TOP

Do Compostely išiel peši z Bratislavy

JAKUB MIŽIČKO (38) sa pred dvoma rokmi vydal na svätojakubskú cestu z Bratislavy až do Santiaga de Compostela. Peši prešiel 2 300 kilometrov a na ich konci prežíval pocit pokory a vďaky. V závere júla sa so skupinou pútnikov vydal na cestu z Banskej Štiavnice, aby púťou spoločne otvorili nový úsek svätojakubskej cesty na Slovensku.

Titulná fotka: Erika Litváková/KN

Kedy sa začala vaša svätojakubská pútnická tradícia?
Prvýkrát som bol na svätojakubskej ceste v roku 2004, keď som začínal na francúzskej strane Pyrenejí. Išiel som približne tisíc kilometrov do Compostely a ďalej k oceánu, lebo tam bolo pekne. Tam mi skrsla myšlienka, že by som mohol skúsiť putovať tak, ako to robili kedysi, teda z domu. Kým na to dozreli podmienky, prešlo trinásť rokov. Dovtedy som nemal potrebu znova niekam takto putovať.

Pred dvoma rokmi 5. júna som sa ráno zobudil, dal batoh na chrbát a vyrazil smerom do Španielska. Cesta trvala tri mesiace s tým, že keď som prišiel do Salzburgu, z časových dôvodov som Švajčiarsko a kúsok Francúzska prešiel vlakom. Následne som ďalších 65 dní išiel 1 700 kilometrov bez prestávky. Dokopy to bolo 86 dní cesty, z toho 83 dní chodenia. Pešo som prešiel približne 2 300 kilometrov.

 

S akými príbehmi ste sa stretli?
Pre mňa boli celé tri mesiace zážitkom. Človek si tam vypočuje ohromné množstvo príbehov. Mám 180 strán denníka, každý jeden deň putovania s ľuďmi je výnimočný. Pamätám si, že v roku 2004 s nami putovala Francúzka Annie, ktorá nebola dlhé roky vnútorne vyrovnaná s tým, že sa rozviedli s manželom. Išla pešo z Paríža, pritom mala vážne problémy s bedrovým kĺbom. Reálne však tých 1 600 kilometrov prešla. Až v Compostele si vďaka tej ceste povedala, že teraz začne znova žiť. Nevedela si odpustiť, že sa s manželom rozviedli. Až tam si prešla takým vnútorným očistcom.

// Čítajte celý text //

 

S Jakubom na Svätojakubskej ceste – 12. deň



Komentáre