Desiatok: Platíme Bohu daň z vďačnosti
Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, že by ste desatinu svojho príjmu dávali Cirkvi? Revolučná myšlienka, obzvlášť v týchto časoch, keď silnejú hlasy za odluku Cirkvi od štátu. Veď nech ju financujú veriaci.
V Biblii sa prvýkrát desiatok pre kňazov spomína v knihe Genezis 14, 20. Melchizedech, kňaz najvyššieho Boha, požehnáva Abrama a ten mu odovzdáva desiatok. Neskôr desiatky spomína Jakub – Izrael, keď ďakuje Bohu a dáva mu prísľub: „A zo všetkého, čo mi dáš, odovzdám ti desiatky.“ (Gn 28, 22) Vieme teda, že prísľub dávať desiatky z príjmu Pánovi pochádza zo Starého, nie Nového zákona. Ježiš však neprišiel Starý zákon zrušiť, ale naplniť.
Máme teda dávať desiatky Cirkvi? Veď kňazi dostávajú výplatu, a potom dávame peniaze do zvončeka a na zbierky, a okrem toho, náš príjem nám to celkom neumožňuje, už teraz sa musíme uskromniť… Kto chce, hľadá spôsoby, kto nie, hľadá dôvody. Pravdou je, že Cirkev nenakladala vždy s desiatkami práve najhospodárnejšie a častokrát končili skôr vo vreckách nečestných hodnostárov ako na miestach, kde boli skutočne potrebné. Aká je však situácia dnes?
Uveďme si dva príklady z praxe. „Milí veriaci,“ začal raz oznamy po omši jeden pán farár, „mám pre vás dve správy – jednu dobrú a jednu horšiu. Tá dobrá je, že peniaze na obnovu kostolnej strechy sa už našli. Tá horšia – sú vo vašich vreckách.“ Či sa tento príbeh stal aj v skutočnosti nie je úplne podstatné. Realitou však ostáva, že naše chrámy sú miestom, kde býva Boh. A mali by tak pôsobiť. Je skutočne nedôstojné, ak do chrámu zateká a počas búrky musia byť po kostole rozostavané nádoby zachytávajúce vodu. Alebo ak je v chráme taká zima, že veriaci si pri mínusových teplotách nosia svoje vlastné deky. Alebo ak sa z oltárneho obrazu olupuje farba, či na korpuse veľkého kríža pomaly chýba Kristovi pár prstov. Môžete sa nad takýmito predstavami pohoršiť, je však pravdou, že niektoré farské kostoly vyzerajú práve takto. Okrem toho, pravidelná údržba kostola predsa niečo stojí. Je potrebné vyplatiť elektrinu, zabezpečiť ozvučenie, prípadne kúrenie, objednať hostie a víno. A to kňaz zo svojho platu skutočne neutiahne.
Na inom mieste sa zase veriaci sťažovali, že pán farár sa vyjadril, že pri vyberaní milodarov „do zvončka“ počas omše ho ruší zvuk mincí, a tak by bolo dobré, keby veriaci dávali iba papierové bankovky. Bolo to od kňaza síce netaktné, ale možno len nevedel, ako by veriacim naznačil, že vo farskej pokladnici chýbajú peniaze. Je dobrým zvykom, že vo farnostiach sa 31. decembra číta aj takzvané „vyúčtovanie“ – sumár príjmov do zvončeka a iných milodarov, ale zároveň aj výdavkov na chod farnosti.
PLATÍME ZA VSTUP DO KOSTOLA?
Nie, za svätú omšu ani návštevu kostola za účelom modlitby sa nikdy nesmú vyberať poplatky (iné je to pri vstupe do niektorých kultúrnych pamiatok, aj tam sú však sväté omše a čas na modlitbu zadarmo). Avšak Cirkev dúfa, že jej veriaci dokážu pochopiť, že iba z kňazských platov sa náklady na chod farnosti utiahnuť naozaj nedajú. Apeluje pritom na desiatok. Kedysi bolo naozaj dobrým zvykom dávať desatinu príjmu alebo úrody na účely Cirkvi. Veriaci to však nerobili z povinnosti, ale z dobrého úmyslu. Kňaz nám slúži dvadsaťštyri hodín denne, je vo dne v noci pripravený vyslúžiť sviatosť pomazania chorých či spovedať, je preto logické, že aj keby chcel, tak si nejaké „dobre vynášajúce zamestnanie“, z ktorého by svoju farnosť financoval, nemôže nájsť.
Ak sa však naozaj necítite komfortne pri dávaní desiatkov do kostola, možností máte viacero. Piate cirkevné prikázanie hovorí: „Podporovať cirkevné ustanovizne.“ Kánon 222 ďalej vysvetľuje: § 1. „Veriaci majú povinnosť prispievať na potreby Cirkvi, aby mala to, čo je potrebné na božský kult, na diela apoštolátu a dobročinnej lásky, ako aj na slušné materiálne zabezpečenie služobníkov.“ § 2. „Majú aj povinnosť napomáhať sociálnu spravodlivosť, ako aj, pamätajúc na prikázanie Pána, z vlastných príjmov podporovať chudobných.“ Možno to chápať aj tak, že každý katolík vie, že všetko, čo má, aj celý jeho hmotný majetok, patrí Bohu, a preto mu z neho platí daň vďačnosti – desiatok. Vráťme sa však k tomu, že sa niekto necíti komfortne pri dávaní desiatkov do zvončeka. Vždy máte možnosť prispieť na konkrétne dielo (aj anonymne), napríklad na obnovu fresiek, obnovu oltára či nové osvetlenie. Alebo sa môžete rozhodnúť podporiť v rámci desiatku chudobných a finančne si adoptovať dieťa z chudobnej oblasti. Kreativite sa medze nekladú.
Foto: Slovo+ / Michal Orlický