TOP

Keď Boh a ja umývame nohy

Keď počúvame z evanjelia text o tom, ako sa Ježiš sklonil k apoštolom a začal im umývať nohy, niečo nás vyruší. Boh sa skláňa a pokoruje. Nemusel by. Chce. Ale predsa len je to príbeh, ktorý nám je istým spôsobom vzdialený: neboli sme tam, nezažili sme to, nemáme „tú“ skúsenosť.

Keď vo farnosti na Zelený štvrtok kňaz vezme uterák a miništrant mu pri tom posluhuje s nádobou na vodu, vládne v chráme ticho a tiež dojatie vo chvíli, keď sa ich duchovný otec skloní k dvanástim mužom, aby im umyl nohy. Poznáme tváre symbolických apoštolov, možno ide o našich synov, otcov alebo bratov. Stále to však môže byť niečo vzdialené a neuchopiteľné, mnohí sme iba divákmi tejto scény.

Najsilnejšie som však oba okamihy precítil vtedy, keď sme rovnaké symbolické gesto zaviedli aj v naše rodine. Usadil som si manželku Lýdiu a našu Dorotku a Mateja na gauč, museli si vyzliecť ponožky a sklonil som sa pred nimi ja. S nádobou vody a uterákom.

Silné gesto. Neprekážalo, že bolo prerušované detskými komentármi, aká je teplota vody a či môžu aj deti následne umyť nohy nám ostatným. Stále niekde v pozadí „znela“ posvätná chvíľa a neprehliadnuteľný Ježišov odkaz: Pokora. Služba. Obeta.

Je to vždy veľmi výpovedný okamih… a aj keď si Ježiš musel prejsť na svojej ceste „náročnejšími“ situáciami (nadávky, opľúvanie, bičovanie a potupná smrť), tieto veľkonočné sviatky mám pred očami toto konkrétne gesto, špinavé nohy apoštolov a nádobu s vodou.

Ježiš nám dáva užitočnú lekciu a príklad do praxe. Netreba teóriu. Aby sme sa aj my skláňali k druhým, napriek všetkej nečistote, ktorú si so sebou vo svojom živote nazbierali. Aby sme nestratili odvahu zísť k ľuďom zo svojho trónu, ktorý sme si cez svoje funkcie, tituly a hodnosti vytvorili. Napriek tomu, že to môžu títo ľudia zneužiť – zradiť nás, zaprieť a oklamať. Ježiš nekalkuluje, či sa mu to oplatí.

Boh umýva nohy a chce, aby sme túto lekciu opakovali. Nielen s nádobou a uterákom, ale aj v našich dňoch, vzťahoch či situáciách. Aby nás podľa toho poznali ostatní, že robíme to, čo on. Sú to jasné gestá, ktoré tento svet neprehliadne.

 

Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom. Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás. Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať.

Jn 13, 34 – 35

 

Ako vznikala obálka novín

Obálka novín, ktorú držíte v rukách, je v žltých odtieňoch. Tento rok sme si povedali v Slovo+, že sa vrátime k „farbeniu“ obálok v jednej farbe, aby tak vznikla na konci roka farebná paleta našej práce. Keďže naša téma+ hovorí o dotyku so Zmŕtvychvstalým, kúpili sme vo fotobanke snímku Ježiša, ktorý sa nás chce dotknúť a podáva nám ruku. Neprehliadnuteľná je jeho rana po klinci. Na obálke tiež dávame priestor avizovanému rozhovoru s pátrom Vojtěchom Kodetom.

 

 

 

 



Komentáre