TOP

Neodpustenie ohrozuje život

Doc. PhDr. Mgr. Patricia Dobríková, PhD. et PhD. prednáša na Katedre sociálnej práce Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej Univerzity v Trnave, ako aj na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v predmete pastorálna psychológia. V praxi pracuje ako klinický psychológ v Hospici Milosrdných sestier v Trenčíne. Zaujímalo nás, čo znamená odpustenie a prečo je také nevyhnutné pre život (a dobrú smrť) kresťana.

Môžeme vysvetliť odpustenie skrze etymológiu tohto slova ako „pustiť od (seba)“?

Áno, takto by sme to našli v slovníku. Odpustenie je vlastne oslobodenie. Nielen vinníka, ale aj seba samého. Keď odpustím, oslobodzujem sa od hnevu, zatrpknutosti, nenávisti. Odpustenie prináša pokoj a vnútornú slobodu.

 

S človekom, ktorý mi ublížil, som sa rozhodol nikdy viac nestretnúť. Potrebujem mu napriek tomu odpustiť?

Určite áno, pretože neodpustenie ubližuje najmä tej osobe, ktorej bolo ublížené. Nakoľko odpustenie je jednostranný akt, nepotrebujem ho vyjadriť človeku, ktorý mi krivdu spôsobil. Samozrejme, je ideálne, keď dôjde aj k stretnutiu a vzájomnému zmiereniu. Sú však situácie, keď to nie je z rôznych dôvodov možné. Z toho vyplýva, že odpustiť môžem živým i mŕtvym.

 

Foto z hospicu Milosrdných sestier v Trenčíne

 

Nie je odpustenie prejav slabosti?

Práve naopak, je to prejav zrelosti človeka.

 

Keď odpustím, neznamená to, že schvaľujem zlo toho druhého? To by nebolo príliš kresťanské…

Nejde o to, že schvaľujem zlý skutok, to určite nie. Aj keď odpustím, mám právo požadovať nápravu – či už ide o vrátenie ukradnutého, alebo navrátenie dobrého mena, ak išlo napríklad o ohováranie. Odpustenie sa obracia na človeka, nie na skutok.

 

V Písme Kristus vyzýva Petra odpustiť sedemdesiatsedem ráz. Nie je to prehnané číslo? Ako to môže dokázať bežný človek?

Stačí sa zamyslieť nad tým, koľkokrát sme už v živote odpustili našim najbližším, hoci aj drobné prehrešky – napríklad rodičia deťom. Keď si to spočítame, tak to bude aj vyššie číslo.

 

Hovorí sa ešte niekde vo Svätom písme o odpustení? Dá sa z Písma vytiahnuť nejaký dôležitý aspekt odpustenia?

Najznámejší príklad o odpustení je podobenstvo o márnotratnom synovi. Tam odpustil otec, sám sebe musel odpustiť aj márnotratný syn (to je to najťažšie) a predpokladám, že aj jeho brat cítil krivdu, ktorú potreboval odpustiť. V tomto podobenstve vidíme ako dôležitý aspekt bezpodmienečnosť odpustenia, ktorú výrazne ukázal otec.

 

 

Má moje odpustenie druhému človeku nejakú spojitosť s Bohom? Ovplyvňuje napríklad moju modlitbu?

Stačí sa pozrieť na modlitbu Otčenáš a hneď vidíme spojitosť: „… odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame…“ Alebo na inom mieste v Písme nájdeme: „Keď teda prinášaš dar na oltár a tam si spomenieš, že tvoj brat má niečo voči tebe, nechaj svoj dar tam pred oltárom a choď sa najprv zmieriť so svojím bratom.“ (Mt 5, 23-24) To znamená, že aj modlitba a celkovo náš vzťah s Bohom je veľmi hlboko ovplyvnený naším odpúšťaním, respektíve neodpúšťaním.

 

Komu všetkému by som mal odpustiť?

Určite ľuďom, ktorí mi ublížili, často treba odpustiť aj samému sebe a stáva sa, že človek sa hnevá aj na Boha a potrebuje mu odpustiť.

 

Dokážem odpustiť sám zo seba?

Keď je niečo príliš ťažké, vzdialené, náročné, nedosiahnuteľné, prosíme Boha, aby nám to umožnil, dal, zariadil… Podobne by to malo byť aj s odpustením, ak nám to nejde. Ak je krivda, ktorú sme prežili, príliš veľká, treba ho prosiť, aby nám dal silu odpustiť. Niekedy sa dokonca treba modliť, aby nám dal silu chcieť odpustiť.

 

Keď ublížia mne, to by som ešte možno odpustil. Ale dá sa odpustiť, keď ublížia niekomu z mojich blízkych? Napríklad môjmu dieťaťu?

Pokračovanie článku je dostupné iba pre predplatiteľov

Existujeme takmer výhradne vďaka predplatiteľom. Objednajte si naše predplatné a o už niekoľko sekúnd môžete čítať všetky naše články. Ďakujeme, že nám pomáhate tvoriť hodnotný obsah.


Objednať predplatné Už mám účet, prihlásiť


Komentáre