TOP

Istanbulský dohovor stavia do vojny proti sebe mužov a ženy

Má veľa nepriateľov, no hovorí, že pribudlo aj mnoho úprimných priateľov. Čerstvý nositeľ Ceny Dávida (ocenenie dostal od Lekárskeho odborového združenia za dlhodobý boj a pomoc lekárom, pozn. red.), bojuje ako právnik aj s iným, hrozivejším Goliášom – hoci netypicky zadarmo a vo voľnom čase: s Istanbulským dohovorom a so všetkými jeho novými rodovými teóriami. Ako to celé je a nie je s tým Dohovorom? K otázkam nielen o ňom sa postavil čelom JUDr. Anton Chromík (41) .

STRATIL SOM FALOŠNÝCH A ZÍSKAL ÚPRIMNÝCH PRIATEĽOV

Keď sa kdesi na sociálnych sieťach povie Anton Chromík, je to pomaly (slušne povedané) ako impulz na navážanie sa. Vy sa na väčšine záberov usmievate. Dá sa s tým žiť?

Jasné, že sa to dá a ľahučko. Klebeta, o ktorej sa nedozviete, nebolí. A ak sa o niečom dozviem, tak to tak malo byť, lebo som tým dostal od Boha príležitosť vyrásť a premeniť bolesť na lásku. Dôkazom sú nové veci, ktoré robíme, najmä národný pochod Hrdí na rodinu 14. júla 2018 v Bratislave, na ktorý vás pozývam.

Svoje ste si užili aj pri, a hlavne po, tzv. neúspešnom referende za rodinu…

Získal som cenu Homofób roka 2014 v tvrdej konkurencii s Marošom Kuffom. Je to pre mňa veľká česť stať sa laureátom takejto (anti)ceny, kde získali „ocenenie“ napríklad Konferencia biskupov Slovenska či otec Anton Ziolkovský. Organizátor (IĽP) síce odmieta odovzdávať cenu, ale zato výber súťažiacich je naozaj kvalitný. Drvivú väčšinu tvoria overení prorodinní kandidáti a cenu v podstate udeľujú naši oponenti za prácu na ochrane rodiny a slobody.

Ak útočia nepriatelia, nie je to také prekvapivé a ani bolestné. Ale rany určite prišli aj od „svojich“, však?

Presne tak, oveľa ťažšia je „kudla“ v chrbte, ako priama rana spredu do zubov. Pri referende som stratil veľa falošných priateľov, ale namiesto nich som získal oveľa viac úprimných nepriateľov. Ono to nie je tak, že sme ako kresťania imúnni pred svetom. Vsádzame na úspech, vidíme povrchne, myslíme naivne, ľutujeme falošne. Skrátka, nemilujeme pravdivo. Nepochopenie je bežnou súčasťou života. Bez očisťovania a prijatia utrpenia by som spyšnel.

Ešte stále je málo právnikov, ktorí majú nos na dobré veci a sú ochotní ich robiť zadarmo?

Čím ďalej ich je viac a tomu sa teším. Nesmierne by sa nám zišli redaktori, prekladatelia, filmári a herci. Ak o nejakých viete, moja adresa je [email protected]

Mnohí vám vytkli, že neviete jasne, zrozumiteľne a logicky odkomunikovať to, za čím stojíte. Neoberala vás takáto – možno niekedy aj oprávnená kritika – o odvahu pokračovať v boji za dobré veci?

Chyby, ak si ich vieme uznať a oľutovať, môžu byť nevyhnutným liekom proti pýche. Teší ma to, že Boh si nevybral bezchybných ani intelektuálne najzdatnejších, ale ochotných. Ak by som robil veci pre úspech či svoje meno, nikdy by som na toto nemal odvahu.

Človek si nosí mnoho vzorcov správania zo svojej rodiny. Priniesli ste si aj vy z rodiny odvahu robiť veci verejné, byť blízko a na pomoci iným?

Všetko, čo mám, mám z rodiny. Jediné, čo sme nedokázali ako deti rešpektovať, bolo pravidlo v komunizme, že čo sa doma navarí, to sa doma zje. Otec, keď si chcel vziať mamu, musel vysvetľovať pred komisiou, prečo už nechce byť kandidátom do komunistickej strany, lebo mama vyhlásila, že si komunistu nevezme. Naši nám dobre vysvetlili, čo „komanči“ dorobili rodine mojej mamy, ale nechceli, aby deti trpeli, preto sa nás snažili nainštruovať, aby sme nehovorili verejne. To by však nesmeli učiteľky rozprávať proti Bohu a viere. Tam som sa nedokázal zdržať a púšťal som si „hubu na špacír“.

Ste verejne známy, netajíte miesto kancelárie a mnohí vedia, kde bývate. Nemali ste vyhrážky a obavy pre to, čo robíte?

Mal. Vyhrážali sa mne aj mojej manželke smrťou detí. Báť sa máme nie tých, ktorí zabíjajú telo, ale toho, ktorý môže s telom uvrhnúť do pekla aj dušu. Mám pocit, že mnohí sa boja nesprávnych vecí. Boh si nás vezme k sebe, a to nie je v rukách našich nepriateľov.

S kým konzultujete svoje rozhodnutia pred verejnou angažovanosťou v ďalšej kauze?  

S Bohom, so svojou ženou a s tými, ktorí sa majú do diela zapojiť. A ak ide o duchovnú vec, vždy aj s biskupmi a kňazmi.

Na to, aby sa človek sám postavil proti očividnej (a často platenej) prevahe, musí mať veľmi dobrú motiváciu, istotu správnosti konania a zázemie…

Každý jeden z nás je povolaný k tomu istému, ničím sa nelíšime. Ťažkosti so svetom sú akési poznávacie znamenie. Počul som, že sa našli veľmi staré listy z prvých storočí kresťanstva, kde si pohania medzi sebou písali asi toto: »Je to nehorázne, títo kresťania, u nich ohlasuje vieru každý. Predstav si, aj obuvníci.«.

MAMA ASI S TÝM PRÁVOM TRAFILA

Ste právnik, ale priznali ste, že to nebolo vaše rozhodnutie, ale mamino. Tušili ste, že raz bude vaše štúdium potrebné aj pre iné veci, ako pre obživu prostredníctvom právnych služieb?

Nie, netušil som ani to, že sa tým uživím. Mama mi darovala celý život, tak som si povedal, že predsa to, aby som jej daroval päť rokov na škole, na ktorej nechcem byť, nie je veľká obeta. Nenútila ma, aby som právo robil. Niekde vzadu v hlave a v srdci som však cítil, že poslušnosť rodičom mi prinesie požehnanie, a priniesla. Po tom, ako som poslúchol, prišiel vnútorný pokoj a viera, že Boh je nad týmto všetkým.

Aké to inak je – nevypnúť z práva ani vo voľnom čase?

Niekto má napríklad rád lyžovanie, ja som na lyžovanie „chromík“, takže zabávam sa adrenalínovo na práve, baví ma premýšľať nad dôsledkami, hľadať cesty, pripravovať sa, stráviť čas nad rozmýšľaním človeka, ktorý chce druhého oklamať a mám až detskú radosť, keď sa mi podarí odhaliť prefíkanosť a dostať klamára bez rebríka na povalu. Mama asi s tým právom trafila.

Asi je iné plávať v slovenských paragrafoch a potom sa brodiť v medzinárodných a európskych predpisoch, ktoré majú svoju „hatlaninku“… Chcelo to veľa času porozumieť jej?

Začal som právom v biznise, potom som pokračoval v trestnom práve ako vyšetrovateľ. Na ministerstve spravodlivosti som dostal dobrú školu. Aj keď som bol riaditeľ kancelárie ministra, Daniel Lipšic mi dal priestor, aby som rástol a venoval sa aj legislatíve. Pomohol som s definíciou zločineckej skupiny v Trestnom zákone, pripravil zákon o utajených pôrodoch, pripravil niektoré časti zákona o rodine. Podarilo sa mi naučiť sa veľa vecí. Boli tu naozaj výborní odborníci na medzinárodné právo, aj praktici v zastupovaní pred medzinárodnými súdmi. Mal som tú česť pripravovať návrh Zmluvy o výhradách vo svedomí so Svätou stolicou. Keď je niečo veľmi dobré, diabol bojuje výraznejšie. Táto zmluva bola taká dôležitá, že spôsobila pád vlády. Medzinárodné právo čelí viacerým rizikám. Viac používa vágne pojmy. Nazvem to politicky korektné výrazy. Nové problémy nastali, keď sa pre medzinárodné zmluvy zakladali orgány, ktoré majú právo kontrolovať dodržiavanie dohovorov štátmi, prípadne súdne orgány. Tieto orgány sa začali správať aktivisticky a prijímať nové výklady obsahu zmlúv a záväzkov, tým menia záväzky. Vymysleli si na to celé teórie, ktoré to ospravedlňujú. Som skôr zástancom poctivosti vo vzťahoch. Ak si dohodnem nejaké povinnosti, nemôžu sa bez môjho súhlasu zmeniť. Tak by to malo platiť aj v medzinárodných vzťahoch. Keď chcem niečo zmeniť, dohodnem si dodatok. Takto sa stráca to staré známe: Clara pacta, boni amici – Jasné zmluvy, dobrí priatelia.

Vašou poslednou „právnickou voľnočasovou vášňou“ je Istanbulský dohovor (ID). Prečo vás postavil do strehu?

Pápež povedal, že gender je globálny útok na rodinu. A to je pravda. Ako by ste nazvali toho, kto by vyvolal jadrovú vojnu medzi USA a Ruskom? Istanbulský dohovor má ešte horší potenciál. Hovorí, že je tu boj o moc medzi jednou polovicou sveta, ktorú tvoria muži, a jeho druhou polovicou, ktorú tvoria ženy.

ČÍM MENEJ BUDE VIERY, TÝM VIAC PRIBUDNE TÝRANIA

Dohovor má oficiálne riešiť problém násilia na ženách. Vnímate existenciu tohto tvrdého orieška aj v „slušných“ katolíckych manželstvách?

Ak manžel týra svoju ženu, nepovažujem to za slušné katolícke manželstvo, ale považujem muža za katolíckeho farizeja, ktorý týra svoje vlastné telo. Viera však nie je problém, skôr to vidím naopak: čím menej bude viery, tým bude problém týrania narastať. Vidno to na severských krajinách.

Ak teda problém existuje, je ID jedinou záchranou a pomocou pre tieto ženy?

Istanbulský dohovor sprosto zneužíva týrané ženy na presadzovanie ideológie. Zakazuje mediáciu – zmierovacie konanie. Spôsobil vylúčenie organizácií, ktoré pomáhali desaťročia týraným ženám, z grantov. V mnohom máme lepšie zákony ako tie, ktoré nám prikazuje mať Istanbulský dohovor. Chránime ženu lepšie.

Právne pozadie na postih násilia teda máme, v čom to teda zlyháva?

Začíname pociťovať ovocie egocentrizmu a zbožňovania jedinca. Rozpadajú sa rodiny. Množia sa muži, ktorí nezažili také správanie otca k matke, aké by mohli kopírovať. Nevstupuje sa do manželstva, ale iba do „vzťahu“ ako do sročky. Preto aj väčšina detí vyňatých súdom z rodičovskej starostlivosti nie sú deti z manželstva, ale z kohabitačných vzťahov. Deti nemajú istotu. Ženy nemajú istotu. Do vzťahov sa vstupuje s vidinou nájdenia šťastia a vlastného uspokojenia. Neexistujú ľahké riešenia, iba dobré riešenia. Riešenie je v budovaní pevných rodín, založených na láskyplných zväzkoch otvorených obetavosti a deťom.

Málokto z obyčajných ľudí postrehne, akým slovníkom Istanbulský dohovor operuje – a aj po pripomenutí to nevidia ako problém. Vy áno?

Ideológia sa Istanbulským dohovorom tiahne ako červená niť. Všetko násilie podľa neho je spôsobené dominanciou muža. Muž si pomocou násilia zabezpečuje nad ženou svoje dominantné postavenie a žena je utláčaná. Túto dominanciu muža treba zlomiť tým, že sa zmenia jeho úlohy, jeho „rod“. Z muža odstránime jeho mužnosť a zo ženy jej ženskosť. Aj tradičné úlohy sú stereotypy, ktoré sa musia odstraňovať. Pozor, nie iba tie, ktoré sú založené na podriadenosti žien, ale aj tie, ktoré sú jednoducho založené na tradícii. Dohľad a zodpovednosť nad rozdelením úloh žien a mužov v domácnosti, v práci preberá štát. Ten bude vynakladať prostriedky na mediálne kampane, ovplyvňovať médiá, zakazovať povinnú mediáciu a zmierovacie konania medzi mužom a ženou pri problémoch s násilím. A za násilie sa považuje už naozaj všetko, vrátanie psychickej či ekonomickej ujmy žene alebo vyhrážka. Štát bude povinný stíhať a trestať nielen skutky, ale aj nevhodné slová sexuálnej povahy. Ale o zákaze bordelov či obťažovania nahotou sa nehovorí nič. Ak by si niekto myslel, že by to malo byť všetko, pridáme ešte Výbor GREVIO, ktorý bude ID kontrolovať a bude vykladať, čo sa tým stereotypom myslelo alebo bude myslieť. Napríklad jednou z dobrých rád pre Rakúsko bolo, aby sa oveľa viac a hlasnejšie medializovali vraždy ženy mužom. O tom, že by sa mohli medializovať aj vraždy spáchané ženou na mužovi nepadlo ani slovo. Dnes sa nerobí propaganda uvedením lži, ale propagáciou výnimky, ktorá sa označí za pravidlo.

Takže: nechcete, aby váš mužský rod bol výslednicou sociálno-spoločenského konštruktu podľa zadania Istanbulského dohovoru?

Čo sa má štát miešať do toho, ako si ja so svojou ženou rozdeľujem úlohy! Ak ostanem doma pri deťoch, je to naša vec, nie vec štátu. Kam sa chcú rodoví ideológovia pchať. Mám právo nazývať sa ženou, aj keď nikdy neporodím, len preto, lebo som sa tak začal cítiť, začal som nosiť opätky a hovoriť tenším hlasom? Majú všetci okolo začať z ničoho nič rešpektovať, že som žena? Ako k týmto nezmyslom prídu skutočné ženy?

VYMYSLENÁ VOJNA ŽIEN PROTI MUŽOM

Medzi rečou: čo v právnickom slangu znamená rodová perspektíva?

No to by som aj ja rád vedel! Pretože v právnickom slangu takýto význam pojmu definovaný nie je. Je to výmysel rodových ideológov. Definovali si ho asi takto: „Zohľadňovanie rodových vzťahov a vplyvu rodových charakteristík, ako aj ich vnímanie a uvedomovanie si pri plánovaní, realizácii a hodnotení programov, opatrení a činností v živote spoločnosti.“ Zjednodušene pri čomkoľvek, čo štát robí, musí rešpektovať to, že muž je dominantný agresor, ktorý utláča ženu a na udržanie svojho panovania používa násilie. Napríklad Albánsko povedalo, že podľa neho násilie na žene spôsobuje aj chudoba, alkoholizmus a zožalo za to kritiku výboru GREVIO. Násilie je podľa neho výlučne dôsledkom dominantného postavenia muža. Pripomína to vtip: Viete prečo v Sovietskom zväze vychádzajú noviny bez písmen? Odpoveď: Vsjo jásno, začem bukvy.

Istanbulský dohovor chce odstrániť všetko, čo vedie k stereotypným rolám muža a ženy. Len potom to vyzerá, akoby chcel vyliať s vaničkou aj dieťa…

Ono je to vo svojej podstate „geniálne“ riešenie problému násilia medzi mužmi a ženami. Pripomína mi to vyriešenie problému Downovho syndrómu na Islande. Deti s Downovým syndrómom sa jednoducho nenarodia, ale potratia. Rovnako by niekto rád vyriešil problém chudobných v Afrike. Tak prečo nie problém medzi mužmi a ženami? Bývalá pani ministerka si nás zavolala na okrúhly stôl, kde som sedel vedľa riaditeľky potratárskej organizácie Možnosť voľby: „Pozrite sa, Istanbulský dohovor hovorí, že rod je iba súbor rolí (úloh), ktoré spoločnosť považuje za primerané pre mužov a ženy a zároveň hovorí, že chce zvyčajné úlohy mužov a žien odstraňovať. Vy vlastne chcete odstrániť rod!“ A pani Mesochoritisová pri mne skríkla: „Áno, presne to chceme!“ Zábavné, keď niekto bojuje o zavedenie pojmu, ktorý chce odstrániť. Tento boj považujem preto skôr za boj proti mužom a ženám.

Zrušiť stereotypy rolí muža a ženy je potrebné podľa odporučení ID už vzdelávaním na všetkých stupňoch škôl. Znamená to, že aj od materskej školy sa majú deti učiť „nestereotypným rolám“?

Pozor, to sú dve veci. Prvou je odstraňovanie „stereotypov“ t. j. zvyčajných úloh mužov a žien v každej oblasti, a druhou je propagácia „nezvyčajných“ rodových úloh. Čo všetko sa v skutočnosti pod tento pojem skryje, povie výbor GREVIO. My len žiadame, aby sa zmenou pojmu „rod“ nezmenil význam slova „muž“ a „žena“, pretože potom by manželstvo muža a ženy v našej Ústave naozaj mohlo znamenať čokoľvek.

Výchova detí v ranom veku potrebuje istoty, nie spochybnenia. Je možné vôbec experimentovať s deťmi a s ich pohlavnosťou, ktorá je predsa len zárukou (ne)pokračovania generácií?

Pozrite: 340 odborníkov psychiatrov, psychológov, pedagógov, lekárov a pediatrov na Slovensku povedalo jasné „nie“.

Stereotypná rola teda je aj fakt, že môžem ako žena porodiť dieťa, alebo aj to, že na to potrebujem partnera, lebo sa mi na rozdiel od niekoho nepáčia skúmavky, a navyše si ho ešte vezmem za manžela a som mu verná… Čo je na tom zlé?

Predsa všetko! Nie? 😊

Kde je záruka, že ak použijeme tento vzorec podľa ID, počet násilia klesne?

Kto by hľadel na výsledky, keď sa blíži k svetlejším zajtrajškom? Zatiaľ to skutočne nevyzerá tak, že v krajinách, kde ID ratifikovali, rapídne klesol počet násilných deliktov.

Keď už sme pri tom násilí na ženách: nie je kľúč od riešenia problému niekde inde? V úcte a rešpekte jedinečnosti každého človeka?

Áno, poviem to však inými slovami. Každé ráno chválim Boha, že ma stvoril ako muža a nie ako ženu! A rovnako chválim Boha za to, že moju ženu stvoril ako ženu, nie ako muža.

Celá doktrína, z ktorej ID vychádza, vyzerá ako vojna sukní proti nohaviciam. Nepopiera sa tým teda dokonalosť stvoriteľského plánu Boha, to, že muža a ženu vymyslel „veľmi dobre“?

My muži sme od vás žien úplne závislí. Zároveň nám dal, všeobecnejšie vzaté, trošku viac fyzickej sily, pevnejšie kosti a razantnosť, aby sme si vážili a spoznali vašu jemnosť, vytrvalosť a láskavosť. Ak vás ženy priťahujú silní muži, ktorých „áno“, znamená „áno“ na celý život, vôbec nie ste „vedľa“, ani nie ste utláčané chuderky, len túžite po tom, čo potrebujete. Poriadneho muža a dobrého otca, ktorý vás a vaše deti neopustí pri prvom závane problémov.

ĽUDIA CHCÚ O DOHOVORE VEDIEŤ PRAVDU

Je zaujímavé vnímať debaty oboch táborov za a proti Istanbulskému dohovoru: akoby sa nerozumeli v terminológii…

Veľmi dobre si rozumieme. Odkedy sme ich zámery odhalili jasne, druhá strana zahmlieva a zahmlieva.

V týchto slovných prestrelkách padajú aj slová o tom, že Cirkev o násilí na ženách mlčí, aj keď kňazi na dedinách o všetkom vedia a nič sa pre obete na poli Cirkvi nerobí. Je to tak?

Ukážte mi jedno zariadenie pre týrané ženy, ktoré majú feministky! Nemajú žiadne. Koľko zariadení má Cirkev? Nič nie je trápnejšie ako tento argument. Práve organizácie, ktoré pomáhali týraným ženám, boli postihnuté.

Ex-premiér odložil ratifikáciu Istanbulského dohovoru. Myslíte si, že to urobil z presvedčenia, že nie je pre Slovensko dobrý?

Nikomu do srdca nevidím. Mnohé krajiny nám závideli premiérovo vystúpenie. Výsledok sa cení. Premiér ovplyvnil, vlastne „evanjelizoval“ svojich voličov a celé Slovensko. Odmietam ofrfliavať to, čo je dobré.

Chodíte prednášať v rámci programu Slovenský dohovor za rodinu fakty o ID. Je o to záujem?

Na prednášky chodia tisíce ľudí. Na pochody chodia tisíce ľudí. Vo viac ako desiatich mestách na Slovensku sa už mesiace od jesene uskutočňujú pochody modlitby ruženca každý piatok po svätej omši k štátnym budovám, na ktorých sa zúčastňuje, keď to spočítame, tisíce ľudí. Tisíce ľudí každý piatok nelení vstať, ísť do kostola a modliť sa cez mesto ruženec. Verili by ste tomu, že je toto možné? Ja som neveril, len sme sa hodili v dôvere do Božej náruče.

Pred časom mi písala známa, či je ID taký hrozný, že by ho mala ako veriaca odmietnuť. Dajte aj pre takýchto, povedzme „slušákov“, päť logických, pozitívnych, nestrašiacich a jasných argumentov, prečo od ID treba dať ruky preč.

  1. Chce, aby štát zasahoval do jej manželstva? Štát má odstraňovať všetky zvyčajné úlohy mužov a žien. Myslí si, že je správne úplne obrátiť úlohy muža a ženy v manželstve?
  2. Verí, že s mužmi má bojovať o moc, pretože ju muži utláčajú a používajú násilie na zachovanie svojej dominancie nad ženami? Verí, že bude šťastná, ak bude s mužmi viesť vojnu?
  3. Verí tomu, že na to, aby sa muž stal ženou stačí, že sa tak cíti? Mal by mať takýto muž právo bez diskriminácie využívať všetky zariadenia určené výlučne pre ženy?
  4. Zverila by skupine radikálnych feministiek vo Výbore GREVIO kontrolu plnenia a navrhovanie opatrení pre jej deti?

Myslí si, že jej deti na všetkých stupňoch škôl sa majú učiť o „nezvyčajných“ nestereotypných rodových rolách? Podľa vysvetľujúcej správy k ID: „Niektoré skupiny jednotlivcov tiež zažívajú diskrimináciu na základe ich rodovej identity, čo zjednodušene znamená, že rod, s ktorým sa identifikujú, nie je v súlade s pohlavím určeným im pri narodení. Patria sem kategórie jednotlivcov, ako sú transgender alebo transsexuálne osoby, nosiči šiat opačného pohlavia, transvestitov a iných skupín osôb, ktoré nezodpovedajú tomu, čo sa v spoločnosti považuje za patriace do kategórií muž alebo žena.“

 

Komentáre