Nie sú rodičia dosť schopní?

Parlament má pred sebou návrh zákona, ktorý značne preverí a skomplikuje naše rodičovské rozhodovanie – a to povinnou školskou dochádzkou od piatich rokov.

Hoci mnohým to „netrhá žily“ a zákon im nepríde zlý, možno je to práve tým, že si neuvedomujú (alebo sú celkom neznalí) dôsledky, ktoré už teraz návrh zákona obsahuje.

Nemôžeme poprieť, že pri jeho príprave bol aj dobrý úmysel, a to začleniť a pripraviť deti zo sociálne slabších rodín a spoločenstiev na školskú dochádzku, čo je častý problém predovšetkým v rómskych osadách a komunitách. Deti tohto etnika majú ozaj sťažený štart a je fajn pripraviť ich na školskú dochádzku a prácu vopred.

Aj toto sa však dalo riešiť iným spôsobom a cestou, ako je postavený návrh zákona. Je nepredstaviteľné, aby kvôli minoritnej skupine obyvateľov alebo z akéhokoľvek iného dôvodu (o všetkých asi ani nevieme) nemali rodičia právo rozhodnúť, akú výchovu a kde svojmu dieťaťu doprajú. Teraz bude totiž mnoho bežných situácií oveľa komplikovanejších – a aj právne postihnuteľných.

 

 

V čase, keď silnejú hlasy za zlepšenie postavenia domáceho vzdelávania, a to aj v predprimárnej oblasti, je postavenie takéhoto zákona výsmechom tým rodičom, ktorí sa neobávajú, že by svoje deti viedli, vychovávali a vzdelávali zle. Každý normálny zdravý, zrelý dospelý človek v pozícii mamy či otca vie, čo dieťa potrebuje, a v dobe, keď je možné získavať množstvo informácií tak k edukácii, ako aj k výchove mimo oficiálneho školstva, je takýto obmedzujúci krok štátu zlý.

 

 

Štát proste rodičom teraz hovorí: Nie ste dosť schopní, aby ste pripravili svoje deti do školy. Lenže prvý, kto má právo na výchovu a výber vzdelania (a teda aj času a miesta!) dieťaťa, je jedine rodič – nie štát! Navyše, v situácii, ktorá sa tlačí k nám z mnohých iných krajín, a aj v trende mnohých dokumentov o vzdelávaní (nielen) EÚ je hrozba nesprávnej sexuálnej výchovy v školách a aj v škôlkach od troch rokov reálna – a pre mnohých rodičov nepredstaviteľná a neželateľná.

Okrem tejto „perly nedôvery“ si málokto uvedomuje, že po prijatí tejto novely už nebude také jednoduché nechať dieťa doma len tak, lebo si chceme užiť čas spolu alebo odcestovať k starým rodičom na dlhšie, a rady pred lekármi na vystavenie PN-ky aj pre obyčajné prechladnutie či nádchu budú podstatne dlhšie – pretože žiadny výpadok dieťaťa zo škôlky nebude ospravedlniteľný rodičom.

Dostať pokutu 331,50 eur nie je pre mladú rodinu maličkosť – a to iba preto, lebo dieťa bude musieť byť v škôlke za každú cenu a rodičia s tým nebudú môcť urobiť nič okrem lekárom ospravedlnenej choroby. (Nehovoriac o tom, že sa môžete dostať do priestupkového konania za porušenie zákona…)

 

 

Zábava sa nekončí, lebo podľa predloženého návrhu nebudú môcť rodičia hovoriť ani do toho, kedy má ich dieťa nastúpiť do školy – toto bude mať v právomoci riaditeľ škôlky. Všetka česť ich odbornosti, ale kto si má dieťa poznať lepšie? Ak návrh prejde, nebude možné požiadať o odklad školskej dochádzky rodičom – a naopak, zrejme nebude možné vetovať toto rozhodnutie riaditeľa škôlky.

Jednoducho, rodič bude mať právo (zatiaľ, ak návrh prejde) len dieťa porodiť… a užiť si ho do piatich rokov. Potom je už z postoja štátu nedôveryhodným elementom, ktorému treba právo na rozhodovanie o smerovaní dieťaťa vziať.

Hľadať riešenie, ako pomôcť znevýhodneným deťom, je potrebné a dobré – ale nie za cenu, že to prinesie viac problémov a obmedzení väčšine normálnych rodičov, a už vôbec nie za cenu straty dôvery v nich. Aj preto nie je dobré mlčať ohľadom takto predkladanej novely – a skôr než budeme pociťovať jej dôsledky, treba konať.