare pomaly padať. Narodila sa nám dcéra, museli sme riešiť bývanie (dovtedy sme bývali u mojich rodičov spolu so súrodencami) a zrazu bolo všetko odlišné od mojich predstáv.

 

MUSELA SOM VERIŤ, ABY SOM PREŽILA

Čo sa stalo? Čo bolo zlomové vo vývoji vášho manželstva? A čo alebo kto bol dôvodom jeho rozpadu?

Nejaké veci sme mali vyriešené, a tak nejako ten život plynul. Narodilo sa nám druhé dieťa, syn. Začala som podnikať, manžel chodil do práce, aj ja som bývala dlhšie v práci – čím viac som pracovala, tým viac som zarobila. Už to bolo zlé. Kiežby som to vedela...

Medzi mnou a manželom prestávala komunikácia, aj manžel z práce chodil neskoro. Hoci som samu seba presviedčala, že je všetko v poriadku, bolo to klamstvo. Keď som to zistila, začala som volať na Boha a snažila sa viac priľnúť k nemu. No to už naše manželstvo padalo - manžel si našiel priateľku a všetko sa spustilo. Rozvod, sťahovanie manžela, ľudia okolo nás, zranené deti, moji rodičia,... bolo to naozaj veľmi ťažké obdobie.

Zrazu som zistila, že mi neostal nik, iba Boh, ak som vtedy vôbec nejakému verila. (V tú chvíľu som musela veriť, aby som prežila.) Dnes som Bohu vďačná za jeho trpezlivosť, za to, že to so mnou nevzdal (úsmev).

Ako by ste opísali svoje manželstvo dnes? Rozpadnuté, skrachované, nefungujúce..., či už ani neexistujúce?

Je to zaujímavá otázka (úsmev). Asi by som povedala „nefungujúce“. Žijem sama s mojimi deťmi v jednej domácnosti, manžel má už novú rodinu, ale stále sme manželia. No napriek všetkému, čím sme prešli, bolo veľmi ťažké odpustiť jemu, tej žene a hlavne sebe. No Bohu nič nie je nemožné a len s jeho pomocou, láskou a silou môžem povedať, že som to zvládla.

 

LEN S KRÍŽOM SA KRÁČA DO NEBA

Viete s odstupom času pomenovať príčiny rozdelenia vášho manželstva? Dalo sa im predísť? Je niečo, čo by ste dnes urobili inak?