TOP

Nová blahoslavená Sandra Sabattini: Všetko je dar, do ktorého môže Darca zasiahnuť, kedykoľvek a ako chce

V Taliansku bola na konci októbra blahorečená Sandra Sabattini, ktorá zomrela ako dvadsaťdvaročná v roku 1984. Zasvätila svoj – hoc krátky – život zdravotne postihnutým a drogovo závislým. Aký bol jej životný príbeh?

Sandra sa narodila 19. augusta 1961 v Riccione. Vyrastala na pobreží Jadranského mora. Už ako dieťa často nosila v ruke desiatok ruženca. Na základnej škole ju niekedy našli, ako rozjíma pred svätostánkom – dokonca aj uprostred noci. Rada maľovala či hrala na klavíri.

Ako dvanásťročná sa stretla s komunitou pápeža Jána XXIII. a jej zakladateľom – donom Benzim, ktorého duchovnou dcérou sa neskôr stala. Táto komunita kladie dôraz na službu najchudobnejším a najslabším v spoločnosti. Už o dva roky neskôr sa zúčastnila letného tábora, v rámci ktorého sa starala o ťažko postihnutých rovesníkov. Rozhodla sa, že tých ľudí neopustí.

Jej služba však vyvierala z jej hlbokého priateľstva s Kristom. „Povedať: ‚Áno, Pane, vyberám si to najchudobnejšie‘ a pokračovať v predchádzajúcom živote by bolo príliš jednoduché. Preto dnes vyhlasujem: vyberám si teba a nič viac,“ píše do svojho denníka sedemnásťročná Sandra. Dlhé chvíle trávi v modlitbe pred svätostánkom, čerpá silu z Eucharistie.

 

 

Zapisuje sa na lekársku fakultu, aby si splnila sen – byť lekárkou v afrických misiách: „Ak naozaj milujem, ako môžem zniesť, že tretina ľudstva umiera od hladu, zatiaľ čo ja žijem v bezpečí a ekonomickej stabilite? Ak sa budem takto správať, možno budem dobrá kresťanka, ale nikdy nebudem svätá. Dnes sme svedkami inflácie takzvaných dobrých kresťanov, ale svet potrebuje svätých.“

V sedemnástich rokoch zároveň stretáva Guida Rossiho a o rok neskôr spolu začnú chodiť. Aj on bol zapojený do komunity ako Sandra. Spoločne pracujú v terapeutických skupinách pre drogovo závislých. Avšak 29. apríla 1984 Sandru cestou na jedno komunitné podujatie zrazilo auto a o tri dni na následky zranení zomrela.

 

 

Dva roky pred smrťou v jej zápiskoch počas terapeutických skupín čítame: „Pane, nech všetky moje činy určuje láska k týmto mladým ľuďom. Každá minúta je príležitosťou na lásku.“

A obzvlášť silné sú slová, ktoré si zaznamenala len dva dni pred tragickou nehodou: „Nepatrím do tohto života, ktorý sa odvíja v rytme pravidelného dýchania, ktoré nie je moje. Tento svetlý deň mi ani nepatrí. Nič z tohto sveta nie je tvoje, Sandra, uvedom si to! Všetko je dar, do ktorého môže Darca zasiahnuť, kedykoľvek a ako chce. Staraj sa o tento dar, urob ho plnším a krajším, kým príde tvoj čas.“

Blahoslavená Sandra Sabattini, oroduj za nás!

 

Foto: www.apg23.org

 

Komentáre