TOP

Nič z toho, čo pre deti robíme, nie je dôležitejšie ako modlitby za ne

Za deti sa ako rodičia modlíme stále. Začíname, keď ich chceme počať či mať dobrý pôrod. Aby sa dobre vyvíjali, boli zdravé, slušné, mali vieru… A tak to ide celý život. Prečo a ako sa modliť za deti? Za čo sa vôbec modliť? Nazrime hlbšie do témy cez niekoľko postrehov a skúseností.

Modlitbou odovzdávame vieru iným, a predovšetkým deťom. Boh takto rodičom môže pomáhať formovať charaktery aj hodnoty detí. Pôsobí cez nich, aby naplnil svoj zámer. Nicky a Sila Lee z Anglicka sa pomocou kurzov venujú témam manželským i rodičovským. V Knihe o rodičovstve píšu o modlitbe za deti. Tvrdia, že nič z toho, čo pre deti robíme, nie je dôležitejšie ako modlitby za ne. „My zvykneme každý deň poďakovať Bohu za dar detí, bez ohľadu na to, čo sa práve deje v ich alebo našich životoch, a potom obrátime naše najhlbšie túžby na modlitby za každé z nich. Zistili sme, že keď sa modlíme, dokážeme lepšie vnímať, čo je pre ne najdôležitejšie – teraz, aj do budúcnosti.“

Leeovci vedia, že Boh má o deti ešte väčšiu starosť ako rodičia, preto ich radi zverujú do jeho rúk. Nikto nemá záruku, ako jeho deti dopadnú, ale samotné vedomie, že najhlbšie želania sŕdc rodičov sú len hmlistým obrazom Božej túžby, privádza viac k modlitbe.

VYTVORIŤ PODOBNOSŤ S JEŽIŠOM

Skúsme si zodpovedať základnú otázku, prečo sa máme za deti modliť. Lebo sa pripájame k Ježišovi, a on sa za ne prihovára. Pripájame sa tiež k oslave. Ježiš má totiž radosť z detí a tiež z celej rodiny. Páči sa mu, keď sú pekné rodinné vzťahy svedectvom pre zranený svet. Pripájame sa aj k Ježišovým záujmom. On vie, že výchova je veľmi ťažká, chápe nás a má s nami súcit. Chápe naše problémy a starosti našich detí. Rozumie našim sklamaniam, znechuteniu, samote… Preto nemá problém s tým, ak mu to odovzdáme v modlitbe. Práve počas nej nás môže dokonca premieňať, dávať viac lásky, trpezlivosti, pokoja…

Spôsoby modlitieb za deti sú rôzne. Ak sa však modlíme vlastnými slovami, je dobré si po osobnej modlitbe dať čas aj na modlitbu za deti. Nemá byť zameraná na výchovu detí, ale na to, aby sme vytvorili podobnosť s Ježišom. Keď budeme tráviť čas s ním, budeme ho viac spoznávať, očakávať jeho lásku, žiť jeho slovo, budeme sa mu viac podobať. Postupne sa budeme viac premieňať. Ak Ježiš urobí zmeny v nás, bude ich robiť aj v životoch našich detí. Naučíme sa tak milovať deti konkrétnym spôsobom, čo bude vlastne ovocie našej modlitby.

Leeovci tvrdia, že na modlitbu máme mnoho príležitostí v rôznych situáciách. „Môžeme sa modliť sami. Môžeme sa modliť s ďalšími – so svojím partnerom, príbuzným alebo priateľom. Môžeme sa modliť, keď sa zasekneme v dopravnej zápche alebo cestou do práce. Môžeme sa modliť počas umývania riadu. Môžeme sa modliť, keď nám náhle príde na um naše dieťa – často vysvitne, že to bol moment, keď bolo v pokušení alebo v nebezpečenstve a Duch Svätý nás podnietil pomodliť sa za jeho ochranu.“

Nicky a Sila sa modlili s deťmi spolu a často. Každý deň pred spaním, pred jedlom a kedykoľvek mali potrebu. Dúfali, že potom deti ľahšie objavia hodnotu a silu modlitby. Snažili sa dať im vzor, aj keď sa stretli so šomraním, nechuťou. Nikdy ich však nenútili, skôr len povedali, že sa za ne sami pomodlia. V tejto spoločnej modlitbe ich učili štyrom princípom:

 

Vďačnosť

Začať modlitbu poďakovaním. Vždy je za čo. Netreba sa nechať znechutiť zlými pocitmi, ťažkým dňom. Ďakovanie zmení postoj celej modlitby. Predchádza aj tomu, aby sa z nej stal „nákupný zoznam“.

 

Prepáčenie

Deti by mali vedieť povedať Bohu „prepáč“. Musia si uvedomiť, čo urobili cez deň zlé alebo kedy sa zle rozhodli. Zároveň ich to učí odpúšťaniu a spytovaniu si svedomia.

 

Modlitba za vlastné potreby

Deti sa učia prosiť Ježiša za svoje prežívania a potreby. Za zdravie, učenie, lepšie správanie, rozhodovanie. Učia sa, že nie je sebecké prosiť za svoje úmysly. Je to vyjadrenie závislosti na Bohu.

 

Modlitba za iných

Deti sa učia modliť za príbuzných, rodinu, priateľov, učiteľov, za chorých, núdznych. Vedie ich to k otvorenosti a láske k iným.

Podľa Leeovcov sa modliace deti správajú bežne tak, akoby boli plné viery: „Vo všeobecnosti ich dôverčivá povaha znamená, že ak sú na jednej strane otvorené rôznym zvodom a potrebujú preto zvláštnu ochranu, na druhej strane ľahšie uveria aj Bohu, že počuje a odpovie na ich prosby.“

 

BOŽE, ŽEHNAJ NAŠE DIEŤA

Ak sa modlíme za deti sami, môžeme im „vymodliť“ rôzne oblasti, potreby. Ale to zároveň urobíme aj sebe. Predkladáme Bohu svoje problémy, chceme uistenie, že sa o nás stará. A pritom prosíme, aby sa staral aj o ne.

Boh v Písme hovorí, že ak budeme o niečo prosiť podľa jeho vôle, on nám to dá. (1 Jn 5, 14 – 15) Rovnako aj Ježiš pripomína prosiť v jeho mene. (Jn 16, 23)

Môžeme sa modliť napríklad za tieto úmysly: chceme vedieť, že patríme Bohu a chceme vedieť, akú hodnotu majú deti, ako sa z nich máme tešiť a upevňovať identitu Božích detí. Prosíme za láskavosť, aby sme ju vedeli prejavovať a aby ju deti cítili. Chceme viac dôverovať a tiež, aby deti verili sile modlitby. Potrebujeme, aby nám Pán pripomínal svoju lásku, občerstvil nás, povzbudil, ak nemáme silu. Chceme viac prijať svoje deti a bezpodmienečne ich milovať. Prosíme o to, aby sme si všímali, čo dobré robia naše deti, a aby si aj ony všímali druhých.

V neposlednom rade naše deti každý deň žehnajme. Aby boli pod Božou ochranou a kráčali v jeho mene. Keď požehnávame deti, uznávame Božiu dobrotu a všemohúcnosť. Ako ľudia nevieme všetko zabezpečiť, ale vieme byť nástrojom, cez ktorý Boh bude pôsobiť. Deti môžeme žehnať kedykoľvek – znakom kríža, malým krížikom na čelo, modlitbou. Trebárs aj tou najznámejšou, ktorá sa používa pri sviatosti krstu: „Bože, žehnaj naše dieťa, aby jeho život bol tebe na slávu, jemu na spásu, nám na radosť a svetu na osoh.“

Titulná snímka: Slovo+ / Kristína Leidenfrostová

Komentáre