MANŽELSKÁ NULITA: Cirkevný sudca: Nerozhodujeme podľa toho, čo chcú manželia
Rozprávame s cirkevným sudcom Ľubomírom Vojtaššákom.
Pracujete ako cirkevný sudca. Vidí človek ako Vy pred sebou kauzu rozpadu sviatostného manželstva rád?
Nemožno sa tešiť z rozpadu niečoho, čo Boh stvoril pre lásku. Pri každom rozpade manželstva zostáva v ľudských srdciach veľa rán, ktoré sa veľmi dlho hoja. Zasahujú človeka úplne v jeho strede, kde ho Boh povoláva dávať sa v láske a zároveň prijímať lásku. Platí to o vzťahu manželov, ale aj o vzťahu rodičov a detí. Z profesionálneho hľadiska by som bol úplne spokojný, keby som pre pevnosť manželstiev a rodín nemal prácu na cirkevnom súde. Na druhej strane rád poslúžim tým, ktorí hľadajú pomoc v týchto ťažkých situáciách, aj keď ma vždy čaká nejaký bolestivý životný príbeh.
Mnohí ľudia – aj veriaci – majú predstavu, že preskúmanie nulity manželstva sa rovná rozvodu. A že je to jednoduchá záležitosť…
Sme hlboko poznačení sekularizmom a takéto zmýšľanie nie je ľuďom cudzie. Dnes je civilný rozvod pomerne jednoduchou záležitosťou. Človek ho môže absolvovať úplne “sucho” – nerozumieme si, odcudzili sme sa, nežijeme spolu, naše manželstvo nespĺňa spoločenskú funkciu – a odísť s listom papiera, na ktorom sa deklaruje: “rozvádza sa”.
Pri skúmaní platnosti manželstva sa vraciame k momentu uzatvárania manželstva, aby sme zistili, či pri uzatváraní manželskej zmluvy boli splnené všetky podmienky pre jej platnosť. Rozsudok o nulite manželstva má deklaratívny charakter. Nerozvádza platné manželstvo, ale deklaruje, či v momente uzatvárania manželskej zmluvy manželstvo vzniklo alebo nevzniklo. Práve z týchto dôvodov nestačí nejaké suché konštatovanie, že si už nerozumieme, ale namáhavo sa musíme vrátiť k okamihu uzatvárania manželstva.
Prečo vôbec je v Cirkvi možnosť preskúmania nulity manželstva?
Možno sa zľakneme vety, ktorú počujeme pri uzatváraní sviatostného manželstva: “Čo Boh spojil, človek nech nerozlučuje”. Rozsudok o nulite manželstva nerozbíja Božie dielo, ale naopak rešpektuje Božie jednanie voči človekovi. Božia milosť totiž vždy rešpektuje ľudskú prirodzenosť. Sviatosť manželstva má ľudský prvok, ktorým je manželská zmluva muža a ženy. A tento ľudský prvok je omylný, nedokonalý. Napríklad, určite mi dáte za pravdu, že zmluva uzavretá z podvodu alebo donútenia nemôže platiť. Alebo existujú osoby, ktoré pre danosti fyzické alebo psychické nie sú schopné uzavrieť niektoré zmluvy. Boh predsa nebude spájať to, čo ľudsky nie je pravda. On nás berie naozaj vážne.
Aj k tomu, aby bol tento krok úspešný, treba splniť niektoré podmienky…
V žiadosti o preskúmanie platnosti manželstva, aby sa ňou vôbec cirkevný súd začal zaoberať, je potrebné uviesť vážny dôvod, pre ktorý by malo byť manželstvo uzavreté neplatne. V procese manželskej nulity to potom musí žiadateľ dokázať. Nestačí len niečo tvrdiť.
Preskúmanie nulity nie je hodinový rozvod, ako ho ľudia poznajú z amerických seriálov. S akým časom a postupom treba počítať?
Kauza by mala skončiť v priebehu jedného roka. Môže to však podľa okolností trvať kratšie, ale aj dlhšie. Tie okolnosti môžu byť rôzne: podľa toho, ako reagujú na predvolania stránky a svedkovia (niekedy sú, napríklad, v zahraničí). Ďalej podľa toho, či je potrebné vypracovať nejaký znalecký posudok, tiež, či je dostatočné personálne obsadenie jednotlivých cirkevných súdov (v každej kauze je potrebné kolégium troch sudcov) a iné. Dnes po vydaní apoštolského listu Mitis iudex je proces skrátený, lebo rozsudok už nepotrebuje potvrdenie druhej inštancie a existuje aj možnosť skráteného konania.
Po toľkom čase napriek tomu môže prísť odpoveď, ktorú žiadateľ vlastne nechcel. Čo nastáva potom?
Cirkevný súd nemôže rozhodovať podľa toho, čo chce žiadateľ. Je vždy povinný hľadať pravdu o konkrétnom manželstve. Stránky sú následne v rozsudku vždy informované o možnosti odvolania sa aj o časových lehotách, v ktorých to môžu urobiť. Môžu dokonca predložiť tú istú kauzu na opätovné riešenie, ale z iných titulov nulity, dôvodov neplatnosti.
Aké dôvody sú najčastejšie na žiadosť o preskúmanie nulity manželstva?
Presne štatisticky sa k tomu neviem vyjadriť, ale sú to napr. podvod, keď pre získanie manželského súhlasu zataja nejakú vážnu vec, ktorá ťažko naruší ich spolužitie (veľké dlhy, ťažké choroby, neplodnosť) alebo neschopnosť pre rôzne príčiny psychického charakteru (rôzne ťažké závislosti).
Pri uzatváraní sviatostného manželstva sa jasne pomenujú podmienky platnosti. Ako je možné, že sú porušené a manželstvo je de facto neplatné?
Niekedy to môže byť zámerné podvodné konanie, inokedy snúbenci môžu ísť za svojím cieľom a počúvať veľmi povrchne. Niekedy to pre rôzne okolnosti a vplyvy chápu po svojom, niekedy mnohé veci podcenia – jedným slovom všetko, čo môžeme nazvať ľudská slabosť, nedokonalosť, ale aj zlomyseľnosť.
Pamätáte si na prípad, ktorý bol pre vás veľmi silný?
Pamätám si jeden, ktorý bol veľmi bolestivý. Manželia sa mali naozaj radi, ale fyzicky neboli schopní manželského života, čo bolo pre nich veľmi frustrujúce.
Aké sú štatistiky – koľko z podaných žiadostí o preskúmanie nulity je úspešných?
Môžem hovoriť o našom spišskom cirkevnom súde. Myslím, že to percento je dosť vysoké, nakoľko kauza sa prijíma iba vtedy, ak dôvody neplatnosti majú jasný právny základ a žiadateľ predostrie aj nástroje dokazovania.
Mnoho ľudí, ktorí žiadajú o preskúmanie nulity manželského zväzku, už majú vzťah alebo žijú s iným partnerom…
Je to logické, lebo vtedy pre veriaceho človeka vznikajú nové problémy v duchovnom živote. Nemôže pristupovať k sviatostiam. Na začiatku to možno podcení alebo nemá odvahu, neskôr pribúdajú roky a on začne hlbšie rozmýšľať nad svojím životom a chce si ho usporiadať pred Bohom.
Nie je táto situácia dôvodom na zamyslenie sa a väčšie posilnenie bezprostrednej prípravy na manželstvo?
Bezprostredná príprava na manželstvo je veľmi dôležitá, ale nemožno ju chápať ako tri stretnutia s kňazom na predmanželských náukách. Mladí ľudia by si mali dať záležať na tom, aby celú svoju známosť prežívali ako prípravu na manželstvo. Sme dnes svedkami zvláštnych dlhoročných známostí, ktoré sú všetkým možným, len nie prípravou na manželstvo.
Mnohí po tom dlhom čase totiž vôbec nevedia, či chcú vstúpiť do manželstva. Niekedy tento svoj problém riešia uzavretím manželstva, lebo si myslia, že to vyrieši ich bezradnosť, ale dostanú sa do ešte väčších problémov. Myslím, že mladí, ktorí to berú vážne, nájdu aj prostriedky. Dnes existuje množstvo dobrej literatúry, prebiehajú kurzy prípravy na manželstvo, netreba zabudnúť ani na sviatostné fórum svätej spovede.
Aké iné pastoračné kroky je ešte možné urobiť, aby nedochádzalo k takýmto citlivým a zraňujúcim situáciám?
Veľmi účinnou pomocou sú kurzy prípravy na manželstvo, ktoré už prebiehajú aj v našej Spišskej diecéze. Snúbenci strávia spolu nie len hodinku na náuke na fare, ale celý víkend majú čas pre seba, počas ktorého sa vážne zamýšľajú nad svojím vzťahom, nad otázkami manželstva a rodičovstva. Niekedy zbadajú plytkosť svojho vzťahu, niekedy pomenujú chyby, ktoré urobili alebo problémy, ktoré prežívajú. Inokedy sa utvrdia v tom, čo robia dobre. Ďalším bonusom je, že snúbencom odovzdávajú svoje skúsenosti a vydávajú svedectvo manželské páry, a tak to nové poznanie majú priamo z osobnej skúsenosti. Snúbenci z mojej farnosti, ktorí absolvovali tento kurz, boli veľmi vďační, že som im ponúkol túto možnosť.
Veľmi dôležité je venovať pozornosť mladým manželstvám a rodinám. Nemyslím len zo strany kňaza. Mladé rodiny si môžu pomôcť navzájom, ak si uvedomia, že sa navzájom potrebujú. Ak sa dokážu stretnúť nie len pri zábave, ale ak budú hľadať hĺbku života, ak sa budú vedieť podeliť aj o svoje bolesti.
Čo by ste ako cirkevný právnik zo skúsenosti z takýchto káuz odkázali rodičom, snúbencom, manželom?
Rodičia majú najväčšiu zodpovednosť za vzdialenú prípravu na manželstvo. Atmosféra viery a lásky v ich rodine je najväčší dar, aký môžu dať svojim deťom. Snúbenci sa vyvarujú mnohým chybám a ranám, ak budú pozorne počúvať navzájom seba, ale i okolie a bezpodmienečne svoje svedomie, ten jemný Boží hlas vo svojom srdci. Boh neničí lásku, on je prameňom lásky. Manželia nikdy nesmú prestať objavovať krásu toho druhého, denne ďakovať Pánu Bohu za dar manžela, manželky. Iba vďačný spozná veľkosť daru.