Vedci začínajú pozornejšie skúmať úlohu otcov. A to najmä v anglicky hovoriacich krajinách, kde rozbité rodiny nie sú ničím výnimočným. Dvaja vedci na britských univerzitách prišli nezávisle od seba k podobným záverom – rodina v zložení otec, matka a deti funguje. Ba čo viac, biologického otca nedokáže ľahko nahradiť žiaden iný. Stabilná prítomnosť otca v živote dieťaťa veľmi pozitívne ovplyvňuje mentálny i rečový vývoj.

 

Na biológii záleží

Elena Marianiová, ktorá získala doktorát z demografie na Londýnskej ekonomickej univerzite, publikovala v časopise European Journal of Population, ktorý sa zaoberá populáciou v Európe, výskum s názvom Rodinné trajektórie a duševná pohoda dieťaťa slobodnej matky vo Veľkej Británii.Spolupracovala pritom s Berkayom Özcanom a Alice Goisisovou. Štúdia potvrdzuje, že „absencia otca má negatívny dopad na dieťa aj v prípade, že to nie je kvôli odluke, ale aj jeho neprítomnosti od samotného narodenia dieťaťa“.

Ukázalo sa, že stabilná rodinná situácia zohráva dôležitú úlohu v duševnej pohode dieťaťa. Napríklad dieťa, ktoré má nevlastného otca, nemá v porovnaní s dieťaťom, ktoré žije len s matkou, žiaden úžitok z novej rodinnej situácie.

Avšak keď sa k rodine opäť pridá biologický otec, pozitívny dopad je badateľný, aj keď mierne. Marianiová poukazuje na fakt, že dieťa, ktoré žije v rozbitej rodine, ktorá sa dala opäť dokopy, ostáva „znevýhodnené v porovnaní s dieťaťom, ktoré od narodenia žije s biologickým otcom“.

Ak biologický otec znova opustí rodinu, dieťa na tom však bude horšie, ak by stále žilo len s mamou. Výskum hovorí, že stres zo zmeny pravdepodobne zničí počiatočný pozitívny účinok návratu otca.

 

Kľúčový je postoj otca

Druhý výskum o interakcii otec-dieťa v jeho treťom a dvadsiatom štvrtom mesiaci a prínose pre kognitívny rozvoj dieťaťa, ktoré má dvadsaťštyri mesiacov, ktorý bol publikovaný v časopise Infant Mental Health Journal zaoberajúcom sa duševným zdravím dojčiat, demonštruje pozitívne účinky otcovej prítomnosti v ranom období dieťaťa.

Výskumníci deťom zadali sériu testov zameraných na poznávanie. Jeden z nich mal za úlohu zmerať porozumenie čítanej knihe a rozoznanie tvarov a farieb. Prvý očividný výsledok je, že deti (či už chlapci, alebo dievčatá), ktoré si na testoch počínali najlepšie, od narodenia trávili s otcom mnoho času. „Už tak skoro ako v období troch mesiacov môže interakcia otec-dieťa pozitívne predurčiť kognitívny rozvoj až do dvoch rokov. A to už má nejaký význam pre neskorší vývoj,“ hovorí pre časopis Science Daily profesor Paul Ramchandani, vedúci výskumu.

„Taktiež sme zistili, že deti, ktorých otcovia boli počas čítania knihy citlivejší, pokojnejší a menej úzkostliví, vykazovali lepší kognitívny vývoj, vrátane pozornosti, riešenia problémov, reči a základov spoločenského správania,“ vysvetľuje doktorka Vahesta Sethnová z univerzity King"s College, jednej z troch inštitúcií, ktorá sa spolu s univerzitou Imperial College a Oxfordom podieľala na výskume. Dodáva: „To značí, že čítanie a poučné odkazy môžu v deťoch podporovať kognitívny rozvoj a učenie sa.“

 

Hlavný je vzťah otec-dieťa

Výskumy odhalili, ako veľmi blízky vzťah s otcom napomáha rozvoju tých najmenších. Vďaka dobrému otcovi, ktorý je pozorný voči potrebám dieťaťa, sa z dieťaťa stane vyrovnaný dospelák.

Podľa nedávnej správy, ktorú vo Veľkej Británii sponzorovala vláda, „čo sa týka výsledkov dieťaťa, na kvalite a spôsobe zahrnutia otca záleží viac ako na kvantite času, ktorý s ním otec strávi“.

Tá istá štúdia zistila, v čom dieťa skutočne profituje z toho, keď sa otec zaujíma o jeho vzdelávanie. Medzi pozitívne výsledky patria napríklad lepšie známky z písomiek a celkovo lepšie dosiahnutie vyššieho vzdelania. Dieťa, ktorému sa otec venuje, preukazuje taktiež lepší prístup a správanie, ozrejmuje výskum.

...

Snímka: pexels.com