Čo nám hovoria Vianoce?

Každý rok sa teším na Advent – obdobie očakávania vianočných sviatkov, na roráty, na čítania zo Starého zákona, ktoré predpovedali príchod Spasiteľa a jeho čas, na spoločnú modlitbu pri adventnom venci…

Keď sme pred skoro 25 rokmi rozbiehali prvú Dobrú novinu, chceli sme aj deťom pomôcť hlbšie prežiť sviatky Narodenia Pána cez konkrétne skutky lásky a dať im program na adventné stretká. Odvtedy máme iné Vianoce ako predtým. Cez dobrovoľnícky čas na prípravu koledovania, otváranie dverí domovov v našich farnostiach, cez roznášanie požehnania, no najmä cez ľudské viacgeneračné stretnutia prežívame posolstvo a zmysel Vianoc akosi inak a hlbšie.

Ľudia potrebujú požehnanie a radi ho prijímajú do svojich domovov. Naši malí koledníci vyprosujú požehnanie aj pre partnerov Dobrej noviny, čo si oni cenia rovnako alebo ešte väčšmi ako vyzbierané prostriedky podpory. Naše deti sa tak stávajú poslami nádeje pre svojich rovesníkov v krajinách subsaharskej Afriky.

 

V tomto roku som absolvoval duchovné cvičenia s témou „Múdrosť blahoslavenstiev“, v ktorých duchovný autor a jeden zo zakladajúcich členov Komunity blahoslavenstiev, otec Jacques Philippe priblížil posolstvo Vianoc nasledovne: „Blahoslavenstvá sú zasľúbenia šťastia, života, uzdravenia a slobody. Naplnenia túžob ľudí po opravdivom živote. Boh hľadal ľudí a približoval sa im v starozákonných časoch a napokon k nám prišiel ako malé dieťa. Človek odpradávna túžil vidieť Boha, hľadieť naňho. Keď prvýkrát takýto okamih skutočne nastal, čo videl? Malé, krehké a bezbranné dieťa. Človek videl po prvýkrát osobne Boha a v tomto stretnutí sa ukázala úžasná Božia pokora. Boh sa nám stal úplne blízkym, zostúpil z trónu, aby s nami mohol hovoriť. Z lásky sa stal maličkým a dal sa poznať jednoduchým ľuďom.“

 

Avšak príbeh Vianoc nie je sentimentálny. Americký biskup Robert Barron ho v jednom zo svojich zamyslení reflektuje nasledovne:

„Lukáš opisuje príbeh Vianoc ako príbeh dvoch cisárov, ktorí sú navzájom rivali: Cisára Augusta, kráľa sveta, a Ježiša, novonarodeného kráľa v jasliach. Kým cisár vládne zo svojho paláca v Ríme, Ježiš nemá kde sa zložiť. Kým cisár uplatňuje tvrdo svoju moc, Ježiš je zavinutý v plienkach. Kým sa cisár obklopuje bohatými a múdrymi dvoranmi, Ježiš je obklopený zvieratami a pastiermi z poľa. A predsa, novonarodený kráľ je silnejší ako Augustus – čo je naznačené aj prítomnosťou armády anjelov nad Betlehemom. Všetky štyri evanjeliá rozprávajú o boji medzi svetskými silami a mocou Krista, ktorý kulminoval na kríži. Rozlišovacím znakom Ježišovej vlády je láska, súcit, odpustenie a nenásilie – ale toto všetko nie sú veci pre sentimentalitu a dobré pocity. Je to skôr provokácia, povolanie a najradikálnejšia výzva na obrátenie.“

 

Často myslím na Vianoce už v marci, keď slávime sviatok Zvestovania Pána. Počatie Ježiša, Boha a človeka a očakávaného Mesiáša sa udialo podľa plánu Božej prozreteľnosti v tichu vďaka Máriinej poslušnosti voči Božej vôli. Aj veľký Boží plán bol postavený na jeho pochopení človekom a na jeho súhlase. Cez Vianoce a na sklonku kalendárneho roka chcem ďakovať a rozmýšľať, čo všetko sa v mojom živote počalo v roku 2018 a staviť na Božiu vôľu, že to, čo nám on posiela nasmeruje a naplní naše životy – aj keď to bude inak ako bolo doteraz a azda stratíme vlastné osvedčené istoty.

 

Ježiš prišiel, aby zmenil životy ľudí, no zmena nášho života nenastane naraz a raz navždy. Sme pozvaní hľadať novosť života s Ježišom po celý rok, každý deň. Je toho veľa, čo si pýta zmenu – v našom vnútri, v našich rodinách a komunitách, budúce lepšie a slušnejšie Slovensko, Európa ako náš spoločný priestor pre život. Na Knieža pokoja čakajú tiež ľudia žijúci pod hranicou chudoby, utečenci, ľudia zbavení dôstojnosti a trpiaci ozbrojenými konfliktami na mnohých miestach sveta.

Keď sa vo Vianočnom období pridáme k nebeskému zástupu v speve „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle“, spomeňme si na ľudí, ktorí pokoj nemajú. V samom Betleheme a vo Svätej zemi žijú tisíce utečencov a ľudí druhej kategórie, ktorí už desiatky rokov žijú vyhnaní zo svojich domovov a nepoznajú život v pokoji a spravodlivosti.

 

Prajem všetkým čitateľom aj tvorcom a prispievateľom novín Slovo+, aby prežili naplno milosti Vianoc a aby objavili ich výzvu pre seba. Cez Vianoce sa niečo nové rodí aj v nás. To nové chce žiť a rásť počas celého nového roka, ktorý nám možno prinesie niečo radikálne nové. Prinesie nové príležitosti a výzvy. Prajem vám, aby ste ich dokázali uvidieť a prijať cez postoj viery, tak ako to vyjadril biskup Barron: „Viera je postoj dôvery v Božej prítomnosti. Viera je otvorenosť voči tomu, čo Boh zjaví, urobí a k čomu nás pozve. Je zjavné, že ak sa stretáme s nekonečnou a všemohúcou osobou, potom nemôžme mať veci pod kontrolou.

Tvoj život nie je o tebe. Nemáš nad ním kontrolu. Nie je to tvoj projekt. Lepšie povedané, ty si súčasť veľkého Božieho plánu. Toto veriť až do špiku kostí a konať podľa toho znamená mať vieru. Ak budeme fungovať z takejto transformovanej vízie, môžu sa stať úžasné veci, lebo sme sa odovzdali sile, ktorá už v nás pracuje a môže urobiť nekonečne viac ako my vieme chcieť alebo si predstaviť. Každý aj malý kúsok viery robí mimoriadny rozdiel.“

 

Nech nás vo vianočnom čase mimoriadne osloví láska a neha novonarodeného dieťaťa, ktoré nech sa stane kráľom našich sŕdc a našich životov.

 

Maroš Čaučík, riaditeľ Dobrej noviny a čestný predseda eRka