Nič. Muž nemá citové prežívanie, povedali by sarkastickým tónom niektoré ženy. Spoločnosť často nedovoľuje mužom prejavovať dojatie. V obraze tvrdých chlapov, priťahujúcich krehké ženy, slzy nemajú miesto. Pre mužov sa stávajú prejavom slabosti. Muži medzi sebou iba málokedy komunikujú o svojich citoch. Centrálnymi témami ich rozhovorov sú zväčša spôsoby využitia voľného času a práca, zatiaľ čo ženy v očakávaní prírastku komunikujú najmä o ich blížiacom sa veľkom dni.

Neberme obavy muža na ľahkú váhu. Ak nahliadneme do Svätého písma a upriamime svoju pozornosť priamo na svätého Jozefa, ideál manžela a otca, ku ktorému vzhliada mnoho mužov, zistíme, že mal strach. A tento strach nebol len nejakým okrajovým javom. Dohnal ho totiž až k úvahám, že opustí Máriu. Otázky víriace sa v hlave muža môžu byť rôzne.

„Ocitnem sa na druhej koľaji?“

„Neuplynul dlhý čas, odkedy sme si vyslúžili sviatosť manželstva, a už sa stanem druhoradým.“ Schválne, skúsme si v tejto chvíli odpovedať na otázku: „Kto by mal mať prednosť – muž, alebo dieťa?“ Väčšina z nás odpovie: „Samozrejme, že dieťa.“ Je len prirodzené, že to malé, bezbranné stvorenie vyžaduje veľa pozornosti a nehy a že neustála starostlivosť oň unaví matku.

Niektoré matky však akoby pri tom všetkom zabudli na svojich partnerov. Láska je rozhodnutím, ktoré treba obnovovať každý deň. Dieťa vyrastie, odíde z domu, ale čo sa stane s párom, ktorý si už nebude mať viac čo povedať? Nehovoriac o tom, že dieťa sa najlepšie rozvíja po všetkých stránkach, ak vyrastá v prostredí harmónie, v živom príklade žitej manželskej lásky.

Samotné deti mnohokrát obviňujú seba samy z toho, že sú dôvodom, že otecko a mamička sa už neľúbia. To najkrajšie, čo našim deťom môžeme dať, je príklad lásky. Vtedy nebudú musieť deti hľadať únik z ťažkých pomerov doma a manželia po vychovaní detí znova cestu k sebe.

„Zabezpečím dostatočne rodinu?“

Financie. Ich zabezpečenie je výsostnou doménou muža, pričom je potrebné postupovať podľa hesla „čím viac, tým lepšie“. Stručná charakteristika toho, ako to dnes funguje. Pre muža by bola strata zamestnania úplným zlyhaním, ktoré by dlho prekonával. Aj z toho dôvodu veľakrát muži pracujú nad rámec svojich možností a síl.

Ekonomická prosperita domácnosti a rozmach materiálneho zabezpečenia rodiny je pre muža prestížnou záležitosťou a odvádza od toho svoju hodnotu pre rodinu. On je však dôležitý pre to, kým je, nie koľko zarobí. On je otcom, plnosťou autority. Spomenuté heslo „čím viac, tým lepšie“ môžeme ponechať. Dovolím si však zmenu predmetu. „Čím viac lásky a času s rodinou, tým lepšie.“ Otec je autorita, disponuje mocou. Ukazuje svojim potomkom, ako s ňou narábať.

Každý človek má moc vykonať veľa dobra. Problémom v spoločnosti je aj zneužívanie moci a vzbura voči autoritám. Ak nefungujú základné bunky spoločnosti – rodiny, ako potom môže fungovať celá spoločnosť? Či nie je zväčša pravidlom, že otcovia, aj keď menej zabezpečení, odovzdajú svojim deťom vo viacerých prípadoch viac svojím časom a príkladom ako svojím majetkom a množstvom darov, ktoré pripomínajú, že ocko na ne nemá čas?

My sami sme zodpovední za svoj čas. A on je hodnotnejší, ako je možné vyjadriť financiami. Málokedy si to uvedomujeme a to práve aj z toho dôvodu, že s ním nedokážeme rozumne hospodáriť. Na zemi sa predsa rozhoduje o našej večnosti.

„Prišiel som o otca, ako môžem byť dobrým otcom?“