TOP

Jaroslav Dodok: Začal som veriť, pretože som chcel nedeľný obed

Už ako 13-ročný písal pre regionálny spravodajský portál Bystrica24.sk a stal sa jeho redaktorom. Študoval na obchodnej akadémii, zároveň sa začal venovať marketingu a založil si vlastnú reklamnú agentúru Mavio Media. Aktuálne vedie rozvojový program Show your talent v OZ TEAM. Mladý muž plný nápadov, ktorý má rád kávu a cestovanie. Jaroslav Dodok (23).

„K viere ma viedli rodičia. Takým tým ráznym spôsobom, že ak nepôjdeš v nedeľu na omšu, nedostaneš obed. A ja som obed chcel,“ hovorí so smiechom Jaroslav Dodok. Vtedy sa mu to síce zdalo ako nejaká zbytočná povinnosť, no dnes je za tú etapu života nesmierne vďačný. Myslí si totiž, že keby rodičia neustrážili jeho obdobie puberty, ľahko sa mohol stratiť na ceste k Bohu.

Neskôr sa pre život s Bohom rozhodol aj sám. Urobil tak zhruba v pätnástich rokoch na jednej eRko víkendovke a potom o pár rokov neskôr na Godzone škole. Vtedy pochopil, že život s Bohom je nesmierne dobrodružstvo a že za vzťah s ním je zodpovedný on, nie jeho rodičia.

 

 

ŽIVOT S BOHOM JE SLOBODA, LÁSKA A RADOSŤ

Aktuálne Boha asi najviac spoznáva v spoločenstve, do ktorého patrí. Tam si uvedomuje, ako nesmierne sa stará o vzťahy, ako ľudí spája a ako sa nám dáva poznávať. A potom v konkrétnych životných príbehoch mladých ľudí, s ktorými pracuje v rozvojovom programe Show your talent, keď vidí, aké talenty a dary do nich Pán vložil. Na ceste k Bohu mu najviac pomáhajú priatelia, spoločenstvo a modlitba.

„Čo máš rád na svojom živote?“ zvedavo sa ho pýtam. „Že ho môžem naplno žiť a nielen prežívať. Veľa mladých ľudí má dnes pocit, že viera v Boha je niečo, čo ich spúta a čo im ukradne aj posledné zvyšky ich slobody. Moja skúsenosť je však tá, že v momente, keď som sa rozhodol pre život s Bohom, som v ňom získal neopísateľnú slobodu, lásku a radosť. A tieto tri veci by som asi nevymenil za nič.“

O slobode hovorí aj v súvislosti s knihou, ktorá ho naposledy oslovila. Je to kniha Hľadanie zmyslu života od Viktora Frankla, ktorý prežil koncentračný tábor. Oslovila ho Franklova myšlienka, že to, čo nám nikto nikdy nemôže zobrať, je duchovná sloboda. Ak aj človek nie je slobodný od podmienok, v ktorých žije, je slobodný od postoja, ktorý voči nim zaujme.

 

 

CHCEM PRINÁŠAŤ SVETLO, INŠPIRÁCIU A NÁDEJ

Podnikať začal už na strednej škole, ako sám hovorí, mal vraj pocit, že musí rýchlo zarobiť veľa peňazí, vybudovať obrovskú firmu a ísť si čo najskôr užívať dôchodok. Samozrejme, na začiatku mu chýbali skúsenosti, mnohokrát narazil či zlyhal. No učil sa na vlastných chybách.

V tom období ochutnal aj neformálne vzdelávanie a zistil, že ho veľmi baví práca s mládežou. Začal sa Boha pýtať na svoje poslanie. Odpoveďou je preňho rozhodnutie, že firma bude to, čo ho bude živiť, ale venovať sa má naplno mladým ľuďom, pretože im môže prinášať svetlo, inšpiráciu a nádej do ich životných situácií.

Uplynulý rok Jaroslav spolu s riaditeľkou SPŠ dopravnej vo Zvolene vymyslel dlhodobý rozvojový program s názvom Show your talent. Jeho cieľom je pomôcť mladým ľuďom nájsť svoj talent, spoznať svoje silné a slabé stránky, objaviť svoje sny a začať na sebe pracovať.

 

 

„Každý zo študentov získa v programe svojho osobného mentora, o ktorého sa môže oprieť a ktorý mu pomáha na jeho životnej ceste. Zažije dve víkendovky, na ktorých sa naučí komunikovať a pracovať v tíme. Potom ho vedieme k tomu, aby spolu s ostatnými zrealizoval tímový projekt a pomohol tak ľuďom vôkol seba,“ objasňuje o programe Jaroslav.

Čo ho na jeho práci najviac baví? Vraví, že dosť často žasne nad tým, aký potenciál sa skrýva v mladých ľuďoch. Aké odvážne sú ich sny a ako veľmi túžia objaviť svoju jedinečnosť. Na druhej strane však hovorí, že to ani zďaleka nie je ľahká práca: „Celý program Show your talent robíme dobrovoľne, ja osobne mu venujem polovicu všetkého svojho času, je to náročné a vyčerpávajúce. Má to však zmysel.“ A dodáva, že táto práca ho učí veriť mladým ľuďom a ich snom a dôverovať Bohu, že má pre jeho život dobrý plán.

 

 

JE TU NIEKTO, KTO VIDÍ KAŽDÝ NÁŠ KROK

Ježiš je pre neho priateľom, s ktorým môže zdieľať celý svoj život. Je jeho inšpiráciou. Ak by mal o evanjeliu povedať neveriacemu, urobil by to takto: „Pozri, možno si v živote zažil už množstvo sklamaní, od rodičov, priateľov, učiteľov či úplne cudzích ľudí. Možno si vo svojom živote niekoľkokrát zlyhal, hľadal si jeho zmysel a pýtal si sa, prečo práve ty. A ja ti môžem povedať len to, že je tu niekto, kto videl každý tvoj krok, každý tvoj pád, každé tvoje víťazstvo; a rozhodol sa ťa milovať až tak, že zomrel za teba na kríži. Aby si ty mohol konečne žiť. Miluje ťa bez akýchkoľvek podmienok a môžeš ho prijať do svojho života.“

Vo viere ho najviac ovplyvňuje ten, kto mu ju podľa jeho slov dal, teda Boh. Práve on ho totiž neustále pozýva prehlbovať ju. O Svätom písme Jaroslav hovorí, že je studnicou, takou hlbokou a bohatou, že skrýva množstvo neobjavených pokladov pre jeho život.

 

 

Za vzory považuje svojich rodičov – v tom, ako vytrvalo bojovať o svoje manželstvo; Jula Slováka v tom, ako viesť ľudí; Ivana Petra v tom, ako evanjelizovať; a Filipa Neriho v tom, ako prežívať radosť.

Podelil sa s nami aj o svoj recept na to, ako sa dá prežívať Božia láska: „V poslednom období zisťujem, že ju často nevnímame preto, lebo sme až príliš zaneprázdnení a preplnení. Preto je podľa mňa najlepší krok vypnúť sa na pár hodín od názorov iných ľudí, od komentárov na sociálnych sieťach, od internetu, od svojho preplneného diára a ísť kamsi von. Či už do pustovne, na prechádzku, alebo pokojne na stopovačku. Oveľa ľahšie tak vnímame Božiu lásku.“

 

 

BYŤ VYTRVALÝ A VERNÝ

Ak chce človek rásť vo viere, potrebuje podľa Jaroslava dve podstatné vlastnosti: vytrvalosť a vernosť. Tomu sa aj on tento rok veľmi veľa učí. Neodísť od Boha len preto, lebo mám pocit, že pár dní nehovorí nič do môjho života. Neprestať čítať Sväté písmo len preto, lebo sa ma nedotkol žiadny príbeh. Neprestať prosiť Boha o konkrétne veci v našom živote len preto, že sa nedejú.

 

 

Občas však človek stráca aj napriek snahe chuť, nechce sa mu budovať vzťah s Pánom. Vie Jaroslav poradiť aj v takejto situácii? Aké konkrétne kroky vtedy urobiť? Hovorí, že je to asi veľmi individuálne. „Mne niekedy pomáha to, že sa zastavím a uvedomím si, že môj život je vlastne dar od Boha. A keby sa nasledujúce dni, mesiace a možno aj roky nič nové neudialo, mal by som za čo chváliť Boha. A vždy, keď si uvedomím, že dnešný deň je pre mňa darom, že ty ako osoba si pre mňa darom, tak prežívam radosť, o ktorú sa môžem deliť s ostatnými. Marián Kolník mi raz povedal, že ako ľudia sme prestali žasnúť nad vecami, ktoré v našom živote robí Boh. Žasnúť znamená, že priznáme, že je niečo väčšie ako my sami, a vďaka tomu náš plameň vo vnútri stále horí.“



Komentáre