TOP

Čo by sa stalo, ak by sme sa skutočne obrátili?

… alebo – musí byť text nižšie skutočne iba fikcia?

Čau, Mixo,

viem, je nezvyčajné, že Ti píšem takto mail, ale nejako som z toho sám v sebe mimo a asi by som nemal dosť slov a odvahy všetko povedať, ako dlho to v sebe riešim .

Fakt som premýšľal, že pôjdem s Tebou na pivo a dáme o tom reč, ale mal som obavy, že ma označíš za emočne labilného. Naživo by som asi také označenie nezvládol. Toto je bezpečná zóna, z ktorej Ti môžem ako starému spoľahlivému kamošovi povedať, čo je vo veci. (Ak sa budeš rehotať, tak aspoň to nebudem počuť.)

Ty by si už búchal o stôl, nech sa vyklopím. Poďme na to: mám blízko zvláštneho človeka. Už Ťa vidím, ako dvíhaš obrvy, čo to je za týpek, keď rozhádzal mňa. Musím Ťa ubezpečiť, že to nie je prípad z našej partie, práve naopak. Ale fakt je, že čím dlhšie ho pozorujem vedľa seba a denne zažívam – sedíme oproti sebe v jednom kancli – tým viac sa vo mne množia otázniky o mne samom a mojom spôsobe života.

Totiž – on je svätec. Vážne. A to hovorím napriek všetkým mojim Tebe známym výhradám voči rozprávkam Cirkvi.

 

Nepochopiteľný pokoj

Prvé, čo si uvedomujem už x rokov na jednom pľaci, je neskutočný pokoj, ktorý z neho ide. Ale! To nie je nevšímavý pokoj tých s prekríženými nohami…, ba ani studený pokoj tých, čo sa o druhých nestarajú a žijú si len svoje… nie je to dokonca ani ten alkoholový či závislácky pokoj ľudí mimo reality. Toto je prudko nákazlivé, zvláštne láskavé a hej, budeš sa smiať, hrejivé. Každé ráno sa teším na jeho príchod. Ten jeho pokoj je istota pevná ako naša

Pokračovanie článku je dostupné iba pre predplatiteľov

Existujeme takmer výhradne vďaka predplatiteľom. Objednajte si naše predplatné a o už niekoľko sekúnd môžete čítať všetky naše články. Ďakujeme, že nám pomáhate tvoriť hodnotný obsah.


Objednať predplatné Už mám účet, prihlásiť


Komentáre