Liturgia Vianoc a my

Liturgia Vianoc a my
O čom sú pre nás Vianoce? Ak ich chceme prežiť tento rok o niečo hlbšie a skutočne prežiť narodenie Lásky medzi nás, ponúkame iný pohľad na všetko, čo Cirkev v ich slávení ukazuje.
Malá rodinná cirkev

Prvý okamih a najsilnejší moment príchodu Spasiteľa k nám je potrebné zažiť doma v rodine – ale nie až v okamihu búrlivého rozbaľovania darčekov. Prvý úžas musí a má prísť prostredníctvom modlitby a prežívania prítomnosti Boha medzi nami. Je potrebné a dôležité, aby slávenie prvej liturgie Vianoc v rodine nebolo o množstve svetiel, hluku a len o bohatstve stola, ale aby prišlo v tichu srdca aj vonkajších vzruchov a v pokore a vďačnosti z Ježišovej lásky k nám. On sám sa znížil do jaslí, biedy a ústrania, aby sme ho nemali problém prijať. Toto je skutočná atmosféra Vianoc v rodine, ktorú môžeme umocniť spoločnou liturgickou modlitbou slávenia Vianoc v rodine. Hoci je táto už mnoho rokov dostupná, nie každý ju pozná. Ponúkame vám jej text a tiež usmernenie, ako si viac uvedomiť hodnotu skutočného Daru.

 

ÚVOD:

V mene Otca i Syna i Ducha Svätého.

EVANJELIUM: Započúvajme sa do slov Evanjelia podľa Lukáša:

Otec alebo matka čítajú:

V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta vykonať súpis ľudu po celom svete. Tento prvý súpis sa konal, keď Sýriu spravoval Qirínius. A všetci šli dať sa zapísať, každý do svojho mesta .Vybral sa aj Jozef z galilejského mesta Nazaret do Judey, do Dávidovho mesta, ktoré sa volá Betlehem, lebo pochádzal z Dávidovho domu a rodu, aby sa dal zapísať s Máriou, svojou manželkou, ktorá bola v požehnanom stave. Kým tam boli, nadišiel jej čas pôrodu. I porodila svojho jednorodeného syna, zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo pre nich nebolo miesta v hostinci. V tom istom kraji boli pastieri, ktorí v noci bdeli a strážili svoje stádo. Tu zastal pri nich Pánov anjel a ožiarila ich Pánova sláva. Zmocnil sa ich veľký strach, ale anjel im povedal: „Nebojte sa: Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom. Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán. A toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach. A hneď sa k anjelom pripojilo množstvo nebeských zástupov, zvelebovali Boha a hovorili: »Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle!«“

Lk 2, 1 – 14

 

Dnes oslavujeme Vianoce – sviatky narodenia nášho Pána Ježiša. Ježiš sa narodil, aby priniesol dobro, lásku a pokoj do našej rodiny. V túto chvíľu zavítal aj k nám. Mária, ty si matkou narodeného Božieho Syna. Chceme ťa, celá naša rodina, pozdraviť:

 

Zdravas, Mária…

PIESEŇ: Tichá noc… (JKS 88)

 

PROSBY A POĎAKOVANIA:

(Pred prosbami a vďakou povzbudia ostatných členov rodiny, aby sa pridali vlastnými prosbami a vďakou za všetko, čo cítia ako dar hodný vďaky alebo ako situáciu, vyžadujúcu si prosbu a odovzdanie. Prosby aj vďaky prednášajú vlastnými slovami.)

Otec alebo matka uvedú túto časť takto:

Pane, v dnešnú noc tvojho narodenia ťa prosíme:

Za všetkých ľudí dobrej vôle, aby sme vytvárali jednu ľudskú rodinu spojenú s tebou.

Prosíme ťa, vyslyš nás!

Za nás všetkých (možno vymenovať členov rodiny po mene), aby si nás v Novom roku požehnal a ochraňoval.

Prosíme ťa, vyslyš nás!

Za opustených, chorých, hladujúcich a trpiacich, aby v týchto dňoch našli útechu v tebe.

Prosíme ťa, vyslyš nás!

Prosíme ťa, Pane, buď častým hosťom v našom dome a daj, aby sme boli hodní darov, ktorými si nás obdaroval.

Prosíme ťa, vyslyš nás!

(Teraz je priestor na vlastné prosby.)

 

Ďakujeme ti:

Ďakujeme ti za prežitý rok , že si nás sprevádzal a že môžeme byť teraz pri dnešnej Štedrej večeri spolu.

Ďakujeme ti, Pane!

Vďaka aj za dary, ktorými sa v dnešný večer budeme obdarúvať a za to, že najväčším darom pre nás si ty.

Ďakujeme ti, Pane!

Ďakujeme ti, Pane, za Svätého Otca, biskupov a kňazov, ktorí sú pre nás tvojimi zástupcami.

Ďakujeme ti, Pane!

(Môžeme pokračovať vlastným vzdávaním vďaky.)

Ten, kto sa predmodlieva, počká na ukončenie prosieb a vďakyvzdania od ostatných a ukončí ich stručnou modlitbou.

 

Požehnanie jedla

Teraz požehnaj, Otče, toto jedlo, aby nám slúžilo na osoh a tebe na chválu.

Prosíme ťa, vyslyš nás! Prosíme ťa, Pane, buď častým hosťom v našom dome a daj, aby sme boli hodní darov, ktorými si nás obdaroval.

 

Po ukončení tejto časti vyzve hlava rodiny ostatných ku znaku pokoja. Môže tento úkon uviesť so slovami, že Ježiš prišiel, aby daroval lásku a pokoj – tak aby sme začali už tu, medzi sebou doma, aby sme žili lásku a boli príkladom iným, tak ako Ježiš.

 

Keď rodina dovečeria, môže otec alebo matka urobiť krátke láskavé „slovko“ o Ježišovom dare lásky, ktoré sa zjavilo práve teraz v jasličkách. Ak nás teda Ježiš takto obdaroval a znovu si môžeme pripomínať jeho lásku, máme sa aj my navzájom z lásky obdarovať. To, čo je pod stromčekom, je teda malým prejavom toho, čo Ježiš robil od svojho narodenia: kam prišiel, dobre robil. Nech teda prežívame radosť z týchto darov ako prejav jeho lásky k nám a medzi nami navzájom, a nech sa tá láska neskončí rozbalením darčekov, ale novým „rozbalením“ svojho srdca, aby sme sa učili milovať tak, ako nás miluje Ježiš.

Po rozbalení darčekov a vzájomnom zdieľaní radosti z nich hlava rodiny vyzve ostatných k poďakovaniu za toľké prejavy lásky. Kľaknú si pred jasličky a spolu s rodinou sa pomodlia a zaspievajú Jezuliatku.

 

Liturgia Vianoc v chráme

Slávenie liturgie svätej omše nám počas Vianoc ponúka viac ako sentimentálne spievanie kolied a vianočných piesní či pohľad na starý betlehem. Cirkev nám ponúka tajomstvo príchodu Božieho Syna takým spôsobom, ktorý nás môže naučiť mnohému do osobného života a v napredovaní k svätosti.

Ak je liturgia súhrnom všetkých úkonov, obradov, slov, gest, symbolov, oblečenia a postojov, tak práve tá vianočná nám ponúka možnosť byť zasiahnutí posolstvom lásky Boha voči nám – ak budeme pozorne počúvať, vnímať, prežívať všetko, čo nám tieto dni pri slávení ponúkajú. Vianočná liturgia je dar, ktorý môže pomôcť otvoriť naše srdce a postaviť ho do pokory a vďačnosti voči tomu, ktorý od začiatku miluje do krajnosti – a nehľadí na seba.

Nosnými sviatkami celých Vianoc, múdro sprevádzanými sviatkami sv. Štefana, prvomučeníka, sviatkom Neviniatok, slávnosťou Svätej rodiny a Bohorodičky Panny Márie, sú Slávnosť Narodenia Pána a Zjavenie Pána. Oba sviatky nám predstavujú Ježiša, ktorý prichádza – každý však z iného uhla pohľadu.

 

Slávnosť Narodenia Pána

Posolstvo Prvého sviatku vianočného je zamerané na úžas a pokoru nad príchodom Ježiša, ktorý neváhal prijať prirodzenosť človeka, znížiť sa zo svojej slávy až k nám, stať sa chudobným, odstrčeným a neznámym.

Tam, kde je možnosť prežiť vigíliu Sviatku Narodenia Pána, nám ústa proroka Izaiáša ponúknu takú porciu nádeje a túžby prijať ho, ako málokde. Cirkev (a tou sme my všetci vo všetkých svojich bolestiach, trápeniach, výzvach a očakávaniach) neostane opustená a osamelá, ale dostane Ženícha, ktorý ju pozdvihne a v láske sa raduje zo svojej Cirkvi.

Po hluku, ktorý zažívame v predvianočnom šialenstve (a niekedy je ťažké sa tomuto stresu vyhnúť už len kvôli uzávierkam v práci, skúškam v škole a zhonu pri príprave sviatkov), nie je nič viac vyčerpané a osamelé, ako je ľudská duša. Všetko, čo navonok robíme a mnohé veci z poriadku sveta musíme, robia z našej duše osamelé, opustené miesto, túžiace po osobitnej, láskavej prítomnosti milovaného.

Ešte aj Evanjelium podľa Matúša nám pripomína, že ten, ktorý prichádza, je Emanuel, Boh s nami, ktorý ostáva, neopúšťa a miluje v každej situácii.

 

Omša v noci – polnočná

Je slávnosťou ticha a úžasu, spevu a nadšenia, ktoré nastalo pri Ježišovom narodení. Ešte nik z ľudí o tomto vzácnom dare nevie – ale anjeli sa už radujú a nevedia prestať. Máme právo radovať sa s nimi napriek mínusu v spánku. Je to radosť, o akej hovorí Izaiáš v prvom čítaní: „Ľud, čo kráča vo tmách, uzrie veľké svetlo…“ Tým svetlom je pre nás Syn, narodený chlapček a Kráľ pokoja. Pavol v druhom čítaní potvrdzuje Božiu dobrotu, ktorá je väčšia a silnejšia než spravodlivosť, akú by sme si zaslúžili. Pre Boha je dôležitejšie, aby sme sa mohli vrátiť k nemu! Evanjelium, slávnostne spievané, nám dáva aj cez tóny spevu poznať, že to, čo Boh urobil, nie je každodenná záležitosť: máme preto právo a poslanie chváliť Boha s anjelmi.

Vyznanie viery, rovnako ako vo vigílii, prináša moment sklonenia sa pred Bohom, ktorý neváhal zísť z kráľovstva, takého odlišného a nádherného, k nám. Na slová: „ktorý sa počal z Ducha svätého, narodil sa z Márie Panny“ pokľakneme na znak úžasu nad tajomstvom a vynachádzavosťou Božej lásky, presahujúcou naše zásluhy a chápanie.

Zároveň chválime a ďakujeme Matke Márii za slobodné a vedomé vyslovenie „áno“ pre tento Boží plán – ktorý radikálne zmenil jej život, aby priniesol požehnanie a nádej pre všetkých.

 

Omša na svitaní – pastierska

Pokračuje v nadšenom ohlasovaní svetla, ktoré Boh poslal. Dnes zažiari nad nami a bude svedectvom Božieho milosrdenstva voči nám, ako hovorí svätý Pavol. Evanjelium nás podľa príkladu pastierov nabáda stále hľadať Ježiša, objavovať „miesto jeho zrodenia sa“ v každom človeku – a to napriek všetkým „zvláštnym“ okolnostiam, ktoré nepredpokladajú, že by sa práve tu a v tomto človeku našli jasle Boha. Byť darom a obdarovať svojho Pána, kdekoľvek ho nájdeme (od nespokojných zákazníkov cez protestujúce deti a manžela, ktorý nehľadá Boha) je pastierskou výzvou, na ktorú netreba veľa vzdelania či majetku: iba otvorené srdce s túžbou hľadať Boha.

Znovu kľačíme pri slovách vyznania viery, ohlasujúcich tajomstvo Vtelenia sa.

 

Omša vo dne

Je slávnosťou ohlasovania narodenia Boha, jeho daru lásky pre nás, všetkým – a to nohami posla, ktorý ohlasuje najúžasnejšiu správu pre svet. Hoci o nej nehovoria médiá, ohlasovateľmi máme byť my sami. Všetci potrebujú uzrieť spásu nášho Boha, aj keď sa tvária, že im je nejaký Boh jedno alebo ho nepotrebujú. Svätý Pavol v Liste Židom hovorí, že zjavením sa Syna zemi prehovoril Boh najúplnejším a najlepším spôsobom o tom, ako mu na každom človeku a na jeho návrate k nemu záleží. Znovu nám ponúka príležitosť vrátiť sa, nech by sme vyviedli čokoľvek. Aj Ján dosvedčuje slovami evanjelia, že Slovo prišlo, stalo sa telom a chce byť s nami – aby nás viedlo, posilňovalo, posväcovalo, motivovalo a pomáhalo dosiahnuť večnosť.

Znovu kľačíme pri vyznaní viery pri odhalení tajomstva Vtelenia skrze Ducha Svätého.

Dívať sa v tieto dni na nádheru gest, vnímať slová prefácie a kánonu, slávnostnosť oblečenia (kňaz môže mať biele alebo aj zlaté rúcho, čo je symbolom veľkého sviatku) a pritom sa dívať na pozdvihovaného Ježiša v Eucharistii je darom, keď si môžeme cez všetky prvky liturgie uvedomiť, aká obrovská je láska Boha. Nech nás jeho neha a starostlivosť očistí a urobí podobnými narodenej Láske v každodennom živote. Nech rovnako ako on budeme chcieť cez slová, skutky, myšlienky a darovanie dobra bez nároku a vyzvania prekračovať svoje ja, spravodlivosť, zvyky a staneme sa požehnaním a svetlom pre všetkých.

Vzťahy+

Najnovší podcast+

Invalid Date

0:00