TOP

Cyklický čas

Naša klasická predstava o čase je, že je lineárny. Ide od jedného konca po druhý a nemôžeme ho zastaviť. V skutočnosti je však cyklický. Naše prítomné „teraz“ ovplyvňuje všetko, čo sme prežili. Nie je ľahké žiť naplno prítomný okamih a dokonca to ani nie je možné, ak človek neuzdraví svoju minulosť a neošetrí svoju budúcnosť.

Uzdravenie nachádzame v láske. Ak nájdeme iného dobrého človeka alebo dovolíme priamo Bohu, aby zobral našu cyklickú os času z každého smeru a pohladil ju prijatím. Z minulosti si odnášame aj veľa pozitívneho, za čo sme vďační Bohu a ľuďom. Ťažšie však spracúvame, ak sme sa stretli s bolesťou. Sú aj neliečené rany neprijatia, nelásky a zrady, ktoré v nás vedia hniť a nahlodávajú našu prítomnosť. Podobne ako v tele, ani na duchu sa rany nezahoja svojvoľne. Skrývanie nikdy nikomu nepomohlo. Telu pomáhajú lieky a ducha lieči prijatie. Mať odvahu ukázať naše zranenia z minulosti niekomu, komu dôverujeme, je veľkým činom odvahy, ale je to nevyhnutné, ak chceme v prítomnosti ďalej rásť. Je tu pre nás ako nevyčerpateľná studnica počúvania aj sám Boh, ktorý sa zaujíma o náš životný príbeh.

Najťažšie sa liečia zranenia z našich medziľudských vzťahov, strata dôvery, odchod milovanej osoby. Bez vyrovnania sa so všetkým týmto ťažkým nákladom sa nedá žiť plnohodnotne v prítomnosti. Žiadna udalosť, čo sme zažili, sa nedá zľahčovať. Veď aj v tele malý vírus či mikroskopická baktéria vedia oslabiť a ochromiť celý organizmus. Často je to jedna, v očiach druhých možno zanedbateľná udalosť, ktorá nás trápi a ochromuje. Môže to byť aj jeden konkrétny človek, ktorého sme mali radi a nám ublížil a aj keď tvrdíme, že sme už za tým, to neprijatie a tá zrada nás stále vnútorne „požiera“. Boh nám aj v novom roku ponúka svoju lásku, svoje prijatie a posiela nám blízkych ľudí, aby naše „teraz“ bolo plnohodnotné. A potom je tu otázka budúcnosti. Máme svoje sny, svoje plány, svoje očakávania.

A najmä svoje strachy. Strach je veľmi negatívna deštrukčná emócia, ktorá paralyzuje všetky naše dobré snahy a úmysly. Preto je dobré, že nie sme osamelý ostrov, máme veľa dobrých priateľov, chráni nás mocný Boh a každý z nich nám odbúra aspoň jeden malý strach z nášho batôžka starostí. A tak sa potom odľahčení môžeme vybrať na dobrodružstvo života aj v novom roku. Páčil sa mi jeden status z Facebooku: „Zaumienila som si, že rok 2019 bude krásny“. Podobne ako vtáčik vždy ráno začína spevom, tak nech aj my začneme nový rok s nádejou.

 

Tomáš Jellúš

(autor je jezuita, rektor kostola, má na starosti pastoračnú starostlivosť o francúzske a nemecké spoločenstvo, je študentom doktorandského štúdia)



Komentáre