TOP

Nápis na kostole: Mileniálom vstup zakázaný!

Byť mladým dnes nie je vôbec jednoduché. Mnohé farnosti sa snažia umelo prispôsobiť dobe, iné tvrdošijne ignorujú, že svet okolo nich sa pohol iným smerom. Nie, nehovorím o zmenách dogmy alebo doktríny. Iba tvrdím, že naše farnosti (nie všetky, ale stále je ich dosť) nie sú pre mileniálov.

Mileniáli – alebo aj inak označovaní „Generácia Y“ –, to je skupina ľudí narodených v rokoch 1985 až po prvé roky po roku 2000. Títo ľudia nezažili vojnu, ale, naopak, zažili prudkú digitálnu revolúciu. Nepatria do kategórie hipsterov, ale medzi tých, ktorí radi a často striedajú záujmy či povolania. Ak sa na to pozrieme z pohľadu farností, práve toto je kategória, ktorá v kostoloch (najmä cez týždeň) takmer úplne absentuje. Prečo je to tak a čo sa dá spraviť lepšie?

 

1. Svätá omša vo farnosti je počas týždňa v nevhodnom čase

Pozrime sa na to z viacerých uhlov pohľadu. Vo veľkomeste – napríklad v Košiciach – sú počas dňa suverénne najplnšie omše o 12.00 a 12.15 hod. na obed (ľudia využívajú obednú prestávku) a potom tie v podvečerných, no nie príliš neskorých termínoch. Na druhej strane, farnosti v menších dedinkách či filiálkach často ponúkajú omše skoro ráno (6.30, 7.00, 7.30 hod.), na ktoré si mileniáli jednoducho neprivstanú, pretože to súvisí s posunutým pracovným režimom. Mnohé vysoké školy a korporáty začínajú výučbu či pracovnú dobu až o deviatej ráno, čím dávajú možnosť mladým byť večer dlhšie hore. A kto by už len vstával na šiestu do kostola, ešte k tomu ak je to len bežný deň v týždni?

Čo sa dá spraviť inak?

Ak je to možné, prispôsobte sväté omše aj pracujúcim. Darmo sa budete sťažovať na to, že cez týždeň v kostole okrem pravidelných dôchodcov iné vekové kategórie nevidieť. Pre mladých pracujúcich a študentov je rozhodne najvýhodnejšie, ak môžu na svätú omšu ísť rovno z práce a ešte nie sú príliš unavení.

 

 

2. Mladí nemôžu slúžiť

V rodinách, školách, v práci – tam v dnešnej dobe veľmi silno absentuje možnosť aktívne slúžiť. Vo farnostiach zvyčajne fungujú zabehnuté systémy – miništrujú tí istí chlapci a len do určitého veku, funkcia lektora je dedičná a kantorovať či spievať môže len ten, koho si organista vyvolí za nástupcu.

Čo sa dá spraviť inak?

Dajte mileniálom možnosť využiť ich dary pre službu spoločenstva. Aktívne ich pozývajte do služby lektorov, miništrantov, hudobníkov, tých, čo rozdávajú sväté prijímanie, kvetinárov, upratovačov. Dajte im pocítiť, že Cirkev je náš spoločný domov, ktorý si budujeme a každý má v ňom svoje špecifické miesto. Dajte im možnosť, aby boli kreatívni – nebuďte upnutí na staré zvyklosti v duchu hesla: „Tu sa to tak robilo vždy!“

 

 

3. Chýba čas na kvalitnú svätú spoveď

Vždy pred prvým piatkom sa vo farnosti vytvorí rad na spoveď. Takmer vždy v ňom stoja opäť tí istí. A mileniáli to veľmi nie sú. Ak je to len trochu možné, vyzývajte mladých k tejto sviatosti. Mileniáli si uvedomujú potenciál tejto sviatosti, no ak sa k nej dostanú len raz za pár mesiacov či raz do roka, nedokážu úplne oceniť jej význam pre ich konkrétne životy.

Čo sa dá spraviť inak?

Spovedajte často, nielen na prvý piatok a pár minút pred svätou omšou. Vyhraďte si na to dostatok času, dajte príležitosť aj na osobný rozhovor. Dobrou príležitosťou na svätú spoveď môže byť napríklad pravidelná adorácia či modlitba ruženca. Kým moderovaný program vedie zodpovedný laik, kňaz sa môže venovať vysluhovaniu sviatosti. Hovorte o sviatosti zmierenia. Hovorte o Božom milosrdenstve ako o prameni, ku ktorému pozývate všetkých smädných. Lebo mileniáli smädní sú. Po Bohu, po odpustení, po ľudskom pochopení.

 

 

4. Chýbajú spoločenstvá

Takmer všade sa pred birmovkou vytvoria „stretká“, ktoré vedie kňaz alebo poverený laik. Zväčša však majú presne vymedzené trvania, konkrétnu formu a obsah a obmedzenú životnosť – po birmovke sa rozpadnú. Ako ich však udržať? Čo ponúknuť mladým, aby mali väčší záujem o živú Cirkev?

Čo sa dá spraviť inak?

Počúvajte ich. Pýtajte sa. Je pochopiteľné, že ak máte vo farnosti aktívne ružencové bratstvo s vekovým priemerom šesťdesiat rokov, asi ťažko bude atraktívne pre mileniála, obzvlášť ak je to mladý muž. Netvrdím, že tieto spoločenstvá nemajú svoju silu a význam – oj, koľko dobra už tieto „babky ruženčiarky“ vymodlili! Avšak potrebujeme niečo ponúknuť aj tým, ktorí do kostola zavítajú akoby len „omylom“. Či už je to atraktívna facebooková stránka, filmový večer, letný tábor, či len podporná skupina vysokoškolákov – v každom prípade treba vychádzať z reálnych potrieb. A na to je iba jeden recept – pýtať sa, pýtať sa, pýtať sa.

 

 

5. Chýba autentickosť

Mileniáli neznášajú formalizmus – a najmä známe „vodu káže, víno pije“. Potrebujú cítiť, že Cirkev je živá, autentická a hlása Božie slovo jazykom, ktorému rozumejú. Aj Cyril a Metod, keď prišli na Veľkú Moravu, preložili Bibliu do jazyka, ktorému ľud rozumel. Mileniáli nerozumejú latinsky – a poväčšine ani rozumieť nechcú. Nerozumejú májovým pobožnostiam a procesiám. V tom nevyrástli.

Čo sa dá spraviť inak?

Byť prirodzení. Nehrať sa na niečo. Ponúknuť srdce na dlani aj s rizikom odmietnutia. Ponúknuť Pravdu takú, aká je. Bez prikrášľovania či osekávania. No stále príťažlivým jazykom. A najmä – s láskou.



Komentáre