TOP

Čo urobiť, aby nás puberta (všetkých) nezabila

Čo rodič, to skúsenosť – a ak k tomu pridáme aj skúsenosti animátorov mladých plus kňazov, ktorí sa venujú našim vyrasteným deťom, určite z toho vyjdú zrelí a nádherní mladí ľudia a vy ostanete pri zdravom rozume a sebavedomí.
Znásobte modlitby

Je to paradox, ale práve teraz ich deti potrebujú najviac. Viac ako pripomienok, dohadovania sa či iných druhov hlasných slovných vojen. Nezabudnite: deti majú aj svojich starých rodičov, krstných rodičov, birmovných rodičov, starších súrodencov, ujov, tety… animátorov a spovedníkov. Zo skúseností rodičov boli práve zosilnené modlitby tým, čo vysekalo aj tie najťažšie prípady do pokory a nádhernej zrelosti.

Takže, na kolená! Ak neviete inak, silná strelná modlitba za konkrétnu situáciu vášho „dorastenca“ urobí svoje. Zoznam parťákov v nebi, ktorí budú s vami a za vaše deti ťahať za jeden povraz, je dosť veľký: začína sa svätou Agnesou Rímskou, pokračuje svätým Alojzom Gonzagom, svätou Uršuľou, svätým Dominikom Saviom. Ako rodičia máme istú útechu a vzor vo svätom Jánovi Boscovi. Pridajte anjela strážcu, osobného patróna podľa krstného a birmovného mena plus Pannu Máriu, Mamu nás všetkých; s pevnou vierou sa nemôžete obávať , že vaše dieťa sa stratí!

 

Zhovárajte sa

Aj keď to vyzerá nepriechodne a vaše dieťa má zaštopľované uši (a vy máte pocit, že aj srdce), nevzdávajte to! Pokojne a vytrvalo sa stále s láskou pýtajte: „Ako si sa mal? Čo máš nové?“ Neodchádzajte hneď po prvom „vyhodení“ a oznámení, že otravujete a ste nevítaný element. Jemným klopaním aj tá nepriechodná stena povolí – a na to stačí, ak aj v beznádejnej situácii, keď druhá strana nemá chuť hovoriť, pri odchode poznamenáte: „Aj tak ťa mám rád. Si skvelý/skvelá…“

Zaujímajte sa o všetko, čo prežíva – od nemožného profesora až po tlačenicu v autobuse, kde mu vypadli okuliare. Okamžite odložte prácu či oddych, keď má „zdieľnu“ náladu a potrebuje uši na vypočutie.

Na tento krok musíme mať ako rodičia pred očami Boha a jeho otvorenú, milujúcu náruč. A rovnako ako on trpezlivo čakať a znovu ponúkať prijatie a vypočutie. Stojí to veľa námahy a veľa obety – ale oplatí sa!

 

Zabúdajte rýchlejšie

Naše dorastajúce deti majú v tomto veku často nevyberaný slovník plus ich reakcie sú rýchlejšie ako akýkoľvek odpaľovací systém výbušniny. Kto ešte „neschytal“, nech sa prihlási… Ako často nás to (hlavne mamy) zraňuje! Premietajú sa nám hodiny námahy, bolesti, čakania, všetky boje v škole a doma… No napriek tomu: nezatrpknime! Skúsený kňaz salezián radí: „Nieže jedným uchom dnu a druhým von – ani tým jedným nie, keď je nahnevaný a vrčí! Vtedy nepočúvaj! Teraz nehovorí tvoje dieťa, teraz je to ktosi iný.“ Tento postoj vám pomôže, aby ste sa hneve neodstrihli od svojich detí.

Skúsenosť to potvrdzuje: často po prejdení „búrky“ plnej expresívnych výrazov a slov na našu adresu, ktoré neradno zopakovať, sa hriešnik dostaví sám – a s priznaním medzi rečou povie, že netuší, čo kričal. Teraz je čas, aby sme ako rodičia hovorili, dovtedy je čas, aby sme žehnali v tichu.

Ostaňte v pokoji

Nie je to jednoduché, pretože práve v tomto čase dospievania nás deti spochybňujú a stavajú sa do opozície voči nám. Akoby chceli povedať: „Nekecaj mi o tom, ja som to už stokrát počul a chcem si to vyskúšať… chcem si to overiť… chcem to zažiť, či je to tak.“ Pozrite, kým sa húsenica stane motýľom, úplne poprie všetko, čo ste do nej vkladali. Ako „húsenica“ má ako-tak nádherné farby, aj keď je nemotorná. Ale ako zárodok motýľa v kukle sa nepodobá na nič (na vás vonkoncom nie), je škaredá a izoluje sa od všetkých. Rozbiť jej zámotok znamená zabiť motýľa – ostáva nám len čakať v pokoji na konečný výsledok.

Je to vynikajúce cvičenie trpezlivosti a dôvery a ani netušíme, ako skoro sa nám dvom v starobe a chorobe zíde. Berme aj toto cvičenie ako prípravu na čas, ktorý nebudeme vedieť zvrátiť. Nie je Boh neuveriteľne starostlivý a predvídavý, ak nám dáva takýto tréning?

Buďte prorokmi

Svätý Otec František hovorí, že rodičia sú prorokmi svojej doby vo svojich rodinách – a predovšetkým pre svoje dospievajúce deti. Nie všetko sa im páči a nie so všetkým súhlasia. Občas (teda, dosť často) nás pošlú s našimi názormi a postojmi „do kelu“ alebo aj do minulého storočia. Inak, ukážte mi proroka, ktorý sa mal dobre, keď ho Boh poslal hlásať Božie správy.

Ostať v pravde a nemlčať je veľmi dôležité, rovnako ako je dôležité hovoriť o všetkom tom, čo nám Boh núka ako pravidlá života s veľkou láskou a istotou. Nie, predmanželský sex nie je dobrý. A nie je dobrý pre toto… (A povedať to aj vtedy, ak sme si to my ako rodičia sami neustriehli a videli sme dôsledky.) Nie je jedno, či rodina je muž, žena a deti, alebo muž-muž-dieťa či žena-žena-dieťa. Tu sú dôvody…

Je potrebné, aby si aj v tomto veku pomáhal doma. Pretože takto sa pripravuješ na svoj život. Treba ti odpúšťať. Nezabudni prosiť a ďakovať, pozdraviť sa. V tejto neľahkej úlohe nárazníkov na ceste k dospelosti, do ktorých sa tak často naráža, nezabudnime, že najlepšou lekciou je náš osobný príklad a vložená dôvera v nich: „Verím, že tomu porozumieš. Rád budem s tebou o tom ešte hovoriť.“ Nechajte ho aj nesúhlasiť – Boh koná.

Naša staršia dcéra bola rebel: odmietala všetko, počnúc naším postojom k manželskej čistote a odmietaniu antikoncepcie až po poslušnosť a pomoc. Boli to ťažké roky, ale vytrvalosť, láska a dôvera prinášajú pomaly svoje ovocie; jedného dňa prišla z akejsi mládežníckej akcie, objala ma a povedala: „Mami, už rozumiem, aké je egoistické a odporné používať antikoncepciu!“ S úžasom som si vypočula, ako kdesi presne môj výklad zopakovala rehoľná sestra, ktorú ona „žrala“. A bolo.

Zamestnajte

Áno, čítate dobre! Napriek tomu, že deti v tomto veku nechcú mať s pomocou doma nič spoločné, unikajú kade-tade, je pre ne dôležité, aby aj teraz prikladali ruky k dielu. Urobte rozpis na každý deň a trvajte na pomoci. Buďte dôslední a vytrvalí, pretože to nebude jednoduchý boj. Poriadok v izbe a školských veciach. Dôslednosť v príprave na štúdium. Pomoc pri údržbe domácnosti a záhrady. Starostlivosť a zodpovednosť o súrodencov.

Toto je prostriedok, aby sa naučili, ako funguje spoločenstvo, čo je to láska, ktorá sa dáva prvá, v čom spočíva služba, obeta a pokora – pretože, nech ich raz Boh povolá kamkoľvek, všade to budú potrebovať. Podporte ich vklad pre službu vo farnosti. Vy, ktorí dobre poznáte ich dary, nebojte sa „posunúť“ vaše deti do stretiek a úloh, ktoré sa im núkajú; a to aj za cenu, že ich budete vidieť ešte menej ako doteraz. Budete totiž vedieť, že sú v dobrých rukách a že dostanú presne to, čo by dostali doma – ale bude sa im to zdať stráviteľné. Je to zvláštne, ale práve cez ľudí „mimo domu“ sa Boh presne a trefne dotýka vašich dospievajúcich detí – a mení ich na svoj obraz!

Mnohým rodičom je zaťažko prijať, že stretká sú večer, príde taká či onaká služba; ale nebojte sa a dôverujte, dajte im do tohto času zelenú! Spojte sa s ich animátorom alebo kňazom, hovorte im o svojich obavách, trecích plochách aj o daroch vašich detí. Dôverujte im! A potom už sa budete len čudovať – v dobrom.


Pozývajte

Aj vám sa zdá, akoby z našich detí pri dospievaní „vyprchávala“ viera? Modliť sa spolu? Ani náhodou! Spoveď? Možno nabudúce. Ako rodičov vás to bolí, ale skúsení kňazi hovoria: pozvite do modlitby niekoľkokrát za sebou a začnite sa modliť bez ohľadu na to, či príde, alebo nie. Ak prepukne spor pri modlitbe, nechajte vzbúrenca odísť a pokračujte. Žehnajte mu s ostatnými členmi rodiny.

Rovnako to platí o pozývaní na svätú omšu, k sviatostiam. Hľadajte inovatívny spôsob, vhodný pre toho vášho dorastenca, aby duchovne rástol. Ponuka duchovných obnov pre mladých nie je malá a každý si tu nájde svoje. A rodičovská vynachádzavá láska nemá hraníc: dohodnite sa s jeho kamarátom, že tam pôjdu spolu. Dajte im to ako darček. Hľadajte, ako sa to dá – a vždy sa niečo dá! A predovšetkým, buďte živým PR toho, ako sa má žiť viera a čo dáva do vášho života!


Dajte osobitný čas

Doprajte si aspoň raz za mesiac čas, keď budete sami spolu – mama a dcéra, otec a syn, aj mama a syn, otec a dcéra. Pozvite na kávičku, čokoládu, babský úlet pri obzeraní šiat alebo na túru, kde musíte jeden druhého podržať. Nech to bude kdekoľvek mimo domu, od koncertu až po rybník na konci obce, aj keby ste celý čas mlčali, ten čas, ktorý si navzájom dáte, sa vráti – a vaše deti si to neskutočne cenia, aj keď to (ešte) nevedia povedať.

 

Vypnite a zapnite

Lezie vám na nervy slúchadlový systém a večný pokec na Facebooku, ktorý drží vaše deti mimo komunikácie? Prvé a najdôležitejšie, čo môžete a máte urobiť, je to, aby ste vypli SVOJ mobil, televízor, počítač… čokoľvek, čo vám bráni tráviť čas s dorastajúcim, a venovali ho jemu. Treba to aj presne pomenovať: „Si pre mňa taký dôležitý, že toto počká.“ Vždy odložte akékoľvek médium, ak príde vaše dieťa domov a chce sa rozprávať, respektíve poproste o možnosť dopísať vetu, odoslať esemesku a odložte to, čo vám bráni komunikovať naplno. (A ak niekto nepredvídane volá a je to nevyhnutné, požiadať o dovolenie zdvihnúť – a skúsiť hovor odložiť, lebo naše dieťa za to stojí.)

A teraz sa zapnite: zapnite naplno svoje srdce, aby sústredene počúvalo… a prijímalo. Zapnite svoju pozornosť a odpovedajte celou vetou, žiadne „hm“ či „jasné“. Ukážte mu, že najlepšie prežité rozhovory a zdieľania sú tie „live“, nie „online“. Pretože ak sa vy dáte naplno, „live“ sa dá popri počúvaní a zdieľaní objať, plesnúť po pleci, zasmiať sa spolu (až tak, že sa spolu váľame po sedačke)… alebo aj plakať a ticho si navzájom utierať slzy. Toto prežívanie nenahradí žiadny emotikon! Takže, vypnite a zapnite! (Potom to môžete očakávať a poprosiť o to aj svoje deti).

Dávajte milosrdenstvo

Nevzdávajte to a nevzdávajte sa! Kým dozrejú, bude to nekončiaci príbeh pádov, zlyhaní, hanby, skratov (aj našich rodičovských), frustrácie, beznádeje, zúfalstva, frflania a pokušení vykašlať sa na to. Majte pred očami obraz milosrdného Otca – a presne v tomto kontexte sa stále dívajte na svoje dieťa, keď sa znovu „vracia“ k vám, k vašim hodnotám, keď spolu znovu začínate.

Dávajte odpustenie priehrštím (vy ho tiež dostávate neúrekom od Boha) a znovu láskavo dajte šancu bez zbytočného zraňovania – aj keď si tento postoj vyžaduje poznanie a priznanie pravdy o páde. Nezabúdajte, že pre vaše dieťa je to veľmi ťažká vec – priznať v čase, keď sú všetci vymakaní a super, že zlyháva –, ale len takto mu pomôžete obstáť vo svete. Nech je odpoveďou na každý návrat objatie a šanca!

Nechcite vedieť termín ukončenia projektu

Vážne. Lebo to vie iba Boh. Vy ste len administrátori projektu. Verte, že čím precíznejší a dlhší výcvik, tým lepší výsledok osobnostného rozvoja! Nik nevie povedať, ako dlho potrvá každému vášmu dieťaťu stať sa skutočne zrelým. Ale určite vieme povedať, že bez vás a vašej lásky to nepôjde! Nezabúdajte, že máte dôveru svojho Šéfa – a že vám dáva presne toľko dotácií a síl, aby ste úspešne darovali svetu nádherného nového zrelého kresťana!



Komentáre