Dnes to vyzerá tak, akoby bola spoločnosť posadnutá sexom. Nerieši sa len v médiách, ale už aj napríklad v Európskom parlamente. Vnímate to tak?

Áno, je to tak. Ako vysvetlenie použijem názor známeho a slávneho rakúskeho psychoterapeuta Viktora Frankla, ktorý povedal: "Keď spoločnosť stráca zmysel svojej existencie, v túžbe nájsť liek proti emocionálnej prázdnote - vrhne sa zúrivo na sex." Frankl zdôrazňuje, že spoločnosť začína pretvárať sex, ktorý bol do tej doby niečím skoro posvätným, k niečomu, čím by nikdy nemal byť - odpoveďou na vnútornú prázdnotu človeka. Hovorí tiež, že človek má vo svojom vnútri dve základné ľudské potreby: potrebu dôvernej lásky a potrebu bezpečia. Ani jedno, ani druhé - nejde nahradiť sexom.  

Voči kresťanom sú časté námietky, že sexualitu tabuizujú, nevedia o nej komunikovať a démonizujú ju. Aký postoj voči sexualite vidíte na kresťanoch vy?

Ide o to, na akých kresťanoch. Poznám veriacich, pre ktorých neexistuje v živote žiadny iný hriech okrem hriechov proti šiestemu Božiemu prikázaniu. Proti ostatným veselo hrešia, ale súčasne moralizujú okolitý svet a ukazujú na sexuálnu mravnosť. Poznám tiež návštevníkov kostola, ktorí sa voči Desatoru chovajú ako pri švédskych stoloch a vyberajú si z nich len to, čo im chutí. Ostatné prikázania vyhlásia za stredoveký predsudok, vrátane sexuálnej promiskuity a žitia nadivoko. Neveriaci svet, ktorý nepozná skutočné učenie Cirkvi, si odvodzuje vzťah veriacich k sexualite podľa toho, s kým sa stretne.

Aký má byť zdravý postoj k sexualite?

V prvom rade prirodzený a normálny. Každá etapa ľudského života a každá životná situácia jednotlivého človeka sa časom mení. Pre ženatého muža, ktorý má chorú ženu alebo je v šestonedelí, je na mieste zdržanlivosť, ale pre naplnenie vzťahu s manželkou v bežnom živote je na mieste aktívny sexuálny život. To považujem za normálne, zodpovedajúce stavu a situácii. Akú pravdu mal spisovateľ a novinár G. K. Chesterton, ktorý povedal, že v súčasnej dobe je veľkým hrdinstvom hlásať normálnosť.

 

DISKUTOVAŤ SA DÁ O VŠETKOM, ALE...

Stretávate sa v ambulancii s ľuďmi, ktorí nezvládli svoju sexualitu? Čomu sa môžeme od nich naučiť?

Nesmieme podľahnúť predstave, že všetci ľudia sú si v oblasti sexuality kvalitatívne rovní a všetci majú rovnaké kvantitatívne sexuálne požiadavky. Rolu tu hrá dedičnosť, dispozícia, životný štýl, vek a ďalšie faktory. U niektorých mužov alebo žien hrá sexuálny pud tak silnú rolu, že ho zvládajú veľmi ťažko, iným nerobí problémy. V ambulancii sa nestretávam len s ľuďmi, ktorí trpia poruchou sexuálnej preferencie (pedofília, exhibicionizmus,...) alebo sexuálnej identity (transvestiti, transsexuáli ...), ale i s bežnými poruchami sexuálnych funkcií.

V každom prípade doporučujem vyvarovať sa dráždivým stimulom, akými sú v súčasnej dobe všadeprítomná pornografia, ktorá kazí predovšetkým zdravý vkus, emocionálne nahradzuje biologickým a vyvoláva silnú závislosť. V prípade poruchy alebo problému je dobré poradiť sa  s lekárom, ktorý je na jednej strane odborníkom v odbore a na druhej strane si ctí duchovné hodnoty klienta.

Hovorí sa, že Cirkev je dnes najviac kritizovaná za svoje učenie o sexualite. Vnímate to tak?

Už som o tom trochu hovoril v jednej z predchádzajúcich otázok. Kritika Cirkvi v tomto smere prichádza častejšie a častejšie už aj spomedzi samotných veriacich, dokonca i kňazov. Ozývajú sa stále silnejšie hlasy, aby Cirkev zmenila svoje doterajšie postoje, povolila sobáše gayov a lesbičiek, aby bola homosexualita cirkvou vyhlásená za prirodzenú a vo všetkom rovnocennú s heterosexualitou.

Isto, diskutovať sa dá o všetkom a vždy. Prečo teda nediskutovať medzi matematikmi a fyzikmi o zmene Pytagorovej vety alebo Archimedovho zákona? Nechcelo by to inováciu? Nie sú zastarané ako naša Cirkev?


NIE JE TO SEXUÁLNA VÝCHOVA, ALE SEXUÁLNY TRÉNING

Od akého veku a akým spôsobom je dobré začať so sexuálnou výchovou detí?