Don Valábek: Za demoralizáciu môžu aj babky zavesené na seriáloch
Tí, ktorí poznajú dona Mariána Valábka, vedia o ňom, že je „filozof“. Na jeho kázne treba ísť s čerstvou hlavou pripravenou na mentálnu námahu. Aj knižný rozhovor s ním som dostávala s varovaním, že je ťažší než tri predchádzajúce z dielne Martina Ližičiara. Ale moja poločerstvá hlava ho po večeroch zvládla v pohode a s pôžitkom.
Inými slovami, aj tento rozhovor sa číta ľahko a svižne, za čo môže okrem samotného žánru (striedanie tučne tlačených otázok a stručných odpovedí robí človeku dobre) aj tradične inovatívny prístup vydavateľstva BeneMedia s prvkami ako veľkoplošné portréty, kľúčové myšlienky písané vlastným rukopisom respondenta, a najmä záverečná príloha, ktorá formou piktogramov a heslovitých zhrnutí popripomína základné posolstvá.
Za tie bude aj v tomto prípade každý čitateľ považovať niečo iné, čo zapadne do jeho aktuálnej situácie, problémov a úvah. Jednoznačne však trčí to, čo don Valábek veľakrát opakuje. Napríklad zásuvky v hlave, do ktorých treba ukladať Božie slovo. Aby mal Duch Svätý odkiaľ vyberať, keď k nám chce prehovoriť. Lebo jeho obľúbenou metódou je pripomenúť človeku niečo z Písma, čo zafunguje ako odpoveď na (zúfalé) modlitby.
Ďalším neprehliadnuteľným leitmotívom manželskej pastorácie dona Valábka je vytrvalé „namáhanie sa“. Manželia sa jednoducho musia ustavične namáhať, aby vo svojom vzťahu zdolávali rôzne situácie a neskončili ako tí, čo sa o vzťah „nestarajú“. Práve tí podľa dona Valábka najčastejšie zavrznú v slepých uličkách, odkiaľ je už ťažko von. Preto aj na manželskú pastoráciu dokonale pasuje saleziánska preventívna metóda: radšej predchádzať, ako naprávať.
O to sa don Valábek usiluje už 25 rokov o. i. na Manželských stretnutiach, ktoré sa na Slovensku rozrástli do priam masového hnutia s intenzívnymi letnými sústredeniami, ale aj celoročnými aktivitami.
Samozrejme, v rozhovore sa v respondentovi nezaprie ani „filozof“, pohovorí o svojom akademickom pôsobení v oblasti liturgiky, ale najmä s obľubou cituje „rodinné“ dokumenty posledných troch pápežov, ktoré má očividne prelúskané a dobre uložené v priečinkoch mysle. Patrí tak medzi vzácnych kňazov, ktorí veriacim „predžúvajú“ a sprostredkúvajú aktuálne posolstvá pápežov.
Autor rozhovoru Martin Ližičiar vytiahol z respondenta príbehy zo života aj odporúčania postavené na skúsenosti. Spoločne preberú všetko možné od optimálneho počtu detí, cez deti v kostole, odsťahovanie sa od rodičov, po príčiny rozvodov… Niekedy však rozhovor plynie až príliš rýchlo, akoby po vopred pripravených otázkach, hoci čitateľ by nedbal postáť: ako to myslíte, prečo, naozaj…? Napríklad keď don Valábek prezentuje vzorovú odpoveď na otázku, prečo si ešte panna. „To, čo si ty stratila, ja ešte stále môžem darovať v manželstve. Ale to, čo mám ja, ty už nemôžeš nikdy získať.“ Pokračuje tvrdením, že dotyčná pýtajúca sa to vezme v pohode. Ehm… Žiadalo by sa rozviť, ako prístupne komunikovať s liberálnejšími kamarátmi, čo na nich funguje. Saleziáni sú v tom predsa machri.
Podobne by si hlbšie vysvetlenie zaslúžilo používanie slov porno či prostitútka. Don Valábek tvrdí, že babky na dedinách pozerajú porno v každom seriáli, kde sa to hemží mimomanželskými vzťahmi. Samozrejme, sex v týchto lawcostových rýchloprodukciách nebýva ani naznačený. Tak prečo porno? Respondent pravdepodobne na to má zmysluplné zdôvodnenie, ale autor sa nespýtal.
Označenie prostitútka si zasa od dona Valábka vyslúžila žena s kočíkom pred kasárenskou bránou, ktorej manžel bol práve na služobnej ceste a ona si „zdrapla“ jedného vojaka. Ok, je to nevernica atď., ale používanie silného slova by si žiadalo komentár. Pravdepodobne veľmi zaujímavý.
To podstatné v posolstve dona Valábka je však zreteľné napriek terminologickým nuansám. Dnešnému človeku individualistovi odkazuje – a na viacerých miestach nástojčivo podčiarkuje –, že manželstvo nebude fungovať, ak v ňom nebude fungovať „my“. Namiesto ja, ja, ja… Darmo, na otázku o hlavnej príčine rozvodov len lakonicky odpovedá: sebectvo.
Čitateľ nemôže inak, len sa zamyslieť, spytovať si svedomie a prijať dobré predsavzatie. A v tom spočíva – v obale vtipných príhod a múdrych skúseností – potenciál knižného rozhovoru so saleziánom Mariánom Valábkom.