Máte opäť vymyslený originálny názov predstavenia (D4V1D). Akokoľvek sa snažím rozlúštiť jeho kód, nejde mi to. Prezradíte čitateľom, o čo ide?

Hráme sa so symbolikou čiarových kódov, pretože Dávidov príbeh je akoby zakódovaný v každom z nás. Čiarové kódy obsahujú okrem čiar aj (akoby náhodný) zhluk písmen a číslic. Názov našej inscenácie je presne takýto „zhluk“ – D4V1D. Písmeno A sa nápadne podobá na číslicu 4 a písmeno I je podobné jednotke. Teda v názve D4V1D je zakódovaný DAVID. Celá naša inscenácia je procesom „odkódovania“ Dávidovho života našou rečou...


Dávid je veľká starozákonná postava. Zameriavate sa na jeho život, skutky, hriechy? Či skôr na jeho vzťah s Bohom?

Dávidov život je opísaný na desiatkach strán Svätého písma. Potrebovali by sme inscenáciu dlhú množstvo hodín, aby sme prerozprávali celý jeho život. Zameriavame sa na kľúčové okamihy, a najmä na kontrasty – vojak a umelec, vrah a kajúcnik, hriešnik a svätec.


Tancujete na piesne, ktoré vám naspievala speváčka Dominika Gurbaľová. Ako ste sa dali dokopy?

Dominiku som spoznal vďaka Národnému stretnutiu mládeže P15 v Poprade, kde som s ňou spolupracoval ako tvorca a režisér programu. Pre P15 zhudobnila spolu so Zuzkou Eperješiovou z Tvorivej skupiny Poetica Musica žalmy ranných chvál. Túžil som vyrozprávať príbeh Dávida cez jeho žalmy, preto sme oslovili práve Dominiku. Jej cítenie hudby a akási nespútaná živelnosť pri tvorbe je presne to „dávidovské“, čo sme potrebovali. A teda – máte sa naozaj na čo tešiť!


Ako sa vám spolupracovalo?

Bolo to náročné v tom, že sme sa ani raz nestretli osobne. Všetko sme riešili len cez telefón, mejly a zdieľané dokumenty. Dominika ešte naše choreografie poriadne nevidela. Posielal som jej len malinké fragmenty skúšok z telocvične, aby mala radosť, ako jej hudba „ožíva“ a rozkvitá do tanca. Keď sme potrebovali niečo zmeniť, zvýrazniť, spomaliť či zrýchliť, riešili to s hudobníkmi v štúdiu „za pochodu“. Už sa ani my, ani ona nevieme dočkať premiéry...


Keďže Dominika zhudobnila žalmy, darilo sa vám ich prepojiť s tancom či s hereckým výrazom? Stretlo sa to v jednote?

V skutočnosti sú žalmy mimoriadne „tanečné“. Napokon o Dávidovi je známe, že tancoval z celej sily pred Pánovou archou... Taký tanečník ako on predsa nemohol písať žalmy „odtrhnuté“ od roztancovanej duše. Naša dramaturgička Zdenka Pašuthová skôr musela riešiť iný problém... Pochopia to diváci? Lebo Dominikina hudba je poetická a metaforická ako tanec... Preto sme našli zaujímavý výrazový prostriedok – zborovú recitáciu podobnú chóru z antického divadla.


Na čo sa najviac tešíte na turné s D4V1D-om? Máte nejaké očakávania?

Každé turné je pre nás ako rodinný výlet. Máme sa v ATak-u veľmi radi, ako veľká rodina... Konečne môžeme spolu tráviť čas aj mimo driny a potu niekoľkomesačných nácvikov v telocvični. Tešíme sa na zázraky, ktoré Boh koná aj z javiska a na to, že my môžeme byť jeho predĺžené rozhýbané ruky a nohy...


Tento rok ste sa dožili s divadlom krásneho jubilea. Čo pre ATak znamená okrúhle 20. výročie?

Veľká vďaka Bohu za ochranu, inšpiráciu a sprevádzanie... Vďaka za takmer 600 predstavení v desiatkach miest a obcí nielen na Slovensku. Štyri generácie tanečníkov, 20 svadieb, 34 detí (ďalšie štyri sú na ceste :) ), desiatky tisíc najazdených kilometrov a množstvo neuveriteľných zážitkov...


Bude aj nejaká oslava?

Celé turné s D4V1D-om bude ako turné vďaky. A keďže ja budem oslavovať tento rok štyridsať rokov života a ATak dvadsať, budeme mať špeciálnu oslavu s poďakovaním za „polovičku“ svojho života.