TOP

Manželia Erika a Michal Bojnickí: Keď Boh nabúra naše predstavy a plány, čaká nás niečo lepšie, ako sme si priali my

V našom manželstve sa Bohu snažíme podriadiť všetko naše konanie, rozhodovanie… a odpoveďou sú situácie, z ktorých čítame, že Boh nás miluje. Radi si uvedomujeme, že Boh konal, koná a bude konať v našich životoch, a tak sa nemusíme báť, lebo náš život je v tých najlepších rukách. Sme manželia Erika (28) a Michal (29) Bojnickí.

Autori: manželia Bojnickí

Michal: Som muž, manžel a otec a myslím si, že pre mňa niet krajšieho povolania. Čo sa týka práce, ktorá je aj mojím povolaním a službou (vždy sa do nej teším a napĺňa ma radosťou, že môžem takto slúžiť), som lekárom – záchranárom na záchrannej zdravotnej službe (v sanitke) a aktuálne aj vo vzduchu na vrtuľníku, kde môžem slúžiť chorým, núdznym a trpiacim. Pracujem v teréne, a teda mám dar navštevovať chorých v ich naturálnom prostredí, kde sa nikto na nič nehrá. Vidím, ako a v akom prostredí ľudia žijú – a často nie je najväčším problémom ich ochorenie, ale napríklad samota, zlé vzťahy s blízkymi, nedostatok lásky, rôzne závislosti, chudoba a iné.

Počas služby môžem byť vyslaný kedykoľvek, kdekoľvek a ku komukoľvek a sú to, veru, riadne dobrodružstvá. Vnímam, že Boh mi dal dar, že môžem slúžiť chorým, núdznym a trpiacim, v ktorých je on prítomný. Učí ma tak praktickej láske v službe, či už je to cez deň, alebo v noci; či som vyspatý, alebo nie; či som najedený, alebo nie… Nepozerať sa len na seba, ale byť tu prítomný pre konkrétneho človeka, ktorý potrebuje pomoc. Príkladom takého záchranára je milosrdný Samaritán, o ktorom môžeme počuť v evanjeliu.

 

VŠETKO JE NÁSTROJ A CESTA K BOHU

Erika: Vždy som si myslela, že mojím povolaním a zároveň prácou je byť módnou návrhárkou. Slovkom „áno“ svojmu manželovi a príchodom našich detí mi Ježiš ukazuje ešte krajšie, možno trošku ťažšie povolanie, a to byť manželkou a matkou. A verím, že keď deti pripravíme a vyšleme do sveta, ostane nejaký čas aj na módu. (úsmev)

Všetko je nástroj a cesta k Bohu. Aj svoje manželstvo a materstvo sa snažím vnímať ako cestu, nie cieľ, a snažím sa postupne realizovať aj v iných oblastiach, ale momentálne prežívam intenzívnejší čas v povolaní matky a manželky. Mám však túžbu vstúpiť aj do povolania dizajnérky, lebo aj toto je oblasť, do ktorej chcem prinášať jeho kráľovstvo. A zdá sa mi tiež dôležité približovať iným ekologickejší a minimalistickejší prístup k móde.

Michal: Boha som osobne stretol, keď som mal šestnásť rokov. Vtedy som zažil obrátenie. Pán sa ma osobne a konkrétne dotkol a mohol som zažiť naplno jeho lásku a prijatie – napriek svojej hriešnosti. Pokrstený som bol až ako osemnásťročný – ten deň považujem za jeden z najkrajších dní svojho života. Odvtedy spoznávam Boha vo svojom živote a môžem s ním zažívať neuveriteľné dobrodružstvá.

Prihovára sa mi rôznymi spôsobmi, najmä cez čas s ním, keď sa modlím a načúvam mu v tichu, cez naše manželstvo a rodinu, cez ľudí, ktorých mi posiela do cesty, cez situácie, ktoré zažívam, cez Sväté písmo, ale aj cez túžby a vnuknutia srdca. Rád spoznávam Boha aj v horách a prírode a aktuálne čoraz viac cez manželstvo a otcovstvo, do ktorého ma pozval.

Erika: Ja som bola vedená k Bohu odmala. V puberte som si, samozrejme, prešla aj vzdorom, ale hranice a pravidlá mojich rodičov ma vždy vracali späť na cestu k nemu. Jeden z osobných dotykov, ktorý som zažila, bol na konci strednej školy, keď som v spovedi prežila veľké milosrdenstvo a volanie byť pri ňom. A tak som si počas vysokej školy prešla formáciou v diecéznom centre pre mladých a nasávala všetky podnety a poznatky, ktoré sa mi ponúkali.

Veľmi silný Boží dotyk som však zažila až toto leto, keď všetky doterajšie poznatky prešli z hlavy do srdca. Prišlo to cez moje materstvo a ťarchu rodičovstva v rozhodovaní, kupovaní, vedení… Mala som pocit malosti a túžby tiež sa k niekomu schúliť, prísť si po objatie, radu tak, ako to robia naše deti. Znela vo mne otázka: „Za kým pôjdem?“ A počula som odpoveď: „Za mnou. Ja som tvoj Otec.“ Zažiť Boha ako Otca je niečo také krásne a oslobodzujúce. Nádherné!

 

RODINA JE POZVANÍM BYŤ KAŽDÝ DEŇ LEPŠÍM

Erika: Vždy som chcela a očakávala, že Boha budem spoznávať cez veľké veci, ktoré budem robiť s „wau“ efektom. No teraz ho spoznávam práve cez momenty každodennosti. Prihovára sa mi v jednoduchých situáciách počas dňa a učí ma upriamiť srdce na neho v zápale povinností materstva a manželského života. Mení moju modlitbu slobodnej ženy na modlitbu manželky a matky.

Mám veľmi rada rozhovory so svojím manželom a okamihy so svojimi deťmi, keď musím pokoriť svoje predstavy, prejaviť im lásku spôsobom, ktorý momentálne potrebujú, a len byť a získavať si ich srdce. A tiež mám rada chvíle s Ježišom, keď si zas on získava moje srdce.

Cez svojho manžela a deti vnímam každodenné pozvanie byť lepšia ako včera. Veľmi mi pomáha materstvo, cez ktoré si uvedomujem, koľko milosrdenstva potrebujem. Na ceste viery mi pomáhajú aj priatelia a rozhovory s nimi, čas zdieľania a modlitby. A, samozrejme, obohacujúce sú aj chvíle konfrontácie s rodinou, ktoré nie sú príjemné, ale v modlitbe môžu byť premieňajúce.

Michal: Mám rád čas, ktorý je prežitý naplno v prítomnom okamihu, keď si nerobím starosti a neriešim v hlave milión vecí, ale žijem tam, kde som, to najlepšie, čo viem, s tým, čo mám. Mám rád aj Božie prekvapenia, keď nabúra moje predstavy a plány a nakoniec vidím, že to je ešte lepšie, ako by som si mohol priať. A veľmi mám rád svoju rodinu, kde sa cítim doma. Je to úžasná škola lásky.

Na ceste k Bohu mi najviac pomáha sviatostný život, osobný čas s Bohom a zažité skúsenosti s ním, moja manželka, deti a priatelia so živým vzťahom s Kristom, ktorí sú pre mňa vzorom príkladom a svedectvom, spoločenstvo ľudí, ktorí sa snažíme kráčať spolu za Ježišom a navzájom si pomáhať, a ľudia okolo mňa, ktorí ma konfrontujú a v praxi mi dávajú priestor žiť autentický život viery bez pretvárky, masiek a pokrytectva.

Najviac ma však učí manželstvo a otcovstvo, kde môžem vidieť, aký som, poznať svoje limity, nedostatky, že mám ešte ďaleko do svätosti a že sa mám stále čo učiť. Je nádherné zažívať to v prostredí prijatia a domova a tak sa posúvať, rásť v láske. Učí ma to žasnúť nad maličkosťami v každodennosti a všednosti v rodine, ale aj v práci, a svoje talenty od Boha používať pre dobro druhých.

Erika: Podobne je to aj u mňa – cesta manželky ma učí láske, spolupráci, zdieľaniu sŕdc, byť odvážnou a vystupovať zo svojej komfortnej zóny. Život s mojím manželom je jedno veľké dobrodružstvo. Cesta materstva ma učí zápasiť so svojimi zlyhaniami, byť milosrdná k sebe, ale aj k deťom a manželovi. Učí ma prijímať samú seba takú, aká som, a vidieť svoje dary. Materstvo je pre mňa každý deň nová a nová výzva.

 

S BOHOM ŽIJEME NEUVERITEĽNÉ DOBRODRUŽSTVO LÁSKY

Michal: Môj vzťah s Bohom sa začínal absolútne jednoducho – spontánnou modlitbou: „Bože, ak existuješ, ak si skutočne živý a osobne ma miluješ, ak si taký dobrý, ako to aj títo ľudia opisujú, ak si skutočná Láska, daj sa mi spoznať a zažiť, príď a premieňaj môj život. Amen.“

Dnes je pre mňa Ježiš najlepším priateľom a bratom, je to niekto, kto ma prijíma takého, aký som, napriek všetkému. Miluje ma ako prvý stále, bezpodmienečne  a nikdy ma neopustí. Zmenil môj život a slovami nedokážem opísať, aké je úžasné poznávať ho a zažívať s ním dobrodružstvá života v plnosti. On dáva môjmu životu zmysel a premieňa každú chvíľu na niečo neopísateľné.

Erika: Božiu lásku som najviac pocítila v okamihu, keď som si povedala: „Ježišu, ak o mňa stojíš, zdvihni ma z tejto špiny a hanby a nedovoľ mi tam zas padnúť.“ A on nedovolil. Niekedy to môže byť malý výkrik z nášho zúfalstva, odvážne vyzvanie Ježiša, aby konal, hocijaký prejav viery – a on príde, pretvorí nás a ukáže nám nekonečnú hĺbku jeho lásky k nám.

Ježiš je pre mňa pokojný a bezpečný prístav, kde môžem v každom svojom emocionálnom stave pristáť. Je náručou, kde sa môžem vždy schúliť, a hlavne je pre mňa Bohom, ktorému sa každý deň rozhodujem dávať prvenstvo vo svojom živote.

3 kroky, ktoré nám pomáhajú na ceste viery:
  • každodenné rozhodnutie ísť za Ježišom;
  • vytrvalosť a disciplína v modlitbe a sviatostnom živote;
  • zdieľanie viery a služba.

Komentáre