Miriam Kuzárová: Žitá viera vedie človeka ako kompas

Na svete je vraj každý dvanásty kresťan nábožensky prenasledovaný. Tieto štatistiky potvrdzujú aj slová Miriam Kuzárovej, ktorá stála pri vyslobodení Petra Jaška uväzneného v Sudáne za náboženské aktivity. O tom, ako to všetko prebiehalo, ale aj fakty o súčasnej situácii prenasledovaných kresťanov vo svete sa dozviete z nášho rozhovoru.

Autor: Alžbeta Šutková

 

Miriam, mnohí naši čitatelia o tebe už zrejme počuli aj vďaka internetu, čo je pre tvoje aktivity hlavný komunikačný nástroj. Avšak pred tým, ako prejdeme k tvojej práci, radi by sme mali o tebe viac informácií. Kto je Miriam Kuzárová?

Moje meno vraj v hebrejčine znamená milovaná Bohom. Cítim sa tak. A nie, neznamená to, že všetko bolo vždy ľahké a že by som dostala všetko, čo som chcela. To ozaj nie. Len celý môj život – a najviac asi v tom ťažkom období – som cítila jeho ochrannú ruku a milujúcu prítomnosť.

 

Pamätám si, že som sa na základnej škole nevedela rozhodnúť, čím chcem byť a nič mi úplne nesedelo. To asi preto, lebo som vtedy ani netušila, že existuje taká práca, ktorú robím teraz. (úsmev) Po gymnáziu som študovala v Bratislave na pedagogickej fakulte matematiku, občiansku a etickú výchovu a zároveň diaľkovo katolícku teológiu. Neskôr som si urobila licenciát z teológie manželstva a rodiny na Medzinárodnom teologickom inštitúte (ITI) v Trumau. Zo všetkých škôl, ktoré som absolvovala, na túto spomínam najradšej. S manželom sme tam prežili najkrajšie obdobie nášho života. Bolo to veľmi obohacujúce a formujúce študovať teológiu s úžasnými ľuďmi z celého sveta, z rôznych katolíckych rítov a naozaj intenzívnym, hlbokým spôsobom, s rodinami žijúcimi ideál, ktorý sme študovali a my sami chceli žiť.

 

Okrem základov bioetiky, sociálnej náuky Cirkvi a kresťanskej antropológie mi ITI dalo aj skvelých priateľov po celom svete. Je to super, keď riešime nejaký problém prenasledovania kresťanov a ja môžem napísať napríklad spolužiačke z Číny, aby som mala z prvej ruky informácie, čo sa tam deje. Pred ITI som pracovala u prestížneho zamestnávateľa, s veľmi pekným ohodnotením, možnosťou občasných zahraničných ciest.

No stále som chcela niečo viac, a tak som sa jedného dňa rozhodla opustiť výhody komerčného sektora za neistotu toho neziskového. Vtedy išlo o ťažké rozhodnutie, bola som ešte slobodná, mala som hypotéku, nerada som sa lúčila s cestovaním, ale nič iné mi pre môj život nedávalo zmysel. Keď sa po rokoch obzriem späť, vidím, že všetko, čo som vtedy „akože“ opúšťala, sa mi bohato vynahradilo, len toho cestovania je niekedy až príliš bohato. (úsmev)

 

Dnes sa však budeme rozprávať predovšetkým o tvojej práci, kde sa venuješ aj prenasledovaným kresťanom. Čo všetko je náplňou tvojej práce?

V rámci CitizenGO pomáhame okrem iného aj kresťanom, ktorí rôznymi spôsobmi  trpia za to, že sú veriaci – prenasledovaným, väzneným, uneseným len z toho dôvodu, že majú kresťanské vierovyznanie. Perzekvovaným za výhradu vo svedomí, údajnej diskriminácii či obhajovaní kresťanských hodnôt rodiny a manželstva, čo niektorí ľavicoví aktivisti vnímajú ako podnecovanie nenávisti. V krajinách, kde kresťania trpia inštitucionalizovaným prenasledovaním sa usilujeme o zrušenie anti-konverzných zákonov a zákonov o rúhaní.

Na pomoc prenasledovaným organizujeme národné a medzinárodné mobilizačné kampane a petície. Usilujeme sa o medializáciu a zvyšovanie povedomia o situácii prenasledovaných kresťanov. V krajinách pôvodu obetí náboženského prenasledovania spolufinancujeme ich právnych zástupcov. Lokálnym komunitám v krajinách, ktoré sú vystavené najväčšiemu prenasledovaniu (Irak, Sýria, Nigéria), pomáhame aj materiálnym spôsobom v spolupráci s miestnymi diecézami a náboženskými predstaviteľmi.

 

 

Mnohí čitatelia si určite pamätajú udalosť spred dvoch rokov – prepustenie Petra Jaška, ktorý bol väznený v Sudáne. Pripomeň našim čitateľom jeho príbeh, možno aj z tvojho pohľadu.

Petr Jašek (55) v decembri 2015 odovzdal v Sudáne príspevok 5 000 dolárov na liečbu vážne zraneného Alího Omara, ktorý na študentskej demonštrácii v Dárfúre utrpel vážne popáleniny. Sudánske trestné orgány vyhodnotili tento dar ako príspevok na financovanie rebelských hnutí a zároveň Jaška obvinili z protištátnej činnosti, špionáže a ďalších trestných činov. V januári 2017 bol Petr Jašek uznaný za vinného vo všetkých bodoch obžaloby a odsúdený na 23,5 roka väzenia a peňažný trest 100 000 sudánskych libier (asi 15 000 eur).

Pre päťdesiatnika Petra Jaška znamenal tento trest v podmienkach sudánskeho väzenia doživotie. V pomoci Petrovi sa angažovala česká vláda, mnohí politici a diplomati. CitizenGO pripravilo petíciu, ktorú podpísalo vyše 400-tisíc ľudí z celého sveta. V Ženeve sme ju spolu s dcérou a synom Petra Jaška odovzdali na Úrade vysokého komisára OSN pre ľudské práva. Petíciu, aby sudánsky prezident udelil Petrovi milosť prijal aj M. Zarouga, veľvyslanec na Sudánskej ambasáde pre SR vo Viedni. O desať dní neskôr som dostala najkrajšiu správu roka. S manželom sme boli práve v Tatrách, keď mi Vanda, dcéra Petra Jaška, napísala: „Pán je veľký!“ Jej ocko dostal milosť a môže ísť po štrnástich mesiacoch väzenia domov k rodine. Hneď sme si zavolali. Radosť a vďačnosť Bohu za tento dar boli obrovské.

Kampaň na pomoc Petrovi bola naozaj na viacerých rovinách veľmi silná. Bola to dovtedy najväčšia petícia CitizenGO, podporilo ju niekoľko stotisíc občanov z celého sveta. Toto veľké množstvo ľudí, ich podpisy a modlitby nám otvárali dvere na veľvyslanectvá či priamo do OSN, prijali nás najvyšší predstavitelia, ktorí nám prisľúbili pomoc. Keď sa nám podarilo dohodnúť prijatie na Úrade vysokého komisára OSN v Ženeve, tak mi známi hovorili: „Kto si myslíš, že sa tam s tebou stretne?“, „Tá tvoja petícia skončí zapadnutá niekde na podateľni.“ Úplne som tieto reakcie chápala. Zdalo sa to také nepravdepodobné. A predsa, Bohu nič nie je nemožné. (úsmev)

 

Vedel Peter vôbec o tom, že na Slovensku a v okolí prebiehal taký boj za jeho osobu? Ako prijal túto informáciu?

Petr nám až po návrate domov povedal, že pre neho a pre ďalších prenasledovaných kresťanov, ktorí s ním boli vo väzení, bolo obrovským povzbudením, že ho podporuje také veľké množstvo ľudí z celého sveta. Demonštrácie za jeho prepustenie sa konali v mestách, kde nikdy nebol, a zúčastnili sa na nich ľudia, ktorých on nikdy ani nestretol. Sila dobra a ľudskej spolupatričnosti dokázala priniesť povzbudenie až do tých najtemnejších kútov sudánskeho žalára.

 

Petrov príbeh určite nie je jediným prípadom prenasledovaných kresťanov, ktorému si sa venovala…

Na Slovensku je známy prípad pakistanskej kresťanky Asie Bibi, ktorej súdny proces sa ťahá už takmer desať rokov. Za údajné rúhanie proti islamu bola odsúdená na trest smrti, odvolala sa a už niekoľko rokov čaká na konečný verdikt. Napriek všemožnému úsiliu sa ju stále nepodarilo oslobodiť (stalo sa tak až v posledný októbrový deň tohto roka, pozn. red.). Aktuálne je medializovaný prípad nigérijskej školáčky Leah Sharibu, ktorú vo februári 2018 uniesli islamisti Boko Haram a hrozia jej smrťou, ak sa nevzdá viery.

Mesiac október nám však priniesol v téme prenasledovania kresťanov aj niekoľko úspechov: Pastor Andrew Brunson, ktorý bol väznený v Turecku za svoju vieru, bol taktiež oslobodený. Najvyšší súd Spojeného kráľovstva dal pekárom zo severoírskeho Belfastu za pravdu – pri odmietnutí nápisu na „gay torte“ nešlo o diskrimináciu. Najvyšší súd v Nórsku potvrdil právo na výhradu vo svedomí zdravotníckeho personálu v prípade lekárky Katarzyny Jachimowiczovej, ktorá sa odmietla podieľať na zákrokoch, ktoré vedú k ukončeniu ľudského života. Súd nariadil zdravotníckym zariadeniam, aby rešpektovali právo na slobodu svedomia svojich zamestnancov.

 

 

Vďaka svojej práci sa pohybuješ v rôznych krajinách. Ako vnímaš momentálne situáciu kresťanov vo svete?

Prenasledovanie kresťanov sa, žiaľ, v poslednom období ešte zhoršuje. V súčasnosti sú dominantné štyri dôvody prenasledovania. To najhoršie je zaznamenané už 17 rokov po sebe v Severnej Kórei. Veľmi silno na mňa zapôsobilo svedectvo jedného kresťana, ktorý povedal: „Stať sa kresťanom v Severnej Kórei znamená rozhodnúť sa, že jedného dňa zomriem pre Krista.“ Ide o problém tzv. komunistického a postkomunistického útlaku, ktorý sa v menšej miere prejavuje aj v Číne, Laose a vo Vietname. Kresťania sú v týchto krajinách považovaní za nepriateľský prvok spoločnosti, ktorý ohrozuje vedúcu úlohu strany, a preto ho treba odstrániť. Pre ustavičnú indoktrináciu, ktorá preniká celú krajinu, susedia a dokonca aj rodinní príslušníci sú veľmi pozorní a proaktívne hlásia každú podozrivú náboženskú činnosť.

 

Najznámejším dôvodom prenasledovania kresťanov vo svete je islamský extrémizmus. Svedčí o tom fakt, že v ôsmich z desiatich krajín, kde je prenasledovanie najväčšie, trpia kresťania kvôli islamskému útlaku. Hovoríme o krajinách ako Afganistan, Somálsko, Sudán, Pakistan, Líbya, Irak, Jemen či Irán. Náboženstvo krajiny je islam, zákon je šaríja a neexistuje náboženská sloboda. V krajinách, kde je islam štátnym náboženstvom, sú konvertiti z islamu ihneď zatknutí (Pakistan). Pre radikálnych moslimov je odpadnutie člena rodiny od islamu hanbou, čo môže viesť k jeho okamžitej poprave (Somálsko). Kresťanské chrámy sa ničia (Sudán). Antikresťanské zákony o rúhaní sú nástrojom útlaku kresťanov (Pakistan). Kresťania sú nútení žiť v najväčšom utajení, alebo opustiť krajinu.

Menej známy, ale zároveň na vzostupe, je náboženský a diktátorský nacionalizmus. Radikáli z radov hinduistov (India a Nepál), budhistov (Mjanmarsko, Bhután, Srí Lanka) a diktátorov (v Eritrei, Uzbekistane a Turkmenistane) považujú kresťanstvo za cudzí prvok a kresťanov za zradcov, od ktorých je potrebné krajinu očistiť. Konverzia na kresťanstvo je trestuhodná. Vo vyspelejších krajinách sa zase rozmáha radikálny sekularizmus. Pokúša sa odstrániť náboženstvo z verejnej aj zo súkromnej sféry a ukladá ateistickú formu sekularizmu ako novú vládnucu ideológiu. Uznáva slobodu uctievania, ale nie rešpektovanie slobody svedomia. Potláča možnosť uplatňovať si výhradu vo svedomí. Odmieta účasť kresťanov na verejnej diskusii. Podporuje individualizmus a slobodu od akýchkoľvek viazaností.

 

 

Existujú štatistiky väznených z náboženských dôvodov? Prípadne koľko ľudí ročne zomrie vo svete za svoju vieru?

Organizácia Open Doors, ktorá dlhoročne monitoruje prípady náboženského prenasledovania vo svete, uvádza, že v roku 2018 zaznamenalo vysokú úroveň prenasledovania 215 miliónov kresťanov. Znamená to, že každý dvanásty kresťan na svete je prenasledovaný. Štatistiky hovoria, že 3 566 kresťanov bolo zabitých, 1 252 kresťanov uniesli, 1 020 žien bolo znásilnených alebo sexuálne obťažovaných a 793 kostolov bolo cieľom útokov.

 

No a na záver by ma ešte zaujímalo, prečo je potrebné podľa teba bojovať za svoju vieru?

Vieru je potrebné v prvom rade žiť. Žitá viera je ako kompas ukazujúci hodnoty, ktoré treba chrániť, mení štruktúry spoločnosti v duchu spoločného dobra a vždy stojí na strane slabších, utláčaných a prenasledovaných.