Čo sa môže dnešná rodina naučiť od tej Svätej?

Svet a doba sa vývojovo posunuli ďalej, už nechodíme na oslovi a nie sme nútení bivakovať v maštali s novorodencom. Je teda niečo, v čom nám Jozef, Mária a malý Ježiš môžu byť vzorom?

Často som si myslel: v čom už mi len Svätá rodina okrem jej svätosti môže byť vzorom? Veď mali len jedno dieťa – aké to starosti!? Ešte aj to Dieťa je bez hriechu – veď je Synom samého Boha. Úplne bezproblémové… A Mária je tiež bez hriechu – to sa muselo Jozefovi s ňou žiť – vôbec sa s ním zrejme nehádala. A Jozef bol svätý už asi za života: pokorný, pracovitý, čistý, usilovný, počúvajúci Boha, kráčajúci za Bohom… no skrátka ideál muža/manžela/otca. A keď som si to celé predstavil v zásade ako nedosiahnuteľný cieľ, ani som nemal chuť sa zaoberať Svätou rodinou ako nejakým mojím vzorom.

Ale prišiel čas, keď sa ma Pán dotkol (a aj dotýka) cez také moje vnútorné uzdravenie – a začal uzdravovať moje mužstvo, otcovstvo, vzťah k manželke, deťom, rodičom, priateľom, susedom… a pozrel som sa najprv na Jozefa napríklad z pohľadu zodpovednosti, ktorú mal za svoju rodinu a manželku: Počúva Boha a poslúcha ho, hoci sa to môže zdať celkom šialené (odísť z domu do cudzej krajiny – do Egypta).

Chcem vedieť, čo mi hovorí Boh? Nachádzam si ticho na to, aby som mohol počuť Boha? Vidím ho ako muža, ktorý odovzdáva svoje know-how synovi, ale nie až keď je dospelý – chystá ho už ako malého chlapca. Trávi s ním čas pri práci a zrejme aj pri zábave. My dnešní muži si pri mnohých veciach chceme vystačiť sami, aby nás deti neotravovali pri tom, čo majstrujeme.

Wow, čo by som asi robil, keby som zistil, že moja snúbenica je tehotná a ja som v tom na sto percent nevinne?! Ale nechoďme hneď do týchto Božích extrémov: pípne mi sms, že mi z účtu odišlo 150 eur. A viem určite, že to bola moja manželka, ktorá zase niečo zbytočne kúpila. A mám pokazený deň. Prídem domov a na kuchynskej linke „bordel jak v tanku“… čo robila celý deň, keď má tú dovolenku? (OK, materskú) A mám zas pokazený večer. Pozriem sa ráno na naše auto a tam ďalší škrabanec – kde s tým zasa moja žena nabúrala? Veď autom jazdí už pätnásť rokov!!! Čo robí Jozef? Ide za Máriou, aby ju sfúkol podľa možnosti ešte skôr, ako otvorí ústa na svoju obranu? Nie, ide za Bohom a pýta sa, čo robiť… lebo vždy môže existovať aj iný dôvod, prečo to tak je, prečo sa to stalo – ako ten môj. A vždy existuje aj iné riešenie, ako len to moje… Viem krotiť svoj hnev, svoju výbušnú povahu?

A pozrel som sa inak aj na Máriu: Keď Jozefovi Boh prikázal ísť do Egypta, Mária sa zbalí a ide. Dôveruje Jozefovi, lebo vie, že Jozef chodí s Bohom, a teda, aj keď Jozef urobí ťažké a náročné rozhodnutie odísť z Betlehema, Mária poslúchne a ide. Mnohé ženy nedôverujú svojim manželom, lebo na mnohé veci možno ostali samy a naučili sa problémy riešiť bez manželov (a to je, žiaľ, muži, naša chyba!). Verím, že aj Mária chcela pre Ježiša to najlepšie: dobrých kamarátov, dobrú prácu, dobrú školu… skrátka dobrý život. A ono sa to v mnohom vymklo z jej predstáv. Ale ona nezanevrela na Boha, psychicky sa nezrútila a ani neprepadla depresii. Nie preto, žeby bola bez hriechu – ale preto, lebo neprestajne chválila Boha a dôverovala mu. Verila v Boží plán, ktorý má Otec so svojím Synom. A verím, že to je niečo, čo nám ako kresťanom a zvlášť mamám môže pomôcť prekonať veci, situácie, ktoré nie sú podľa našich predstáv. Ale vedomie, že sú to Božie deti, ktoré my len vychovávame, vedieme a sú nám zverené na krátky čas, môže mamám zobrať ten extrémny tlak zodpovednosti, ktorý často vyústi do migrén, depresií a nenaplnených túžob a predstáv o našich deťoch.

Pavol Štefanec, otec šiestich detí

 

 

Posledný mesiac tehotenstva mám ešte čerstvo v pamäti: To jemné šteklenie, nežné kopkanie bolo stále intenzívnejšie. Na bruchu bol jasne vidieť obrys rúčky či nôžky, ktorá sa naťahovala za slobodou. No spomínam si aj na kríže, boľavý chrbát, ťažšie vstávanie z postele a mnoho iného.

Aj Mária bola jednou z mám. Určite vedela o tehotenstve svoje. Rovnako očakávala, ako asi bude vyzerať jej syn a čo si to Pán pre nich pripravil. Obdivujem Máriinu oddanosť a hľadanie jeho vôle. Keď cisár Augustus vyhlásil súpis ľudu a Jozef oznámil Márii, že budú musieť ísť do Betlehema, nenamietala. Isto bola svedomitou mamou a doma mala všetko prichystané na príchod dieťatka. No plán aj jeho vôľa boli iné.

Keby prišiel môj muž za mnou s tým, že odchádzame na dlhú cestu do preplneného Betlehema, poslala by som ho samého a na pána cisára by som teda pekné slovo nenašla. Ale Mária bola iná: ona šla a s dôverou volala k Bohu, ktorému verila.

Pri realite v Betleheme preplnenom ľuďmi hľadajúcimi nocľah by som si pravdepodobne poplakala a pri poslednej maštaľke by nasledovalo psychické zrútenie. Veď doma bolo všetko prichystané! Ale Mária bola iná: nezľakla sa nehostinných podmienok. Bola pevná, keď nadišla jej hodina. Ako asi vnímala tento čas? Aké to asi bolo, keď prvýkrát zbadala jeho tvár, rúčky? Muselo to byť krásne nežné, držať v rukách bezbranného Všemocného. Vďaka ti, Mami, vďaka za tvoj advent, vďaka, že sa od teba môžeme učiť láske, pokore a poslušnosti.

Tamara Reisingerová, budúca logopédka, čerstvá mama malého Ondreja a Matúšova manželka

 

Svätá rodina, nech bola akokoľvek „svätá“, prešla si kadečím nie jednoduchým a nežila svoj život v bavlnke. Vyrástol v nej Boží Syn – bola to ozaj Svätá rodina. Napriek tomu sa tá rodina živila prácou. Obyčajnou, každodennou prácou. Práca stolára nemohla byť ľahká a určite nebola výnosne platená. A vykonával ju otec aj syn. Čiže, čo sa môžem od nich dnes naučiť ja? Že spôsob obživy každodennou prácou (hocijakou, ak ju robíme poctivo), je síce náročný a neprináša extrémne zisky, ale je to jediný spôsob, ako zarobiť peniaze a živiť svoju rodinu. Robila to tak aj Svätá rodina. To pre mňa znamená, že ani Pán Boh nevymyslel nič lepšie, ako uživiť svoju rodinu – len čestnou prácou. A tak si vždy ráno pri odchode do práce budem hovoriť: robili to takto aj podstatne vyššie šarže, idem na to!

Jana Mesková, účtovníčka a obyčajná mama dvoch dospievajúcich detí

 

 

Mária, mladá a pekná navonok i zvnútra, privolí anjelovi pri zvestovaní správy, že sa môže stať vyvolenou matkou Božieho Syna – ak chce. S naivitou, vlastnou čistému srdcu, dáva svoj súhlas a podľa dostupných informácií z evanjelia sa nepýta, kto ju prichýli, ako dieťa uživí, čo ona a Jozef. Opýta sa jedine na praktickú stránku počatia a dostane ťažko logicky prijateľnú odpoveď. A povie áno.

Mária nás môže naučiť, že ak celý život a každý vedomý okamih pretkáme myšlienkou na Boha a žijeme s ním, uveríme aj anjelovi, myšlienke, slovu priateľa alebo obrazu, ktoré sa osobitným spôsobom dotknú nášho vnútra a necháme sa ním viesť. Nedáme sa odradiť obavami, strachom, rozumom, zraneniami, vonkajšími okolnosťami, existenciálnymi problémami, prenasledovaním ani smrťou najdrahších. Ak nestratíme Boha zo zreteľa, nič z toho nás neprevalcuje a ani napriek životným ťažkostiam nezatrpkneme a dokážeme byť oázou, posilou a občerstvením pre naše okolie, predovšetkým pre svoju rodinu.

Jozef, šikovný a pracovitý, po vysvetlení anjela uverí svojej snúbenici, že celý ten neuveriteľný príbeh jej tehotenstva je v Božom pláne a nie je v tom nevera. Dokonca sa zaviaže manželským sľubom vstúpiť do rieky manželstva spolu s ňou, starať sa o ňu a jej dieťa, milovať ich, ctiť, chrániť a žiť vedľa tejto skvelej ženy bez sexu.

Jozef nám ukazuje, že v akýchkoľvek nehostinných podmienkach a okolnostiach sa dá byť verný. Bohu, žene, poslaniu. Ale nie je to len robotník, ktorý drie a útrpne nesie to, čo si vybral. Jozef nás učí, že tvrdosť, s akou sa zarába na chlieb, nesmieme nechať preniknúť do svojho vnútra. Keď zbadá, že Mária je tehotná, neuprednostní vlastnú samoľúbosť, ale chce ju potajme prepustiť, aby JEJ nikto neublížil. Výzva zachovať si citlivosť, empatiu a vnímavosť voči blížnym je odpoveďou na povrchnosť a plytkosť dnešného mainstreamu.

Mária a Jozef boli navzájom pre seba darom od Boha. A tak sa k sebe správali. Keby sme si do svojich rodín zobrali len toto jedno posolstvo, nesmierne veľa v našom prežívaní by sa zmenilo.

Ala Hanáková, mama troch detí, IT