Komunisti ho odsúdili na doživotie. Dnes má páter Akvinas 103 rokov

Komunisti ho odsúdili na doživotie. Dnes má páter Akvinas 103 rokov
Najstarší bývalý politický väzeň na Slovensku (a možno aj vo svete), najstarší slovenský rehoľník, otec slovenských dominikánov, „apoštol Bratislavy“, spolužiak Gustáva Husáka, príbuzný Oľgy Feldekovej, spovedník blahoslavených biskupov Gojdiča aj Hopku, priateľ kardinála Dominika Duku. To je len niekoľko „mien“ toho istého človeka: páter Akvinas Juraj Gabura OP.
Advent roku 1914. Vo svete zúri prvá svetová vojna. Dvadsaťšesť-ročná Mária Gaburová (rod. Karasová) cestuje vlakom z Kraľovian do Dolného Kubína. S manželom Jozefom očakávajú narodenie druhorodeného dieťaťa. Do pôrodu ostáva len niekoľko týždňov. Mária je pohrúžená do modlitby svätého ruženca. Zrazu okolo nej popadajú všetci spolucestujúci na zem, niektorí sa aj zrania. Vlak, ktorým cestuje sa neďaleko Párnice zráža s iným vlakom. Márii sa nič nestalo, ostala pokojne sedieť. „Hľa, sila modlitby! Zásah Božej prozreteľnosti,“ hovorí neskôr svojim deťom.

Dňa 17. januára 1915 prichádza na svet dieťa, ktorému dávajú meno Juraj. Otec sa nemôže potešiť jeho príchodu na svet. Je na fronte, slúži v námorníctve. Oznámenie o narodení syna mu doručili na vojenskú loď. Otec sa vracia z vojny, no jeho 31-ročná manželka v roku 1920 zomiera na španielsku chrípku. Jej rodnej sestre Emílii je ľúto troch malých sirôt. Talentovaná učiteľka uprednostní starostlivosť o deti pred pedagogickou kariérou a neskôr sa za Jozefa aj vydáva. Postupne sa im narodia ďalšie tri deti. S cieľom lepšieho vzdelania sa rodina rušňovodiča sťahuje v roku 1927 do Bratislavy.

 

Študent Juraj Gabura

Ľudové a meštianske školy absolvuje mladý Juraj na Orave. Krstný otec Vendelín Schwarz (bratranec jeho starého otca Karasa) je námestovským farárom a on môže bývať uňho na fare. V Bratislave navštevuje Masarykovo gymnázium na Grosslingovej ulici, kde v roku 1933 maturuje spoločne s Gustávom Husákom či opernou speváčkou Máriou Kišoňovou – Hubovou. „Vstával som o 4.15 a o 4.45 som vyrazil z rodičovského domu na Zvolenskej ulici peši cez Mlynské Nivy až do františkánskeho kostola,“ spomína na svoje miništrovanie na svätých omšiach u františkánov o 5.45. Nebola to však „sezónna služba“, ale dennodenná (!) pravidelná účasť na Eucharistii.

// Čítajte celý text //

 

Slovensko+

Najnovší podcast+

Invalid Date

0:00