TOP

Čo sú manželské potreby?

Nedávno som bola na svadbe. Svadby mám obzvlášť rada. Dva životy sa stávajú jedným, dve životné cesty jednou spoločnou a dve rodiny sa stávajú jednou rodinou. Či možno vodu dvoch zliatych riek od seba oddeliť? Vždy som sa pýtala, kde sa v dvoch mladých ľuďom berie istota, že práve ona či on je tá druhá polovica môjho srdca? Že s týmto človekom budem celistvá? Kde je počiatok slov: „…po všetky dni svojho života?“ Odpoveď je v slovách pred tým.

Ja, M., beriem si teba…

Nikoho iného. Počiatočné slová manželského súhlasu vyjadrujú exkluzivitu lásky. Snúbenec si berie osobu so všetkými vlastnosťami, psychikou i fyzickou stránkou. Vyberá si spomedzi miliónov žien jednu jedinú. Manželku. Dievčina si vyberá spomedzi miliónov mužov jedného jediného. Manžela. Prvou manželskou potrebou je teda exkluzivita lásky, jedinečnosť a nezameniteľnosť. Nikoho iného nemilujem tak ako teba, a preto si ťa beriem za manžela/manželku.

…a sľubujem pred všemohúcim Bohom…

Beriem si ťa a sľubujem ti… Aká by to bola láska, keby jeden druhého vlastnil bez toho, aby lásku opätoval a konkrétne vyjadril? Bez konkrétnych skutkov sú slová o láske márne. Manželia potrebujú vzájomnú:

VERNOSŤ

…že ti budem vernou manželkou/manželom a že ťa nikdy neopustím ani v šťastí ani v nešťastí, ani v zdraví ani v chorobe…

Nie som si istá, či si snúbenci naozaj uvedomujú, čo sľubujú pred všemohúcim Bohom. Sľubujú vernosť. Pred pár dňami sa mi pokazil mixér. Mal dva roky. Pri reklamácii mi povedali, že výrobcovia vyrábajú spotrebiče tak na dva roky, potom ho treba vymeniť. A tak mi odporučil kúpiť nový, pretože so starým sa nedalo nič robiť. Taká je dnešná doba: pokazené vyhodiť a zaobstarať si nové. Všetko. Manžela, manželku, dom, auto, mixér, priateľa, priateľku, rozheganú stoličku či zlomený vešiak. Niečo také ako lepidlo, opravovňa či rekonštrukcia dnes nie sú v móde. Prečo? Pretože to stojí námahu. Stojí námahu ostať verný, keď sa v práci nedarí. Stojí námahu ostať verný, keď sa „nedarí“ splodiť dieťa. Stojí námahu ostať verný, keď sa narodí „neplánované“ dieťa. Stojí námahu ostať verný, keď sa narodí postihnuté dieťa. Stojí námahu ostať verná, keď už manžel nezarába tak dobre ako kedysi. Je ťažké ostať verná, keď sa mu prihodí úraz a ostane odkázaný na tvoju pomoc. Stojí námahu ostať verný, keď manželka ochorie a už nie je možné mať s ňou sex. Stojí námahu sedieť pri nej na posteli a držať ju za ruku, áno, tebe je to málo, no pre ňu je to v tej chvíli najviac. Stojí námahu ostať verný…

LÁSKU

…a že ťa budem milovať…

Ešte nikdy nebola láska taký zdegenerovaný pojem, ako je to dnes. Milujem ťa. Počuť na každom kroku, z každej reklamy, v takmer každom filme, kde sa hlavní hrdinovia po náhodnom stretnutí a spoločne strávenom dni spolu vyspia a pri tom si hovoria: milujem ťa. „Láska“ je spečatená sexom, nie manželským súhlasom, nie odvážnym rozhodnutím sa pre lásku, nie obetou, nie spoznávaním, ale egoistickým si privlastnením druhej osoby, na chvíľu… Aká hlúposť! Láska má svoje stupne. Láska si vyžaduje obetu, čas, odriekanie, spoznávanie, odpúšťanie, spoločné radosti i bolesti a má dozrieť. Áno, dozrieť. Dozrieť na ozajstnú lásku, na lásku, ktorá sa daruje a nie len prijíma od druhého. Lásku, ktorá po zlyhaní povie: odpusť. Lásku, ktorá odpustí. Láska, ktorá…, veď viete, nie je sebecká, nehanebná, nezávidí, nevypína sa, nemyslí na neprávosti, ale raduje sa z pravdy… Že je to nemožné? Ľuďom zrejme áno, ale Bohu nič nie je nemožné. Láska je ráno vstať a uvariť manželovi kávu. Láska je povysávať auto, aby sa v ňom manželka cítila dobre. Láska je úsmev po ťažkom dni. Láska je bozk. Láska je povedať: nejazdi rýchlo. Láska je povedať: ozvi sa, keď tam budeš. Láska je, keď choré dieťa plače a ty po celodennej námahe nezvýšiš hlas. Láska je, keď rešpektuješ svoju manželku a manžela a nechceš od nej intimitu, keď skutočne nevládze. Láska je vydržať pri tom druhom, aj keď všetko nasvedčuje tomu, že vo vzťahu už niet lásky.

ÚCTU

…a ctiť…

Láska a úcta sú sestry. Správať sa s úctou znamená, byť si vedomý toho, že pred tebou stojí osoba, ktorá je jedinečná a má svoju dôstojnosť. Úcta je, keď neponižuješ manžela či manželku pred deťmi. Úcta je, keď jej vulgárne nenadávaš. Úcta je, keď neustále neprenášaš problémy z práce do rodiny – rodina si to nezaslúži. Rodina potrebuje predovšetkým otca, nie podnikateľa či manažéra. Rodina potrebuje predovšetkým matku, nie sekretárku či vystresovanú učiteľku. Ako sa otec správa k matke a naopak, tak sa budú správať deti k svojim manželom či manželkám. Pretože „jablko nepadá ďaleko od stromu“.

ISTOTU

…po všetky dni svojho života.

Ktovie dokedy? Veta, ktorá sa stáva čoraz používanejšia. Ktovie dokedy budem musieť pracovať v zahraničí? Ktovie dokedy ma to ešte bude baviť? Ktovie dokedy mi vydrží nový mobil? Ktovie dokedy budem musieť vydržať s manželom či manželkou? Kým dorastú deti? Kým nebudú na strednej? Kým sa nezmení? Kým si niekoho nenájdem? Dokedy s ním musím vydržať? To, samozrejme, neznamená, že jeden partner sa nechá druhým týrať… To nie. Cirkev ponúka prostriedky na pomoc týraným ženám či mužom, manželkám či manželom. Sú to bolestivé situácie, ktoré do manželstva nepatria.  Budem ťa milovať a ctiť po všetky dni svojho života platí obojstranne. Po všetky dni. Nie len určité dni do konca života, ale všetky dni. Od tohto momentu ťa budem každý jeden deň milovať a ctiť. To je odvážne vyslovená istota, však? To je láska.

Nech odvážnym ľuďom, ktorí svoju lásku spečatili manželstvom, ich súhlas pripomína keď už nie pohľad na manžela či manželku, tak pohľad na obrúčku, deti a kríž – vrchol lásky Boha k človeku.

Komentáre