TOP

Manželia Chvojkovci: Nečakáme, že ten druhý naplní všetky naše potreby, to dokáže iba Boh

K viere sa dostali najmä cez saleziánov a už na začiatku zverili svoj vzťah Panne Márii. O vieru (nielen) vo svojej rodine sa s nami podelili manželia Chvojkovci – Martina (34) a Pavel (35) s dvomi deťmi, Laurou (9) a Dominikom (6).

Martina, manželka, mama rodiny Chvojkovcov, hovorí o tom, že doma nebola vychovávaná vo viere, ale k Bohu ju viedla starká, s ktorou však nebola veľmi často. „Myslím, že mi vymodlila dar živej viery.“ Vysvetľuje, že jej ako druháčke povedala, aby sa prihlásila na náboženstvo, čo aj urobila. Učila ju úžasná katechétka, s ktorou sa aj po hodinách rozprávala o Bohu, o Ježišovi, lebo ju to všetko veľmi zaujímalo. Začala čítať životopisy svätých, ktoré v nej vzbudili obrovskú túžbu po svätosti: „Boh sa mi cez ne prihováral.“

Potom sa ako deväťročná dostala k saleziánom a saleziánkam, s ktorými prežila krásne roky svojej mladosti a vďaka ktorým stále väčšmi spoznávala Boha. „Cestička sa ďalej kľukatila, keďže moja viera bola poznačená perfekcionizmom, skreslenými predstavami o Bohu, prameniacimi z rodiny – chcela som si Božiu lásku zaslúžiť dobrým výkonom a podobne, chcela som mať veci pod kontrolou, a ako som Bohu veci odovzdávala, tak som si ich vzápätí brala späť. Teraz viem, že som milovanou Božou dcérou, že Boh sa o mňa dobre stará a spoločne zvládneme čokoľvek,“ dodáva.

Prvý silný Boží dotyk zažila na svojich prvých duchovných cvičeniach, asi ako pätnásťročná, keď fyzicky cítila Božie objatie. Dnes ako veľký dar na svojej ceste viery vníma manžela, deti a dvanásťkrokové skupiny; a Ježiš je pre ňu Cestou, Pravdou, Životom, Vládcom, Uzdravovateľom, Priateľom, Synom živého Boha.

 

 

Manžela Pavla vychovávala vo viere sčasti jeho mama, ktorá mu dala to, čo dostala. Jeho otec sa k viere veľmi nevyjadroval, myslí si, že skôr neveril v Boha takého, akého pozná on. Ale nikdy mu nebránil vo viere, skôr ho podporoval v aktivitách u saleziánov. Vníma, že Boh ho viedol k viere aj cez saleziánov, ku ktorým sa dostal vďaka jednej saleziánke, ktorá ho v štvrtom ročníku na základnej škole učila náboženstvo. Odvtedy začal denne miništrovať.

„Dostával som tak veľa duchovných darov. Môj život je neustálou konverziou k Bohu a vôbec nie je nudný. Boh ma stále prekvapuje nejakou novou pravdou o sebe a v jeho prítomnosti prežívam to najväčšie šťastie a lásku, ktorú som nikde inde nenašiel,“ opisuje.

Vo svojom živote vníma veľa udalostí, v ktorých zažil zlom. „Uvedomujem si, ako sa potrebujem vracať k Božím dotykom, aby som nezabudol. Každý deň zažívam chvíle, ktoré mi dokazujú jeho lásku, za ktorú som veľmi vďačný,“ vraví. Spomína na situáciu, ktorá bola jedným z týchto zlomov. Chodil po Londýne a prosil Ježiša, aby mu potvrdil, že je prítomný v Eucharistii, lebo si nebol istý. Prišiel do jedného kostola, kľakol si pred Eucharistiu a pozrel sa vľavo, kde bola na stoličke položená encyklika Ecclesia de Eucharistia, v čom vnímal veľké Božie potvrdenie.

„Ježiš je pre mňa ten, skrze ktorého bolo všetko stvorené, skrze ktorého mám život a ktorý ma tak miluje, že zomrel za moje hriechy, aby som mohol mať večný život, a chce, aby som bol šťastný tu i vo večnosti. Miloval ma už pred mojím narodením a chce, aby som žil v láske k Bohu a blížnym. Milujem ho aj svojou obmedzenou láskou, no s jeho doplnením som presvedčený, že táto láska je dokonalá, a moja nedokonalosť ma priťahuje k nemu, pretože ho veľmi potrebujem,“ vyznáva.

 

 

Dobrodružná cesta k manželstvu

Maťka rozmýšľala aj nad duchovným povolaním, veľmi sa jej páčila saleziánska charizma, s kamarátkou strávila dva mesiace u saleziánok v Anglicku. Začala sa však pýtať, či by sa táto charizma nedala žiť aj vo svete. Neskôr bola na jednej duchovnej obnove o povolaní a cestou späť sa zastavila v kostole v Brezne. „Prosila som v modlitbe Pannu Máriu, nech mi vyprosí u Boha milosť poznať, ktorou cestou mám ísť. Odrazu začal hrať organista svadobný pochod, nečakala som, že odpoveď bude taká rýchla. (úsmev)

Terajšieho manžela Paliho mi Boh poslal do cesty v poslednom ročníku na výške. Bol to prvý chlapec, s ktorým som chodila. Bez uvážených náhľadov kňaza by sme boli schopní vziať sa aj po troch mesiacoch chodenia, takí sme boli presvedčení, že máme byť spolu.“ Napokon sa zosobášili po tri a štvrť roku spoznávania, 30. augusta 2008.

Ich prvé stretnutie sa odohralo pri zoznámení pred kostolom v Petržalke na Daliborku, keď bola Maťka maturantka a Palimu rozprávala, kam chce ísť na výšku. On jej zas rozprával o svojom pláne ísť na Maltu. „Odišiel som tam a dosť často som myslel na Maťku, keďže som bol po rozhovore v domnienke, že je do mňa zaľúbená. Úplne presne viem, že som sa do nej zaľúbil 2. októbra 2004. Bolo to pár dní po tom, čo som sa vrátil z Malty,“ hovorí Pavel.

Presne si spomína na tú situáciu, keď išiel so svojím synovcom na nedeľnú svätú omšu u saleziánov na Mamateyke, kde ju stretol, a jej správanie ho tak očarilo, že sa do nej platonicky zaľúbil. „Vo februári som sa pri stĺpe na Mamateyke modlil. Pýtal som sa Boha, či je tá pravá a či ju mám pozvať na ples. Hovoril som mu, že ak je tá pravá, nech príde do kaplnky. Je úžasné, že aj napriek nevyzretej modlitbe z môjho dnešného pohľadu na základe ovocia vnímam, že Boh vstúpil do okolností.

Hneď po tejto modlitbe prišla a sadla si z opačnej strany stĺpu, ako som bol ja, a pozerala sa mi do očí. V kaplnke sme boli len my dvaja. Vnímal som to ako znamenie, že mi ju Boh posiela, aby som ju mohol viac spoznávať a možno si ju raz aj zobrať za manželku.“ Neskôr mu povedala, že sa prišla do kaplnky poďakovať za pozvánku na ples od iného chlapca, a na

ples mu dohodila svoju sestru.

 

 

Po niekoľkých povzbudivých mailoch sa v máji 2005 stretli prvýkrát, ale ešte to nebolo rande. Keďže mu ukradli peňaženku a nemohol ju pozvať, zaplatila ona a mali dôvod na ďalšie stretnutie. „Pali ma pozval do divadla. Doniesol mi krásnu kytičku s ružovými karafiátmi. Prvýkrát sme sa spolu modlili ruženec Božieho milosrdenstva,“ hovorí Maťka.

Zlomové bolo TEDEUM v UPC-čku. Pali sa ponúkol, že ju odtiaľ odprevadí domov. Maťka s úsmevom spomína, že telefonovala s najlepšou kamoškou, ktorá sa napokon zostala doma učiť na skúšku, že čo s ním bude celý večer robiť. Ale prežili spolu pekný večer, páčilo sa jej, že je výnimočne dobrý tanečník.

Po zábave ho zavolala do kaplnky: „Bol taký krásny, modlil sa ako anjel a ja už som bola zúfalá, aký je neodbytný, a k tomu všetkému som bola platonicky zaľúbená do iného chlapca. Rozprávala som sa s Bohom a počas modlitby som pochopila, že Paliho mi posiela Boh. Potom sme išli peši z UPC-čka do Petržalky. Veľa sme sa rozprávali, pri rozlúčke sme si dali krížik na čelo. Obaja sme vedeli, že sme spolu začali chodiť.“ Pavel bol z toho v siedmom nebi, veď na to čakal deväť mesiacov.

Na ďalší deň išla Maťka na duchovnú obnovu do Marianky, kde odovzdali svoj vzťah Panne Márii. „Keďže pršalo a nemal som vhodnú obuv, premokli mi ponožky a Maťka mi požičala svoje, hrali sme spolu ping-pong a uvedomil som si, že je nielen dobrá, krásna a múdra, ale bude aj super športovou parťáčkou,“ spomína Pavel.

Cez leto boli spolu ako animátori na prímestskom tábore, na rómskom tábore, potom na Eurizone aj na Svetových dňoch mládeže v Kolíne. „Na Eurizone sme mali splniť úlohy a postupne sa dostať na kopec Hríb. Po ceste som Maťke zbieral lúčne kvety v neľahkom teréne, ktorý bol často prerastený burinou, pŕhľavou, pichliačmi. Podarilo sa mi nazbierať kyticu, ktorú som Maťke odovzdal. Pre mňa to bol krásny pocit zdolania prekážok pre moju milovanú,“ vraví Pavel.

Spomínajú, že práve počas SDM v Kolíne, na liturgii s pápežom Benediktom na Marienfelde, si dali prvú pusu. „Bol to krásny večer, dookola samé horiace sviece a hudba. Na jednej zo sviec nám zostal krásny odtlačok srdiečka,“ opisujú.

 

 

MILOVAŤ BOHA CELÝM SRDCOM, MYSĽOU, SILOU A MANŽELA/MANŽELKU AKO SEBA SAMÉHO

V rodine Chvojkovcov žijú vieru najmä tým, že sa usilujú milovať Boha a blížnych. Svoje dve deti – Lauru (9) a Dominika (6) – považujú za Boží dar a nie za samozrejmosť. „O prvé dieťatko sme prišli a na tretie už päť rokov čakáme,“ prezrádzajú. Svoje deti vedú k Bohu najmä vlastným príkladom, svedectvom, modlitbou. „Aby Boh doplnil to, čo my nevykrývame, a požehnával naše úsilie,“ dodávajú.

Manželia sa snažia dávať vo svojom manželstve najdôležitejšie miesto Bohu. Modlia sa osobitne, s deťmi aj spolu. Čerpajú zo sviatostí, praktizujú skutky lásky a Boha hľadajú aj vo vzájomných vzťahoch a v spoločnom čase, ktorý venujú jeden druhému. Rozprávajú sa o výchove detí vo viere, o ich prežívaní viery, delia sa o myšlienky o viere, ktoré ich oslovia, keď si niečo prečítajú. „Nečakáme, že ten druhý naplní všetky naše potreby, lebo to dokáže iba Boh. Ľúbime sa,“ vyznáva Martina.

Pavel dopĺňa: „Tešíme sa z úspechu druhého. Učíme deti doma a snažíme sa ich viesť k viere a prosíme Boha o požehnanie pri výchove a doplnenie toho, kde naše sily nestačia.“ Za skutočnosti, na ktoré by si obzvlášť kresťanskí manželia mali dávať pozor, považujú svoj egoizmus a autentický vzťah s Bohom i medzi sebou navzájom.

Za najdôležitejšie v manželstve považuje manželka to, aby milovali Boha celým srdcom, celou mysľou, celou silou a manžela ako seba samého. Manžel sa k nej pridáva, že najdôležitejšia je láska, za ktorou sa podľa jeho slov skrýva veľa premenných. „Jednou z nich je autentický vzťah s Bohom, z ktorého pramení všetko dobro. No na to je potrebné poznať pravdu o sebe, odovzdať ju Bohu, aby ju premenil na dobro, z ktorého pramení láska.

Ak prežívam hnev či resentiment, dokonca aj v podvedomí, a živím ich, strácam lásku. Preto si myslím, že je dôležité, aby som vedel prežiť emócie v pravde, poprosil Boha o uzdravenie, odpustil, nepomstil sa a zároveň požiadal o odpustenie tam, kde som spôsobil niečo zlé. Myslím, že je taktiež potrebné prosiť Boha o múdrosť, aby som vedel rozlišovať, čo treba robiť v jednotlivých situáciách. Samozrejme, nájsť si čas na Boha, manželku, deti a seba. Som presvedčený, že vo vzťahoch nezáleží len na kvalite, ale aj na kvantite,“ hovorí.

 

 

Byť soľou, svetlom, oslavovať boha

Pavel pracuje v oblasti marketingu v IT a do konca mája zastupoval riaditeľku v organizácii CitizenGO. Denne sa snaží ďakovať Bohu za svoju prácu, pristupovať k ľuďom s láskou a rešpektom a robiť si prácu zodpovedne. „Zároveň sa snažím odovzdávať svoje nedokonalosti, aby ich Boh premenil na dobro. Viem, že moja hodnota nezávisí od toho, či ma majú všetci ľudia radi, ale od Božej lásky, ktorá ma nekonečne miluje,“ vraví.

Uchádzal sa aj o miesta v politike, vníma, že úlohou kresťanov v politike je prinášať lásku, spravodlivosť, pravdu, pravú slobodu, milosrdenstvo. „Taktiež odovzdávať všetko do Božích rúk, aby sa budovalo jeho kráľovstvo, a prosiť o múdrosť Ducha Svätého pri spravovaní vecí verejných. Diabol sa snaží urobiť maximum, aby zničil človeka, aj kresťanského politika, ktorému ide o budovanie Božieho kráľovstva na zemi, preto je veľmi dôležité modliť sa za politikov, taktiež aj kandidátov.“

Jeho manželka vníma úlohu kresťanov v politike nasledovne: „Tak ako aj v iných oblastiach – byť soľou, svetlom, oslavovať Boha.“

Manželka a mama Martina je doma s deťmi, ktoré sú v domácom vzdelávaní, popritom sa venuje koučingu a mentoringu. Pred každým stretnutím sa modlí a odovzdáva Bohu osobu, s ktorou je. „Celé vzdelávanie sa snažím orientovať na lásku k Bohu a k blížnemu, byť pre deti príkladom viery, formovať ich charakter.“ Spomína na prvácku prvouku, v ktorej bola otázka: Aký je najväčší zdroj svetla? Boli ponúknuté možnosti ako slnko, sviečka a podobne. Syn Dominik pohotovo odpovedal: „Ježiš Kristus.“

Na životnej ceste ich najväčšmi inšpiruje Duch Svätý a radi využívajú prostriedky na ceste k nebu ako odovzdanosť do Božích rúk, sviatosti, adoráciu, modlitby, meditácie, Sväté písmo, úctu k Panne Márii a mnohé ďalšie. A keby mali zvestovať evanjelium jedným slovom, počuli by ste: „Láska.“



Komentáre