Čo najviac trápi rodičov v otázke jednoty?

Rodičia by sa mali v mnohých veciach zhodnúť, držať spolu a pôsobiť na deti ako jednoliaty celok. Lenže, ruku na srdce, nie je to tak stále. Zisťovali sme, ako to vyzerá medzi rodičmi v praxi. Koľkí sú nejednotní, v čom majú problém a čo im pomáha riešiť to.

Cez formulár prišlo takmer päťdesiat odpovedí. Rodičov sme sa v dotazníku na Facebooku pýtali, či sa cítia byť jednotní. Takmer 60 % odpovedalo, že väčšinou áno, vyše 32 % priznalo, že sú občas nejednotní, a cez 8 % má s jednotou zjavný problém, keďže sa cítia často nejednotní, až protichodní.

V dotazníku rodičia odpovedali, v akej oblasti sa najviac cítia nejednotní. Až 50 % tvrdí, že je to oblasť hraníc vo výchove. Ďalej je to otázka financií (napríklad pri nakupovaní hračiek, darčekov, pri sporení), s ktorou má problém vyše 29 % opýtaných, a nasledujú oblasti určovania hodnôt a zvykov v rodine (25 %), školskej starostlivosti (22,9 %) či náboženskej výchovy (20,8 %).

ROZPRÁVAŤ SA EŠTE PRED NARODENÍM DETÍ

Odborníci tvrdia, že nejednotnosť vo výchove nie je pre deti správna, pretože v nich vyvoláva neistotu, zmätok. Rodičia sú však rozdielne osobnosti, majú rozličné poznanie, inak vyrastali, ale mali byť mať jasno v tom, ako chcú vychovávať svoje deti. Dôležité sú najmä otázky hodnôt a cieľov ich výchovy. Nebudeme sa preto zaoberať rovnakosťou rodičov, ale či sa vedia zhodnúť.

Našich respondentov sme sa ďalej pýtali na to, kedy sa venujú budovaniu jednoty. Až 51 % opýtaných uviedlo, že sa to snažia učiť priebežne. Takmer 35 % rodičov označilo, že všetko ohľadom jednoty riešili už pred svadbou a v súčasnosti tiež veľa komunikujú. Vyskočilo tu však 10 % tých, ktorí sa o tom nerozprávajú a jednotu vôbec neriešia.

Je podľa našich odpovedajúcich dôležité, aby sa o rodičovskej jednote hovorilo ešte pred svadbou? Až 65,3 % odpovedalo, že áno, zvyšní buď nevedeli (20,4 %), alebo to považovali za neprimerané, či až zbytočné, pretože v praxi sa u nich aj tak vyskytujú celkom iné situácie a problémy.

Výchovní poradcovia odporúčajú, aby rodičia spolu komunikovali aj o výchovných otázkach. Dokonca je to vhodné a potrebné ešte pred narodením detí alebo hneď po narodení, pokiaľ sa dá čo najčastejšie. Samozrejme, že pokračovať v tom treba aj vo vyššom veku. Každý rozhovor, všetko, čo si rodičia preberú, je totiž aj výbornou prevenciou v hádkach, konfliktoch.

VY STE TUŠÍM DOHODNUTÍ!

Pozrime sa, ako presne to u rodičov prebieha, keď spolu komunikujú a učia sa byť jednotní. Majú na to špeciálny čas, miesto aj nejaký spôsob, aby to vhodne riešili?

Väčšina z opýtaných uviedla, že sa snaží komunikovať mimo prítomnosti svojich detí. Pokiaľ je to možné, odídu na prechádzku alebo čakajú, kým deti zaspia. „Pri bežných záležitostiach stačí jeden jediný pohľad a sme zajedno. V situáciách, keď je potrebné rozhodnúť o čomsi dôležitejšom, nájdeme tú pravú chvíľu, neriešime všetko hneď. Často sú to prechádzky vo dvojici – v prírode. Snažíme sa rozprávať pokojne, vypočuť si názor aj druhej strany,“ zaznieva jedna z tých krajších odpovedí. Občas sa vyskytli aj bolestivejšie: „Je to veľmi ťažké, keďže manžel je väčšinou preč a keď príde, má svoje koníčky, susedov, takže čas na rozhovor s ním nie je. Aj keď sa porozprávame, tak si spraví po svojom.“

Je bežné, že rodičia majú medzi sebou nezhody a nemajú vždy rovnaké názory. Spoločný cieľ výchovy by však mali mať, najlepšie je viesť o ňom rozhovor, v ktorom dôjde k nejakej dohode. Keď už rodičia majú či nájdu spôsob výchovy, aj deťom bude jasné, že ich jednotu nerozbijú, a dokonca nebudú môcť zneužívať rozdielnosť názorov.

V skutočnosti rodičia vo veľkej miere priznávajú, že ich deti vycítia nejednotnosť a využívajú ju. „Áno, vedome to využívajú a idú k tomu rodičovi, u ktorého sú si isté benevolenciou a výhrou. Teda ak jeden rodič v dobrej viere nastaví isté pravidlo, hranicu, dohodu a druhý zmenou toho celého podrýva autoritu a uvádza deti do pomykova (a vedomej výhody).“

Nájdu sa však aj výnimky a deti potom reagujú opačne: „Mamina, s vami sa to nedá, vy ste s tatom tuším dohodnutí!“ citujú svoje deti odpovedajúci z dotazníka. Väčšina sa však zhoduje, že deti ich stále skúšajú, či niečo dovolí jeden alebo druhý rodič, podľa toho, ako vedia, čo na koho platí.

NEJEDNOTA AKO DOBRÁ SKÚSENOSŤ?

Z odpovedí formulára vyplýva, že jednote rodičov či celej rodiny pomáha hlavne komunikácia (85,4 %), potom spoločné chvíle ako výlety, prechádzky či spoločenské hry (79,2 %) a na treťom mieste modlitba (70,8 %). Z ďalších vecí to sú napríklad skúseností iných rodičov, knihy alebo články o téme, podcasty aj odborná pomoc.

Trávenie spoločného času je veľmi podstatné. Treba sa snažiť robiť doma veci spoločne. Rodina by mala byť spolu čo najviac. Keď sa ide na výlet, tak všetci, keď na nejakú spoločenskú či kultúrnu akciu, tak rovnako. Samozrejme, ochota či záujem sa u starších detí mení, no pokiaľ neprotestujú, treba to využiť.

Napokon sme v dotazníku s rodičmi riešili otázku, či je nejednota rodičov vždy zlá a zanecháva nevhodné následky na deťoch. Tu sa odpovede odlišovali. Jedni tvrdili, že určite áno: „Nejednota je zlá. Rodičia musia byť jednotní.“ Ďalšia skupina sa prikláňala k názoru, že to môže mať aj kladný vplyv: „Rôzny pohľad na jeden problém je fajn. Myslím si, že to deti núti rozmýšľať a vidia, že svet nie je čiernobiely. A že život nie je jednoduchý a priamočiary. Problém je, ak nie sú partneri v zhode so životnými hodnotami a majú rôzne priority.“

Podobne to vidia aj odborníci v oblasti výchovy. Podľa nich deti v konfliktných situáciách vidia, že rodičia sa musia dohodnúť, aj keď majú odlišný názor. Toto môže byť dokonca dobrá skúsenosť do života, aby deti videli, že sa dá riešiť niečo, hoci sú tu dve rôzne strany a pohľady. Malý prejav nejednoty tak môže byť vo výchove užitočný, keď sa končí jednotou. Problém je, ak je nejednota rodičov sústavná a protichodná, vtedy ubližuje nielen deťom, ale aj samotnému vzťahu muža a ženy. Keď však chceme domov plný lásky, bezpečia a pokoja, nemali by sme zabudnúť učiť sa jednote.