Jezuita Ladislav Csontos: Keď chýba empatia, ťažko sa vytvára manželská jednota

Jezuita Ladislav Csontos: Keď chýba empatia, ťažko sa vytvára manželská jednota
Teológ a profesor Ladislav Csontos sa venuje pastorácii rozvedených, bol súčasťou projektu, v ktorom skúmali, ako zlepšiť stabilitu rodín a pred dvoma rokmi sa stal čestným doktorom Pápežskej teologickej fakulty vo Varšave. Rozprávali sme sa o prijatí rozvedených v Cirkvi a o tom, ako rozvodu predísť.

Viac ako 20 rokov sa venujete pastorácii rozvedených. O čo v pastorácii ide?

V pastorácii rozvedených ide o to, aby títo ľudia neboli vylúčení z Cirkvi. Sv. Ján Pavol II. to napísal v exhortácii Familiaris consortio, že treba urobiť všetko, aby sa rozvedení necítili byť exkomunikovaní. To sa potom odrazilo aj v novom Kódexe kánonického práva, že exkomunikácia sa nevzťahuje na rozvedených katolíkov. Napriek tomu rozvedení ten pocit často majú, nemôžu sa naplno zúčastňovať na živote farského spoločenstva. Najmä nemôžu prijímať Eucharistiu. Základom pastorácie rozvedených, znovuzosobášených alebo tých, čo žijú spolu bez sobáša, je prijatie.

 

Aké kroky sú podniknuté v rámci tohto prijatia?

V prvom rade je to ohlasovanie Božieho slova, že Ježiš prišiel spasiť všetkých hriešnikov, malých aj veľkých. Boh hľadá stratenú ovečku, aj keď sa mu zatúla len jedna zo sto. Boh miluje a nikoho neprestane milovať, aj keď niekomu stroskotali vzťahy, manželstvo…

 

Prečo rozvedení nemôžu prijímať Sviatosť oltárnu?

Niekedy sa to zjednodušene chápe, že rozvedení absolútne nemôžu prijať Sväté prijímanie. To tak nie je. Každý, dokonca aj keď je exkomunikovaný a je v nebezpečentsve smrti, môže prijať všetky sviatosti a môže byť z neho sňatá každá exkomunikácia. Keď je rozvedený vážne chorý, zomierajúci, môže prijímať sviatosti. Ten, kto je rozvedený a nežije v novom manželskom zväzku, môže požiadať o dovolenie pristupovať k sviatostiam a to povolenie zvyčajne dostane. Keď upadne do hriechu proti čistote a nemá trvalý vzťah, môže sa vyspovedať a prijímať Sviatosť oltárnu. Keď sa rozvedení vo vyššom veku zosobášia civilne a vedia žiť spolu ako brat a sestra, aj tí môžu dostať povolenie pristupovať k sviatostiam. Dôležité pre rozvedených je, aby žili s Božím slovom.

 

Aký je najčastejší dôvod rozvodu?

Najhlavnejším dôvodom v štatistikách bolo, že si partneri prestali rozumieť, neboli kompatibilní. Medzi katolíkmi sa usídlila tolerancia voči rozvodu. Keď im to prestane „klapať“, hneď sa rozvedú a nebojujú o vzťah, radšej si začnú s niekým novým. Prekonávanie kríz a ťažkostí, zápas o vzájomnú lásku či odpúšťanie je veľká dimenzia. Keď sa neodpúšťa, ponúka sa zdanlivo ľahšie riešenie – rozísť sa a začať nový vzťah. Ale aj v novom vzťahu príde únava, vyčerpanie, „ošúcha sa“, to krásne časom odkvitne a prídu starosti. Dôjde ku konfliktu, muž príde z práce unavený, žena je tiež vyšťavená z celého dňa s deťmi, a keď zlyhajú, tu je kľúčové odpustenie – majú vytvárať jednotu a pracovať na nej. Často sú známosti v čase chodenia veľmi povrchné, aj keď dvaja chodia spolu dlho, nechápu zmysel manželstva, nie sú nohami na zemi, v realite. Do reality nepatria len rozkvitnuté záhrady, ale aj búrky, dažde a krízy. Napokon z toho vychádza niečo nádherné. Ovocie, ktoré prináša záhrada v jeseni je krásne a voňavé.

 

Jezuita Ladislav Csontos: Keď chýba empatia, ťažko sa vytvára manželská jednota

 

TRAGICKÉ JE, KEĎ DETI NEVIDIA RODIČOV ZMIERIŤ SA

Ako sa dá rozvodu predísť?

To, čo zažijeme v naše rodine, je vzdialená príprava. Málo mladých má zážitok stabilnej rodiny. Nie je tragické, keď deti vidia, že sa manželia pohádajú, tragické je, keď nevidia, že sa zmieria. Ja som v detstve vždy vedel, že sa moji rodičia majú radi, aj keď občas buchli dvere alebo tiekli slzy. Držali sa tohto: „nech slnko nezapadá nad vaším hnevom“ (Ef 4, 26). Večer sa zmierili a išlo sa ďalej. Druhá vec je, aké očakávania máme od vzájomného vzťahu, či je ten vzťah budovaný na tom, že ona/on uspokojí moje potreby. Takýto môže sotva vydržať. Manželia nie sú predmetom uspokojovania potrieb, ale láska je o tom, že človek sa daruje tomu druhému, chce toho druhého urobiť šťastným. Počas známosti by sa tí dvaja mali učiť empatii: čo sú ich sny, túžby, aké je ich smerovanie života. To nemusia byť hneď vysoké ideály, ale úplne praktické veci.

 

Aké napríklad?

Niekto má predstavu o rodine, ktorá je uzavretá, podobá sa sliepočke, ktorá skrýva kuriatka pod krídlami. Iný má skusenosť širokej rodiny, ktorá sa stretáva, je otvorená aj pre rodinných priateľov. Keď si dvaja nevyrozprávajú, ako to chcú, ako to vnímajú, tak vzniká napätie: „ty stále utekáš z domu, medzi druhých“, ale partner nepovie tomu druhému: „zavolaj, nech k nám prídu na návštevu“. Určité spoločné životné hodnoty sú dôležité. Napríklad narábanie s peniazmi. Nemôže byť jeden so sklonom k prehnanej šetrnosti a druhý veľkorysý až rozšafný, tam je napätie každý deň.

Niekto má predstavu, že dieťa musí poslúchať na prvé slovo. To je nereálne. Často aj dieťa potrebuje vopred počuť: „pôjdeme tam a tam, ešte sa dohraj…“ Manželia si potrebujú rozumieť, potrebujú cítiť, že kráčajú rovnakou cestou. Keď začnú kráčať jeden na jednu a druhý na druhú stranu, taký vzťah nemôže vydržať.

 

Ako sa dá zlepšiť stabilita v rodinách?

Jeden zo základných faktorov, ktorý ovplyvňuje stabilitu, je čas, ktorí venujú maželia sebe. Často venujú mnoho času deťom a oni jeden na druhého čas nemajú, alebo len veľmi málo. Dlhodobý rozvoj manželstva to brzdí. Potrebujú čas na prejavenie si vzájomných citov, nielen na intímny život. Často sa to zredukuje len na intímny život a ten je pre ženu nepríjemný, keď nie je spojený s nežnosťou, porozumením, empatiou, keď manžel nepomáha manželke. Môj otec často pomáhal mame, napríklad keď prala obliečky na periny. Zobral si pol dňa dovolenku a pomáhal jej s nosením ťažkých mokrých obliečok, keď sme ešte automatickú práčku nemali.

 

Aké chyby ste u manželov spozorovali?

Je najhoršie, ak sa vráti manžel zo zamestnania s tým, že „teraz som prišiel, ty si bola doma, veď si nič nerobila, tak ma teraz obsluhuj“. To je grobianstvo. Treba mať empatiu: spýtať sa manželky, ako sa mala, aké boli deti, čo robili… Aj intímny život je celkom iný, ak je muž k žene empatický. Sviatosť manželstva je zjednocovanie sa. Tí dvaja sa zjednocujú v Kristovi: pri stole, v objatí, v spálni…To nie je len biologické a vášnivé, to je priam stretnutie s Kristom a v Kristovi. Ide o permanentnú sviatosť, Ježiš je prítomný v rodine. Preto hovoríme, že rodina je domáca Cirkev. A to sa treba učiť, toto je miesto odpúšťania. Manžel je oporou manželke vo všetkých ťažkostiach. Keď čakajú dieťa, ako prvému to povie manželovi a čaká, že sa bude tešiť a bude jej oporou. Mnohí však tlačia ženy k interupciám a žiadajú to ako dôkaz lásky.

 

Jezuita Ladislav Csontos: Keď chýba empatia, ťažko sa vytvára manželská jednota

 

KŇAZI ROZUMEJÚ RODINÁM, AK NIE SÚ HLUCHÍ

Čo by ste odkázali tým, ktorí tvrdia, že kňaz nemá právo kázať rodinám, keď sám nemá ženu a deti?

Je rozdiel kázať a kázať. Či to znamená moralizovať alebo ohlasovať Ježiša Krista. Kňazi môžu veľmi rozumieť rodinám, keď nie sú hluchí, keď počúvajú ich trápenia. Veľa som sa od ľudí naučil, keď sa mi zverili. Spýtal som sa: „Ešte vás niečo trápi?“, vtedy povedia aj to, voči čomu mali zábrany. Napríklad: „trápi ma, že sa dcéra rozviedla“. My kňazi musíme počúvať. Snúbenci a manželia prijímajú, keď ohlasujeme Božie slovo. Aj keď nie je ani snúbenectvo, ani manželstvo idálne, pozývame ich, aby Boha milovali, lebo on ich miluje takých, akí sú.

 

Poznáte nejaký rozvedený pár, ktorý sa opäť dal dokopy? Ako často sa to stáva?

Stáva sa to. Príde určitá odluka tých dvoch a spoznávajú, že mnohé konflikty boli nedorozumeniami, dôsledkom nezrelosti, málo rozprávali o osobnej histórii, nepoznali sa. Boli rozvedení, deťom dali striedavú starostlivosť a pri tom sa stretávali a postupne sa vzťah obnovil, hoci iným spôsobom, na inom stupni, ako bol predtým. Priznali si, že ich vzťah bol nezrelý. Jedna pani mi povedala, že nikdy predtým necítila toľko empatie zo strany manžela ako teraz. A to je jeden z kľúčových momentov, aby boli k sebe empatickí. Keď empatia chýba, ťažko sa vytvára jednota. Rásť v láske znamená prejaviť si nežnosť, objať sa, pobozkať sa, vypiť si spolu kávu, manžel prinesie kvietok, manželka prekvapí manžela niečím pekným.

 

Aký je rozdiel medzi odlukou manželov a rozvodom?

Často sa zmiešavajú pojmy odluka a anulácia. Pavlovo privilégium je, keď sa jeden z páru dá pokrstiť a druhý, neveriaci, s ním už nechce žiť, vtedy sa ten veriaci môže s neveriacim rozísť a potom znova zosobášiť. Platnosť manželstva sa skúma na cirkevnom súde. Väčšinou to jeden z páru rieši viac. Tu je dôležité preveriť, čo bolo pred uzavretím manželstva. Ak jeden z páru vylučoval, že budú mať deti alebo striktne len jedno, alebo ak sa im nebude dariť počať, tak sa rozídu, alebo jeden z nich uviedol tú druhú stránku do omylu. Napríklad bol psychiatricky liečený ako alkoholik a zatajil to. Po pár mesiacoch od svadby to opäť prepuklo, až to presiahlo do agresívnych prejavov. Ak by došlo k takémuto dokázaniu, môže to byť uznané ako prekážka a vtedy môže Cirkev vyhlásiť manželstvo za neplatné.

 

Čo v takom prípade, ak je manželstvo platné?

Iný prípad je, keď je manželstvo platné, ale oni dvaja spolu nevládzu žiť. Vtedy je cirkevne možná odluka. Nedá sa veľakrát realizovať bez občianskeho rozvodu. Treba dosiahnuť, aby oddelene bývali, keď dochádza napríklad k ohrozeniu života detí kvôli agresii jedného z nich. Vtedy je dobré, keď jedna stránka podá žiadosť o rozvod, aby sa mohli od seba odsťahovať.

 

Jezuita Ladislav Csontos: Keď chýba empatia, ťažko sa vytvára manželská jednota

 

MODLITBA LEN NA VIANOCE NESTAČÍ

Ako sa dá pomôcť deťom z rozvedených rodín?

Cirkev je komúnio, čiže spoločenstvo. Keď žije rodina izolovane, je to zložité. Je lepšie, keď farnosť žije ako rodina rodín: veriaci sa poznajú a navštevujú sa. Deti rozvedených rodičov tak môžu mať skúsenosť úplnej rodiny. Môžu ich prijať krstní rodičia alebo známi, ktorí príjmajú rozvedených aj ich deti. Viera by mala patriť do života, nemala by sa vytrácať spoločná modlitba, čítanie Svätého písma. Jedna katechétka mi povedala, že len jedno z dvadsiatich detí povedalo, že sa doma spolu modlia. Jedna birmovanka prezradila, že sa modlia spolu len na Vianoce. To je veľmi málo. Spoločná modlitba by mala patriť aspoň ku každej nedeli. Treba sa porozprávať nielen o tom, čo bolo v škole, ale aj o tom, čo sme si prečítali. Tak ako izraelské rodiny: pri veľkonočnej večeri bol rituál, keď sa spievali Žalmy, čítali si z Písma a najstarší syn sa pýtal, prečo slávia baránka – otec mu prerozprával celý príbeh. Z Božieho slova čerpáme posilu pre vieru tak, ako zo sviatostí.

 

Akú úlohu má plniť slovenská rodina v súčasnosti?

Každý pár je povolaný zjednocovať sa, aby boli dokonalí v láske. Všetci sme povolaní ku svätosti a to znamená byť dokonalí v láske. Každý manželský vzťah vznikol z Božej lásky. Zabúdame na to, že aj manželstvo a rodinný život je povolanie, nielen kňazstvo a zasvätený život. Boh povoláva manželov, aby žili a zvestovali tomuto svetu lásku. Oni

sú sprítomňovaním lásky Ježiša a jeho Cirkvi.

 

K čomu sú povolané bezdetné páry?

Môžu sa stať plodnými, keď si deti adoptujú, ak k tomu dozreli. Majú v tom úplnú slobodu. Keď k tomu nedozreli, môžu plodnosť svojej lásky prejaviť iným spôsobom. Poznám takých ľudí, ktorí sa ako manželia venovali katechéze. Do ich rodiny chodili mnohí, vyučovali a katechizovali deti. Majú množstvo známych, sú bezdetní, ale niektorí ich považujú za duchovných rodičov. Rodičovstvo možno pretaviť do katolíckeho skautingu alebo iných farských aktivít. Láska je tvorivá. (Úsmev) Keď sa manželia otvoria, prídu na to a bude ich to napĺnať. Láska sa rozvíja tým, že sa rozdáva. Keď sa chce brať, tak sa to len pokazí. (Smiech) Dávanie je náročné, ale keď sa tomu dvaja naučia, porastú. Aj keď človek zostane sám z rozličných príčin, je povolaný pre lásku, aby nežil sám pre seba. Všetci sme povolaní svätým krstom k tomu, aby sme ho žili naplno, a tiež máme prikázanie lásky k Bohu a k blížnemu, teda aby sme sa rozdávali. Aby sme boli ako prameň, ktorý vyviera a dáva: nech sa páči, pite. Tu je to, berte, dávam vám. Tak sme v Ježišovi Kristovi, lebo on prišiel medzi nás ako ten, ktorý je láska, ktorý sa rozdáva a k tomu nám dáva aj svoje milosti. Pravda, keď s ním spolupracujeme. Treba byť s ním spojený, aby sme sa aj my vedeli takto rozdávať.

 

Odporúčame vám knihu pátra Csontosa, kúpite ju tu.

 

Snímky: Ondrej Trhan

Rozhovory+

Najnovší podcast+

Invalid Date

0:00