Ak som ja „atakovaná“ nejakou príkazovou vetou, často to vo mne spôsobí rozpačitosť až hnev. Prečo? Pretože sa niekedy pýtam samej seba, či sa to nedalo povedať trochu inak, respektíve či sa daná osoba musí naozaj starať do všetkého. A tu je kameň úrazu. Vekovo či duchovne starší ľudia si niekedy myslia, že sú tí najmúdrejší, a žijú si vo svojom svete – svete príkazov, zákazov, starania sa do života iných – miesto toho, aby boli šíriteľmi pokoja a dovolili nám robiť aj chyby.

Len si uvedomme, čo to s nami robí v našom vnútri, ak urobíme niečo, s čím naše okolie až tak nesúhlasí. Hneď sa spustí vlna kritiky, osočovania, manipulovania, ovládania či výčitiek. A už je oheň na streche. Spustí sa boj v našom vnútri a boj aj navonok – obyčajná vec, ktorá sa nemusí páčiť iným, zrazu spôsobí hádku, hnev na daného človeka; a z pokojného dňa sa stane problém, ktorý niekedy riešime tým, že radšej odídeme z domu na pár hodín, vyvetrať sa. Nájdu sa však aj takí, ktorí podľahnú tlaku starších a skúsenejších a poslúchnu ich rady „akože“ pre pokoj v rodine.

Jeden človek – dva rôzne postoje, pre ktoré sa rozhodujeme. Buď podľahneme tlaku zákona, alebo si vyberieme slobodu s rizikom, že možno nebudeme pochopení či pokojní.

Ako to skutočne máme? Keby som mala odpovedať za seba – niekedy je to u mňa 50/50. Často sa rozhodujem podľa situácie alebo podľa toho, čo to spôsobí danému človeku. Malo by to však takto byť? Aký postoj by som mala zaujať bez ohľadu na to, či moje rozhodnutie niekoho zraní, alebo nie? A potom je tu známa veta z úst duchovne starších, ktorú som počula veľmi veľakrát: „Boha treba viacej počúvať ako ľudí!“

Nemám čarovný prútik, aby som na dané otázky odpovedala, ale viem, čo mi pomohlo a pomáha. Všetci sme zodpovední za to, ako sa zachováme v danej situácii – či budeme mať v sebe Kristov pokoj, alebo hnev a vnútornú rozorvanosť. A toto všetko vyplýva zo živého vzťahu s Kristom. Nie takého naučeného – čo sa má a čo nie –, ale skutočného, kde sa vo všetkom spoľahneme na neho a nie na názor človeka.

Presne toto s nami Boh zamýšľal – aby sme boli úplne vydaní jemu a vo všetkom mu dôverovali. Ale všetko pokazil hriech... a už sa to len nabaľovalo. Čo teda žijeme – zákon, alebo slobodu?

Pre koho je daný zákon? Práve pre tých, ktorí potrebujú usmernenie, keďže nedali na prvé miesto Boha, ale svoje žiadostivosti. V Prvom liste Timotejovi 1, 9 je napísané: Zákon nie je daný pre spravodlivého, ale pre nespravodlivých a nepoddajných, pre bezbožných a hriešnikov, pre zvrhlých a svetákov, pre otcovrahov a matkovrahov, pre vrahov vôbec...“

A ako sa správa zákonník? Vtedy Ježiš povedal zástupom i svojim učeníkom: ,Zákonníci a farizeji zasadli na Mojžišovu stolicu. Preto robte a zachovávajte všetko, čo vám povedia, ale podľa ich skutkov nerobte: lebo hovoria, a nekonajú. Viažu ťažké až neúnosné bremená a kladú ich ľuďom na plecia, ale sami ich nechcú ani prstom pohnúť. Všetko, čo robia, konajú iba preto, aby ich ľudia videli: rozširujú si modlitebné remienky a zväčšujú strapce na šatách, radi majú popredné miesta na hostinách, prvé stolice v synagógach, pozdravy na uliciach a keď ich ľudia oslovujú Rabbi‘“ (Mt 23, 2-7).

Už v Ježišových časoch boli ľudia, ktorí šírili okolo seba dôležitosť. Hovorili, poukazovali na veci iných, prikazovali či v niektorých momentoch boli pohoršení z postojov iných – ale to bolo všetko. Miesto toho, aby boli príkladom pre svoje okolie, vyvolávali iba rozbroje, hádky, znechutenia. Ježiš presne vedel, ako zmýšľajú a aký majú postoj. Veľmi ich nemusel, pretože vedel, že práve oni zastavujú Božiu moc, Božie požehnanie v životoch tých, ktorí hľadali niečo viac a nechceli sa uspokojiť s málom.

Keď som rozmýšľala nad tým, prečo boli takí zatvrdnutí, tvrdí vo svojich srdciach, jediné, čo mi napadlo, bolo, že počas svojho života sa nestretli so skutočnou láskou, s bezpodmienečným prijatím a vedomím, kým sú, pretože doba, v ktorej žili, si vyžadovala, aby prežili.

Niečo podobné sa deje aj v dnešnej dobe. Len si všimnime tých, ktorí nás neustále atakujú a naprávajú. Myslíte, že sú to ľudia, ktorí vedia a sú presvedčení o svojej hodnote, o bezpodmienečnom prijatí a láske? Skôr si myslím, že svojím konaním si niečo kompenzujú a chcú mať v moci či ovládať iných. Chcú vládnuť, ovládať, manipulovať miesto toho, aby boli príkladom lásky, prijatia, odpustenia.

Robiť všetko, aby ľudia videli, aby boli na očiach. A tým akože slúžia ľuďom.

Je to pasca, do ktorej môžeme kedykoľvek padnúť. Nie je to iba pre niektorých. Každý jeden sa môže stať takýmto „naprávačom“, ak si budeme myslieť o sebe viac, ako treba.

Ak odsunieme Boha na vedľajšiu koľaj, pretože práve máme dobré obdobie, keď sa nám nič nekazí, môže sa stať, že sa dáme na roveň Bohu – a miesto toho, aby sme boli šíriteľmi pokoja, sa z nás stanú egoisti, ktorým ide o vlastné dobro a nie dobro iných. Potom neskôr nás môže niekto iný atakovať Ježišovou otázkou: Prečo vidíš smietku v oku svojho brata, a vo vlastnom oku brvno nezbadáš?“ (Mt 7, 3)

Cez brvno je ťažké vidieť, pretože nám znemožňuje výhľad. A to potom spôsobuje, že náš pohľad na iných je úplne iný, ako by v skutočnosti mal byť. Ježiš jasne hovorí o brvne v oku: „Najprv vyhoď brvno zo svojho oka!“ (Mt 7, 5) Nehovorí o tom, aby si brvno toleroval či snažil sa mať ho nejako pod kontrolou, ale hovorí jasne: skoncuj s ním – vyhoď ho!

Zákonníci v Ježišových časoch boli presne tí, ktorí cez svoje brvná nedokázali vidieť nič iné ako smeti v životoch iných. A robili ešte mnoho iných vecí. Ježiš poukazuje na ich „prácu“ v Matúšovom evanjeliu:

Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo zatvárate nebeské kráľovstvo pred ľuďmi! Sami doň nevchádzate, a tým, čo vchádzajú, vojsť nedovolíte. Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo obchádzate more i zem, aby ste získali jedného novoverca, a keď sa ním stane, urobíte z neho syna pekla dva razy horšieho, ako ste sami! Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo dávate desiatky z mäty, kôpru a rasce, ale zanedbali ste, čo je v zákone dôležitejšie – spravodlivosť, milosrdenstvo a vernosť!

Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo čistíte čašu a misu zvonka, ale vnútri sú plné lúpeže a nečistoty! Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo sa podobáte obieleným hrobom, ktoré zvonka vyzerajú pekne, ale vnútri sú plné mŕtvolných kostí a všelijakej nečistoty! Tak sa aj vy navonok zdáte ľuďom spravodliví, no vnútri ste plní pokrytectva a neprávosti...“ (Mt 23, 13-29)

Ich činy a skutky mali dopad na iných. Tak ako v dnešných časoch – v našom okolí sú takzvaní „zastavovači“ Božieho požehnania, ktorí znemožňujú, aby mohla Božia moc a uzdravenie prúdiť cez nás do našich vzťahov. Božou myšlienkou bolo a je, aby cez nás prúdilo Božie požehnanie a uzdravenie do životov iných ľudí. Ak to tak nie je, niekde je chyba. Ale chyba nie je u tých druhých – najskôr je potrebné pozrieť sa do svojho vnútra a zodpovedať si kľúčové otázky.

  • Žijem zákonníctvo? „Musím to... Nemôžem to... Je potrebné to...“ Len preto, aby bol pokoj v rodine a okolie bolo spokojné? O. K., ale potom sa stávaš otrokom ľudí a ich myslenia. Chodíš za inými a vyhľadávaš ich rady, pretože sa necítiš na to, aby si robil rozhodnutia sám za seba. Potom sa nesťažuj, že sa nevieš dostať z niektorých vecí a stále sa točíš na jednom mieste.
  • Som zákonník? Som ten, ktorý sa rád stará do iných? Rád im hovorím, čo majú robiť, akým spôsobom a kedy? Potom sa však nečuduj, že nemáš pevné a stále vzťahy, keďže podstatnou mierou tie vzťahy rozbíjaš.
  • Som človekom, ktorý žije slobodu, uvoľnenie, radosť, pokoj, lásku? Ak áno, nevzdávaj sa a nevzdávaj to, ak príde do tvojho života nejaká prekážka. S Ním dokážeš omnoho viac, ako dokážeš snívať. Kristus nám vydobyl slobodu na kríži. Zomrel, aby sme boli voľní a slobodní od hriechu. Uverme tomu, že jemu prvému ide o naše dobro – nie okoliu, ktoré nás atakuje.

Ak sa zameriame na Krista – a na to, čo v ňom máme –, nikdy nebudeme mať nedostatku. Ale ak sa zameriame na nedostatky iných, budeme chudobní z chudobných, lebo nebudeme mať viac čo ponúknuť. Čo si teda vyberieme? Je to na nás, ako každé jedno rozhodnutie – len aby sme potom neboli sklamaní...

...

Snímka: pexels.com