TOP

Kapucín Damián Szulowski: Ak prosíš o odpustenie, Boh ti už odpustil

Je oslobodzujúce vedieť, že to nie my sami sa stávame lepšími, ale lepšími nás robí Boh. Stačí otvoriť srdce a prijať nezaslúžený dar Božieho milosrdenstva. Zažiť odpustenie a odpustiť. Nechať sa uzdraviť. O svoje skúsenosti počas pôsobenia v službe misionára Božieho milosrdenstva sa podelil kapucín Damián Szulowski.

Brat Damián, v akých momentoch vnímate prítomnosť Božieho milosrdenstva?

Napríklad ráno, ako otvorím oči, hneď si uvedomím Božie milosrdenstvo už len v tom, že som. Vždy to vnímam ako šancu viac sa podobať Bohu, ktorý ma ako prvý pozýva do vzťahu a ja sa mu učím poddávať.

Keďže som Kristov kňaz, asi najviac si uvedomujem Božie milosrdenstvo pri sviatosti zmierenia, kde vidím, ako Pán uzdravuje nielen penitenta, ale aj mňa – kňaza samotného – a pozýva ma k osobnej premene: byť živým svedkom cez osobné obrátenie.

 

Pamätáte si na konkrétnu situáciu, keď ste naplno vnímali, že Boh vo vašom živote koná?

Už len keď sa pozriem do zrkadla, tak ma Pán učí prijímať sa, ako ma prijíma on.

Dostal som milosť vidieť veľa Božích skutkov milosrdenstva. Či už to bolo uzdravenie z nádoru na mozgu, alebo epilepsie, vyslobodenie z 25-ročného väzenia, obnovenie lásky v rozpadajúcom sa manželstve, odmietnutie aborcie po modlitbe príhovoru a mnoho ďalších.

Na čo nikdy nezabudnem je, keď som prišiel k jednej osobe, ktorá bola v kóme. Ako som vstúpil do izby, zvolal som: Prišiel Pán Ježiš! Vtom pani otvorila oči. Zvolal som druhýkrát: A chcete prijať Pána Ježiša? Vykríkla: Áno, chcem! Prijala milosrdenstvo, Eucharistiu a pomazanie chorých. Dostala aj dar poznať deň svojej smrti. A presne tak aj odišla k Pánovi – ako jeho dieťa v úplnej slobode maličkých.

 

 

KAŽDÉ ODPUSTENIE JE PREDCHUŤ MILOSRDENSTVA

Čo je to vlastne Božie milosrdenstvo?  

Rachamim, Plod života, Neopätovaná láska… Chcem, aby si bol… Milosrdenstvo je Boh medzi nami; odpoveď na život strateného človeka. Milosrdenstvo je viac ako odpustenie, lebo odpustiť sa nedá, pokiaľ sám neprijmem milosrdenstvo, skrze ktoré sa dávam k dispozícii, aby Boh cezo mňa odpúšťal. Ak by som totiž ja odpustil druhému len z vlastnej sily, milosrdenstvo by toho človeka len zväzovalo. Boh sám v sebe nepotrebuje milosrdenstvo, ale človek ho vo svojej biede stráda. A preto nie je dané len niektorým vyvoleným, ale všetkým ľuďom bez rozdielu. Skôr, ako by si poprosil o odpustenie, Boh ti už odpustil. Nezaslúžená láska.

 

Ako ho môže človek spoznať vo svojom živote? Čím sa vyznačuje?

Predchuť milosrdenstva je každé odpustenie a opravdivá láska v dávaní sa navzájom. Kto pozná svoje limity, je blízko milosrdenstva. Ono sa vždy prejavuje v hlbokom pokoji, pretože je znakom mocného Boha.

 

Ako máme oň prosiť?

V prvom rade ide o nevinnosť srdca – teda spoveďou. Skôr, než si uvedomíme potrebu milosrdenstva, dovoľme Bohu jeho spôsobom vstúpiť do nášho života. Veď my ani nevieme, ako sa máme modliť a ako prosiť. Jeho dotyk v nás otvára túžbu po jeho láske. Našou úlohou je skôr neprestať túžiť po Ježišovi. Vtedy sa vynárajú slová modlitby: Pane, si v tom všetkom so mnou?

 

 

BOL SOM POZVANÝ VYSPOVEDAŤ ČLOVEKA, KTORÝ SPOVEĎ ODMIETAL

Špeciálnym miestom, kde nachádzame Božie milosrdenstvo, je spovednica. Dokáže ho človek vždy prijať?

Áno, máte pravdu, spoveď je miestom milosrdného Boha. Otázka je, či ľudia naozaj prijímajú túto milosť. Raz som bol pozvaný vyspovedať istého človeka, ktorý spoveď odmietal. Pravdaže mi to dotyční zamlčali. Bola to len ich zbožná vôľa. Kľakol som si pred posteľ chorého a začal som ho odprosovať za každý môj hriech. Viete si predstaviť, čo to muselo s ním urobiť, keď videl kňaza v albe a štóle kľačať a so slzami v očiach vyznávať každý svoj hriech a prosiť o odpustenie? A tak som ho nakoniec po kľačiačky aj vyspovedal.

Nie je ľahké prijať milosrdenstvo, viem. Nevieme Bohu sľúbiť, že sa polepšíme a takisto nevieme prijať svoju neschopnosť zadosťučinenia. Boh nám hovorí, aby sme sa nechceli spasiť, ale NECHALI spasiť. Veď to On je Spasiteľ, a nie my! Už si konečne priznajme, že sa nikdy nepolepšíme! To Boh polepšuje náš život!

 

Mnohí z nás pristupujú k téme Božieho milosrdenstva s akýmisi pochybnosťami, či sme ho hodní. Ako by sme mohli povzbudiť ľudí, aby sa z neho nebáli čerpať? 

Drahí moji, ako sme žili, tak budeme aj umierať. Božia Matka je nám daná ako neha Boha! Cez Máriu ku Kristovi! Odovzdať sa Bohu, ktorý je láska, je to najlepšie, čo môžeme urobiť v každej chvíli. Zrieknime sa svojej duchovnej slepoty, aby sme uvideli Milosrdenstvo! Pozerajme do neba, nie do zeme! Milujme sa navzájom a spoznáme veľmi rýchlo, kde všade nám chýba Božia láska. S hriechmi sa neučíme žiť, tých sa zriekame. Majte nádej a radosť v mene Ježiš! Na príhovor svätej Faustíny a svätého Jána Pavla II. nech vás svojou milosťou sprevádza, potešuje a uzdravuje všemohúci Boh Otec i Syn i Duch Svätý! Amen! Aleluja!

 



Komentáre