Inšpiratívne myšlienky o výchove a manželstve od manželov Kadlečíkovcov
Nesmierne rada chodím na návštevy a stretávam sa s ľuďmi, ktorí mi dajú možnosť nakuknúť do svojho života a jeho prežívania, ich postojov, skúseností… A tak sme ku nám na stretko (7 rodín) pozvali manželov Kadlečíkovcov z našej farnosti, aby sa s nami podelili o svoje životné múdrosti :). Zaujímalo nás najmä ako prežívajú svoje manželstvo a ako vychovávali svoje deti. Keďže detí majú 5 (najstarší je môj rovesník) a svoji sú už pekných 33 rokov, mali nám o čom rozprávať 😉
Pár odporúčaní, ktoré sa im rokmi osvedčili a oslovili ma natoľko, že som si ich zapamätala (aj popri utišovaní Samka). Myšlienky sú ich, mnou voľne zreprodukované. 🙂
Rodičia a deti
- Deti sú nám požičané, zverené od Boha len na určitý čas. Na toto treba stále pamätať. Aj vo vzťahu s manželom. Deti odídu, manžel ostane.
- Treba jasne verbalizovať svoje požiadavky. Od detí aj od manžela. Nemám napísané na čele, čo chcem a myšlienky mi čítať nevedia. Napríklad – ak im nepoviem, že majú vyniesť smeti, len chcem, aby sa dovtípili a urobili to sami, nemám „morálny nárok“ chodiť okolo nich podráždená a hnevať sa na nich, že to nespravili. Oveľa transparentnejšie je požiadať ich o to.
- Hádky? Treba odhadnúť, čo je podstatné, a to riešiť. Nemíňať si zbytočne energiu na konflikty o blbostiach. (Napríklad aj vtedy, keď zabudne na výročie. 🙂 )
- Na jednej strane v rodine stoja deti, na druhej rodičia. Nie je správne, aby deti rodičov rozdeľovali. (Napríklad tým, že ich rodičia vťahujú do svojich konfliktov.)
Autorita rodičov
// Čítajte celý text //