TOP

Kurz správnej komunikácie

Naučiť sa spolu v manželstve rozprávať nám niekedy príde ako neskutočná drina. Ako povedať, čo povedať, kedy povedať, či vôbec povedať…? Kto sa má v tom vyznať? A kto nás to má naučiť?
Plánovaná trojka

Ako často si neuvedomujeme v manželskom živote jeden geniálny ťah Boha: ten, že vstúpil do nášho spoločenstva muža a ženy v deň manželského sľubu s nami. Nebola to len náhoda, nie je to rozmar, nie je to kvôli kontrole, či robíme všetko tak, ako máme.

Ak sa Boh rozhodol vojsť do intimity a života manželov, urobil to preto, aby bol neustálym generátorom lásky a rastu, trpezlivým učiteľom a koučom, horským sprievodcom po cestách, ktoré často zaskočia aj páry so silným vzťahom k sebe navzájom a k nemu.

Platí to aj v komunikácii: nech by sme boli akokoľvek zrelí a pripravení do manželstva, stále sme len ľudia a sú situácie, v ktorých zohrajú svoju rolu emócie, vyčerpanosť, frustrácia, súhra okolností – a reagujeme zle. Napriek tomu a práve preto nám Boh neustále ponúka základný vzorec toho, ako komunikovať bez zranení, s rešpektom voči druhému a pritom s láskou. Týchto päť základných zložiek komunikácie Boha k nám nie je ťažké vystopovať – a nie je ani psychologicky náročné žiť ich.

 

 

1. Počúvanie a trpezlivosť

Asi si dostatočne neuvedomujeme, aké je potrebné obojstranné hlboké počúvanie a trpezlivosť pri vciťovaní sa do prežívania toho druhého. Presne tak to robil a robí Boh: vidno to v mnohých príbehoch opísaných v Písme. Od Jakubovho, Abrahámovho, Mojžišovho či príbehu Jána Krstiteľa. V jednej línii pokračovali apoštoli a svätí. Boh stále reaguje rovnako: „Počul som vaše volanie…“ „Videl som vaše trápenie…“ „Nie je mi jedno, čo zažívate…“ „Som váš Boh a chcem vám pomôcť.“

Presne toto vyžarovanie a postoj si vyžaduje aj naša manželská komunikácia: byť vnímavý na všetky vyslovené aj nevyslovené poryvy toho druhého, trpezlivo počúvať celým srdcom (teda nie iba ušami), aby sme sa dokázali vžiť do jeho kože, do jeho prežívania a čo najviac pochopili jeho rozpoloženie.

Ak tu robíme chyby, tak určite v prerušovaní, nedôslednom počúvaní, v spochybňovaní prežívania alebo faktických, často drobných a nepodstatných detailov, ktoré môžu byť spôsobené emóciami toho druhého, v netrpezlivosti dať čas na celé vyplavenie vnútra a neochote vcítiť sa. Zle zvládnutá prvá časť komunikácie zo strany počúvajúceho a počúvaného môže spôsobiť taký silný blok až zranenie, že ten druhý sa zavrie.

 

2. Vánok

Dobrá komunikácia v manželstve je presne to, čo zažil Eliáš, keď hovoril s Bohom. Eliáš pocítil víchor… ale Pán nebol vo víchrici, ktorá všetko lámala… potom ničiace zemetrasenie… ani tam nebol… až po stravujúcom ohni prišiel jemný, lahodný vánok – a to bol Pán (porov. 1 Kr 19, 11-12). Božia komunikácia smerom k nám prichádza v nehe a pohladení, v rešpekte a úcte, v objímajúcej láske – hoci aj Boh musel hovoriť ťažké a náročné veci.

Ako je to s nami? Nie je v našej komunikácii manželov viac víchra, ktorý ničí, viac zemetrasenia, po ktorom ostane náš vzťah zrovnaný so zemou, či ohňa, že už ani nevidno život? Neznamená to, že máme pri komunikácii skrývať svoje emócie… prežívanie… vnímanie vecí a rozdielnosť, ktorú máme ako muž a žena. Znamená to však určite fakt, že nad týmto všetkým potrebuje a má stáť láska, pretože cieľom komunikácie nie je likvidácia vzťahu, ale jeho napredovanie, rast a svätosť manželov.

 

 

3. Vedomie vlastnej hodnoty a autority

Boh si je napevno istý v tom, kým je a z akej pozície k nám hovorí. Preto často čítame: „Ja, váš Boh, som povedal…“ Nie je „nikto“ alebo „ktosi“, kto o sebe pochybuje a nevie, kde je jeho miesto a hodnota. Ak prehovára k človeku, presne vie, akú má autoritu a aká je jeho pozícia a úloha. V tomto vedomí je pre nás láskavosťou vedieť a vnímať, že Boh k nám hovorí z pozície Stvoriteľa, Otca, Pána a Hýbateľa časom a okolnosťami. Je to potrebné, aby sme ho brali vážne – a pritom mali voči nemu a jeho postojom, názorom, požiadavkám rešpekt.

To isté platí v manželskej komunikácii: tak žene, ako aj mužovi bola daná hodnota a autorita. 

A to autorita hlavy rodiny a hodnota muža s jeho prežívaním, ako aj autorita udržiavateľky tepla rodinného krbu a hodnota ženy so všetkým, čo k tomu patrí. Túto hodnotu a autoritu potrebujeme vnímať, keď hovoríme k sebe navzájom, a nebrať ju ako prekážku, ale ako pomoc pri argumentácii a vyjadrovaní postojov.

Ak to hovorí môj manžel ako hlava rodiny, ako muž, prezieravý, zodpovedný, plánujúci… budem ho rešpektovať, budem uvažovať nad tým, čo hovorí, a budem veriť, že to hovorí s láskou a zodpovednosťou. Ak sa k niečomu vyjadrí moja manželka, napriek tomu, že ja som ten, kto nesie zodpovednosť za rodinu, budem ju počúvať ako tú, ktorá má nesporne väčší cit a prehľad vo vzťahoch, v detailoch a vnímaní prežívania našich detí a ľudí – a ako žena s hodnotou, ktorú si nesmierne cením, presne vie, čo a ako urobiť vo vzťahoch dobre, aby ani moje rozhodnutia neboli drastické a samoúčelne autoritatívne.

 

4. Prijatie a láska

Čo hovorí svätý Pavol? Prijímajte sa navzájom v láske (porov. Ef 4, 2). A máme vymaľované. Kedy sme pociťovali od Boha, že by nás nedostatočne prijímal takých, akí sme, že nás nemiluje? Možno sme niektorým veciam, okolnostiam či situáciám neporozumeli, možno nám prišli ťažké – ale s odstupom času vieme zo skúsenosti s ním, že v nich bola neuveriteľná láska a rešpekt voči nám.

Čokoľvek teda komunikujeme medzi sebou ako manželia, obaja potrebujeme cítiť tieto dve korenia rozhovoru. Sú ako láskavé vákuum, v ktorom pociťujem bezpečie a istotu, že tento človek ma bude brať vážne… že som pre neho vzácna… jedinečný… že mu vždy stojím za vypočutie a hľadanie riešenia.

 

 

5. Milosrdenstvo

Možno sa ešte nedávno hovorilo tak málo o tomto aspekte komunikácie: pretože musíme hovoriť aj o chybách, zraneniach, ťažkých veciach, aj keď nemusia byť spôsobené nami navzájom. V manželskej komunikácii budeme asi ťažko denne žiť bez milosrdenstva: bez tohto rozmeru, v ktorom je jasné poznanie pravdy, vedomie zodpovednosti aj mentálneho prijatia pravdepodobnosti trestu, ktorý by nám patril… a zároveň následné vrcholné štádium lásky, ktorá dvíha, díva sa na nás očami večne milujúceho Boha a znovu dáva šancu.

Vidieť pred sebou nie človeka, ktorý práve teraz chybil (a možno mi ozaj ublížil), ale toho, ktorého stvoril a vidí Boh vo svojej úžasnej predstavivosti a tvorivej láske, je motiváciou byť stále vysunutým pracoviskom Božieho milosrdenstva. A niet silnejších okamihov v manželskej komunikácii, ako sú práve tieto, ktoré uzdravujú a posúvajú vzťah ďaleko dopredu do svätosti.

Komunikovať tak, ako nás učí Boh, je výzva… ale zároveň je to jediná cesta, ako žiť krásne manželstvo. Ešte dobre, že Školiteľ je stále s nami, pri nás, pripravený kedykoľvek na konzultácie a praktické cvičenia.



Komentáre