TOP

Masturbácia – prečo je hriechom a ako s ňou bojovať?

Téma masturbácie sa dnes stáva akýmsi tabu. Bojovať s ňou je pre mnohých čosi zastarané a veľa kresťanov uvažuje, či je vôbec hriechom. Preto som sa rozhodol napísať o nej niečo viac a podeliť sa aj o rady človeka, ktorý bol na masturbácii závislý a dokázal sa od nej oslobodiť.
Čo vôbec myslíme pod masturbáciou?

Katechizmus Katolíckej cirkvi označuje za onániu (masturbáciu) „úmyselné dráždenie pohlavných orgánov s cieľom vyvolať pohlavnú rozkoš“ (KKC 2352). Najčastejšie ju praktizujú chlapci, ale nemožno povedať, že dievčatá v tejto oblasti tiež neexperimentujú. Niektorí začínajú s masturbáciou už v skoršom veku (počul som aj o prípadoch osem až deväťročných chlapcov), iní ju skúšajú v štrnástich, pätnástich. Raz je spojená s vlastnými predstavami a myšlienkami, inokedy ju sprevádza aj pozeranie pornografie alebo obrázkov.

Je to veľmi intímna téma a preto mnohí nenaberú dostatok odvahy, aby sa o nej s niekým porozprávali. Možno práve ty, ktorý čítaš tento článok, dúfaš, že konečne budeš vedieť, čo s tým a ako sa k tomu postaviť. Budem rád, ak aspoň trochu prispejem k ľahšiemu otvoreniu sa pred niekým, kto ti môže pomôcť a priviesť ťa na správnu cestu. Avšak keďže som muž (tak ako aj človek, ktorého rady a skúsenosti budem citovať), nemôžem hovoriť o tom, ako prežívajú túto oblasť dievčatá. Možno sa nájdu v slovách tohto článku aj ony, ale primárne je zameraný na mužské pokolenie.

Človek, ktorého budem citovať, ma požiadal o anonymitu. Ide o už dospelého muža, ktorý začal s masturbáciou asi v deviatich rokoch, ale keď sa blížil k dvadsiatke, uvedomil si svoju závislosť a začal s ňou bojovať. Stále však padal hlbšie a hlbšie a myslel si, že jedinou možnosťou je vzdať sa a nechať sa tým unášať. Ako sa mu podarilo dostať sa z toho všetkého, sa dozvieme počas tohto článku. Pre prehľadnosť mu dáme meno Peter.

 

Začnime poporiadku. Je vôbec onánia hriechom?

Touto otázkou sa zaoberá asi nejeden človek a to najmä vtedy, keď sa stal závislým na masturbácii a uvažuje, či má vôbec vynaložiť námahu na oslobodenie sa od nej. „Prídu ti na myseľ myšlienky ako: ,Veď tým nikomu neubližujem. Robí mi to dobre a telo si to žiada. Je to prirodzené. S tým sa bojovať ani nedá, jednoducho to príde,‘ a mnohé podobné. Ver mi, je to lož,“ hovorí Peter.

Katechizmus zastáva jasné stanovisko, keď ju označuje za „vnútorne (svojou vnútornou povahou) a závažne nezriadený čin“ (KKC 2352), čím ju jednoznačne považuje za hriech. Prečo také silné slová? Je to naozaj taký problém?

 

 

V čom tkvie tá „vnútorná a závažná nezriadenosť“?

Začal by som zdôraznením, že pohlavná rozkoš a pohlavná schopnosť patria výlučne do hraníc pohlavného styku. Mimo neho protirečia svojmu cieľu, ktorým je spojenie dvoch tiel a splodenie potomstva v ovzduší pravej lásky. Sú „používané“ na iný účel, než aký im dal Pán, teda hriešne. Nie je to však jediný aspekt. Mnoho iných skutočností zväčšuje nebezpečenstvo tejto činnosti pre náš duchovný život, pre našu spásu.

 

Ktoré?

„Myslím, že muž málokedy masturbuje bez použitia pornografie alebo vlastných predstáv či spomienok. Aspoň u mňa to tak určite bolo.“ A to je veľmi závažná vec. Človek totiž v tejto chvíli považuje druhého človeka iba za predmet svojich chúťok a degraduje jeho hodnotu iba na telo. Uráža tak Boží obraz, ktorý bol doňho vložený, a po „uvoľnení“ sa stáva preňho tento človek nezaujímavým.

Peter varuje, že „to neraz môže prejsť do zvyku vidieť v ženách okolo seba iba nahé pornoherečky, ktoré by mohli natočiť ďalšiu scénu“. Človek je tak čoraz viac egocentricky zameraný a odchyľuje sa od správne namierenej sexuality. Aj Peter priznáva, že postupne sa stal akýmsi „monštrom“, ktoré túžilo iba po jednom… Začalo sa to však postupne.

Tým sa dostávame k ďalšiemu nebezpečenstvu – k závislosti. „Masturbácia je droga ako každá iná. Je jedno, či si dávaš kokaín, alebo masturbuješ. Ak sa staneš závislým, bez „dávky“ chytáš „absťák“. Horšie však je, že túto „drogu“ máš stále pri sebe, fyzicky ti neškodí. Vyliečenie je preto o to náročnejšie.“ Aj Petrova skúsenosť potvrdzuje, že kto nezačne bojovať s masturbáciou ešte v jej zárodku, pri prvých pokušeniach, postupne stiera ďalšie a ďalšie hranice, až príde k situácii, keď mu nie je zaťažko spáchať aj ťažší morálny delikt.

Nie je málo prípadov, keď onánia prešla do rôznych úchyliek, fetišov a podobne. Už nestačí len nahota, chlapec skúša nové veci a „čoraz viac pretvára chrám Ducha Svätého na stajňu plnú výkalov“.Vtedy často príde vytriezvenie, ale o to náročnejšie je niečo na tom zmeniť. Muž vtedy akoby nemal silu nad vlastným telom a „ak aj chce s tým bojovať, väčšinou sa to skončí ďalším pádom, po ktorom si trieska hlavu, prečo je taký bezmocný“. A to je podľa môjho názoru diablova taktika.

Nemôžeme zabudnúť na to, že diabol existuje a že v tejto oblasti je veľmi rád aktívny, nakoľko nie je príliš náročné chytiť v nej niekoho do pasce.

 

Ako diabol postupuje?

Diabol začne pomaly a nenápadne, s jednoduchými myšlienkami – a presviedča, že nie sú nebezpečné. Neskôr vlastné predstavy prestanú stačiť a začne ponúkať obrázky s nahými postavami alebo rovno pornografiu. Nakoľko internet je pornografiou preplnený a prístup k nej naozaj nie je náročný, netrvá dlho a chlapec ju začne považovať za bežnú súčasť svojho života.

Telo, samozrejme, reaguje a človek akosi spontánne upadne do tohto zlozvyku, z ktorého sa najprv nechce a neskôr ani nemôže vymotať. A práve táto nesloboda je hrozivá. Chlapec, muž sa stáva otrokom vlastného tela a preto ho môžeme pripodobniť k závislému na alkohole či drogách. „Nebezpečnejšie na masturbácii však je, že nevnímaš, že robíš niečo zlé. Neuvedomuješ si, ako zotročuješ svoju dušu a špiníš ju čoraz ťažšími hriechmi, až prídeš k momentu, keď sa hanbíš vôbec vyspovedať.“

A to je zrejme aj satanov cieľ. Priviesť človeka čo „najďalej“ a presvedčiť ho, že Boh ho už nemôže milovať. Že sa musí len hanbiť a nemá nárok na Božie milosrdenstvo alebo že mu aj tak nepomôže. V presvedčení, že kňaz nemá čo počuť o intímnych veciach, odkladá spoveď alebo počas nej zamlčí hriechy v tejto oblasti. „Samozrejme, je niekoľko poľahčujúcich okolností, ale spoveď sa stáva týmto spôsobom neplatnou a zamotáš sa do ešte väčšieho svinstva,“ varuje Peter.

 

 

Ako teda z toho von?

„Ak si ešte nezačal, neskúšaj to. Neuver satanovi, že ak to raz skúsiš, nič zlé sa nestane. Odháňaj tie myšlienky, ako sa len dá!“ Najľahším spôsobom boja je vôbec nezačať. Predpokladám, že na každého skôr či neskôr doľahnú pokušenia v čistote, ale oveľa ľahšie sa odrážajú, kým človek do nich neupadol.

Ak sa raz otvorí brána nášho srdca diablovi, nie je ľahké opäť ju zatvoriť. Ak si však už s masturbáciou začal a nechceš alebo nevieš s ňou skončiť, netráp sa. Náš Boh je oveľa mocnejší ako tvoja slabosť. Vždy je nádej, pretože jeho milosrdenstvo je nekonečné a má nesmiernu moc.

 

Ako začať?

Ak si sa už snažil zbaviť tohto zlozvyku a nedarilo sa ti až do tej miery, že strácaš nádej, nevešaj hlavu. Si na dobrej ceste. Na prvom mieste totiž musíš pochopiť, že sám s tým nespravíš absolútne nič. „Skúšal som všetko, nechodiť na internet, vymazať porno z počítača, zadať poslepiačky náhodné heslo na pornografické kanále v televízii. Aj tak mi zostali moje myšlienky a po dlhšom alebo kratšom trápení prišiel pád.“

Ak neuznáš, že potrebuješ Božiu pomoc a zásah jeho lásky, budeš sa točiť v kruhu, ba budeš upadať ešte hlbšie. Chce to pokoru. Povedz Kristovi: „Pomôž mi! Vylieč ma! Chcem byť slobodný!“ „Práve túžba po slobode bola pre mňa silným motorom. Už som nechcel byť otrok.“ Výhoda je v tom, že Ježiš túži po tvojej slobode oveľa viac ako ty sám. On stojí v tomto boji na tvojej strane!

Ďalším krokom je jednoznačne spoveď„Viem si predstaviť, že je to pre teba zahanbujúce, ale je nevyhnutné vyznať všetky hriechy v oblasti čistoty a nebáť sa konkretizovať ich. Ver mi, keď počas rozhrešenia zažiješ Božie milosrdenstvo, bude ti ten pocit stáť za všetku hanbu sveta, bude to, akoby si sa mohol znova nadýchnuť.“ Navrhujem ti spraviť si generálnu spoveď (z celého života) a vyznať aj to, keď si niekedy tieto hriechy zatajil. Netreba byť príliš škrupulózny, ale treba vyznať všetko. Jednoducho a vecne.

Netráp sa, že kňaz bude zhrozený alebo nahnevaný. Jeho úlohou je prejaviť hriešnikovi lásku Boha Otca a Boh čaká na tvoj návrat ako milosrdný otec v Lukášovom evanjeliu (porovnaj Lk 15, 11-32). Spovednica nie je mučiareň, ale studňa milosrdenstva.

Ak už si Bohu všetko odovzdal a on očistil tvoju dušu, nemysli si, že zrazu všetko prestane. Diabol ťa mal v hrsti a teraz si sa primkol k Bohu. Myslieť si, že ti dovolí len tak viesť radostný a slobodný život, by bolo veľmi naivné. Bude ťa pokúšať a chcieť sa ťa znova zmocniť. Nastane duchovný boj, ktorého sa však nemusíš báť, pokiaľ zostaneš na strane víťaza – Ježiša Krista„Kto neberie svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden“ (Mt 10, 38).

Masturbácia sa stala tvojím krížom a treba s ňou ísť za Kristom. Inej správnej cesty niet. Ak chceš so sebou naozaj niečo spraviť, treba ponoriť všetko do Božieho milosrdenstva a pravidelne pristupovať k svätej spovedi a k Eucharistii. Sám Ježiš nech uzdravuje tvoje rany spôsobené ťažkými hriechmi a rozlamuje putá, ktorými ťa satan zviazal.

Ty sám sa snaž vyvarovať miestam a veciam, ktoré ťa vzrušujú a ktoré by ťa mohli pokúšať k hriechu. Ak máš na počítači alebo DVD pornografické videá, ani nerozmýšľaj a čím skôr sa ich zbav tak, aby si sa k nim už nemohol vrátiť.

 

Krok po kroku…

„Diabol je však oveľa múdrejší ako človek (je predsa duchovná bytosť) a nájde si mnohé spôsoby, akými ťa pokúšať.“ Stále bude môcť používať tvoje spomienky a predstavivosť. Nedovoľ mu to. Pokušenie samotné ešte nie je hriechom a netráp sa príliš, že ti budú chodiť po rozume nečisté myšlienky. Dôležité je, aby si sa s nimi nezačal pohrávať a rozvíjať svoju fantáziu.

Už vtedy totiž upadáš do hriechu a nepotrvá dlho, kým opäť začneš masturbovať. Vo chvíľach pokušení vzývaj na pomoc svätých, najmä Pannu Máriu. Ona je Kráľovnou čistoty a nikto neporazil v tomto smere diabla lepšie ako ona. Zaobstaraj si zázračnú medailu a často opakuj povzdych: „Bez hriechu počatá Panna Mária, oroduj za nás, ktorí sa k tebe utiekame!“

Nápomocný môže byť napríklad aj svätý Augustín, ktorý sa sám kúpal v bahne hriechu nečistoty a ťažko sa z neho dostával. Pros aj svojho anjela strážneho a vkladaj sa do Najsvätejšieho Ježišovho srdca. Peter tvrdí, že mu pomáha korunka Božieho milosrdenstva a najmä ruženec: „Tieto dve modlitby diabol zo srdca nenávidí a uteká pred nimi kadeľahšie.“ Ak sa ti podarí odťať korene masturbácie – vyžívanie sa v pokušeniach a predstavách a pozeranie pornografie, strom hriechu nebude mať silu vyrásť.

 

 

A ak som znova upadol?

Ako sme už naznačili, človek je oproti diablovi slabý. Jeho jedinousilou je Boh, ktorý už zvíťazil a zasadil hriechu smrteľný úder. „Ak si napriek všetkej snahe znova upadol, príliš sa netráp. Satan ťa bude chcieť znechutiť, aby si sa prestal snažiť. Radšej povedz: ,Pane, znova som upadol, potrebujem tvoju pomoc,‘ a choď na spoveď.“ Nemá zmysel upadnúť do depresie a beznádeje. Je nevyhnutné pristúpiť k studni milosrdenstva a dať sa očistiť Ježišovi.

Treba oľutovať hriech a nechať sa preniknúť Božou láskou. Nemal by si však čakať na spoveď, až keď upadneš do sebaukájania. Vyspovedaj sa hneď, ako podľahneš pokušeniam a pozrieš si nejaké obrázky alebo si budeš predstavovať nečisté veci. Môže sa stať, že k tomu príde už po necelom týždni po spovedi. Vtedy sa netráp a s pokorou opäť navštív čo najskôr spovednicu. Ani netušíš, aký vodopád milostí sa na teba vyleje.

„Stalo sa, že som sa vyspovedal a na ďalšie ráno som opäť masturboval. Keď som znova poprosil kňaza o spoveď, nebol nadšený, ale prejavil mi pochopenie a radosť, že s hriechom bojujem a chcem ho čím skôr vykoreniť. A Boh tiež nešetril milosťami…“ Ak však budeš spoveď odkladať, dostaneš sa do pôvodného kolotoča.

Je to zvláštna Božia pedagogika, ale Pán niekedy dopustí tieto pokušenia, aby sa človek pokoril a mohol tak od neho prijať obrovské poklady milostí. Jediné, čo utrpí, je tvoja pýcha. „Je to paradoxné, ale práve vďaka tomuto ťažkému hriechu som sa naučil pristupovať k spovedi úprimne, často a oddane. Teda keby nebolo tohto hriechu, nemohol by som prijať toľko milostí. Stačilo, aby som v pokore všetko vyznal, zas a znova, a nenechal sa znechutiť sebou samým.“

 

Na záver…

Daj si tiež pozor, aby si neupadol do opačného extrému – aby sa tvoj duchovný život nezačal točiť len okolo čistoty. Boh vie, prečo postavil príkaz: „Nezosmilníš!“ až na šieste miesto. Treba sa čím skôr zbaviť každého hriechu v tejto oblasti, ale nie je správne neustále sa tým zaoberať.

„Aj to je diablova taktika, ako ťa zamerať na seba samého. Zhrešil si? Vyspovedaj sa a hotovo!“ Účinným prostriedkom je tiež nezaháľať a mať počas svojho dňa stále niečo zmysluplné na práci. „Ver mi, lenivosť je macocha mnohých ťažkých hriechov. Hriech nečistoty nie je výnimkou.“ Samozrejme, všetky tieto spôsoby boja by boli zbytočné bez modlitby.

Odporúčam ti, aby si sa každé ráno zriekal hriechov proti čistote týmito alebo podobnými slovami: „Zriekam sa všetkých hriešnych nečistých myšlienok, túžob, pohľadov, dotykov, nemravnosti a masturbácie,“ a obetuj všetok boj, snahu, ale aj pády za obrátenie tých, ktorí majú problémy s čistotou, sú otrokmi pornografického priemyslu alebo jednoducho žijú zhýralým a hedonistickým životom. Diabol nenávidí, keď vidí, že z jeho pokušení splývajú na tento svet milosti.

Túžiš po slobode a Boh ti ju ponúka. Treba však spolu s ním o ňu zabojovať. Na záver ešte jedno povzbudenie od Petra: „Keď si budeš myslieť, že to nedokážeš, spomeň si, že aj ja som tomu niekoľkokrát uveril. Avšak, hoci dnes sa občas spovedám z rôznych nečistých myšlienok, do ktorých upadnem, už viac ako tri roky som nemasturboval ani nepozeral porno. Nedokázal som to ja sám, ale dokázal to vo mne Kristus skrze sviatosti a modlitbu.“



Komentáre