TOP

O predsavzatiach, ktoré budú takto o rok ešte lepšie

Začali ste nový rok s predsavzatím? A darí sa vám ho dodržiavať? Nie je totiž predsavzatie ako predsavzatie. Tie najlepšie a najpevnejšie sa nemusia nutne začínať s prvým januárom. Stačí, že sú premyslené, premodlené a zmysluplné.

Sadol som si do rýchlika, ktorý sa nezastaviteľne (a s tridsaťpäťminútovým meškaním) rútil z Košíc do Bratislavy. Zatiaľ nehorel a veril som, že ani nezačne. Bol síce Advent a kdesi po internetoch kolovali vtipy o tom, že náš milovaný „národný dopravca“ namiesto sviec zapaľuje rušne, lenže ja som sa potreboval čo najskôr dostať domov.

Po poslednom predtermíne, hneď, ako som opustil kanceláriu vianočne naladenej pani profesorky, ma totižto zamrazilo kruté zistenie. V milisekunde mi z hlavy vyfučali všetky informácie z parazitológie. Vzniklo vákuum, ktoré uvoľnilo priestor pokojnejším myšlienkam, a ja som si uvedomil, že sa blížia Vianoce a čoskoro sa skončí kalendárny rok.

Realita „skúškujúceho“ vysokoškoláka sa razom prehupla do reality prázdninujúceho vysokoškoláka. Potreboval som nakúpiť darčeky, dopozerať seriály, na ktoré počas semestra nebol čas, a duchovne sa preladiť z bojového režimu (napríklad: „Prosím, nech sa skúšajúci dobre vyspí a má najkrajší deň svojho života.“) na režim adventno-betlehemský.

Neznáme spolucestujúce vo vlaku mi však pripomenuli, že na čosi priam kruciálne (!) zabúdam.

„Bude nový rok, to si musíš dať nejaké predsavzatie,“ agitovala jedna z dvoch slečien sediacich cez uličku.

„Ale ja neviem, veď načo…“ bránila sa slečna číslo dva. Očividne skeptická voči podobným výmyslom, ktoré sa v osemdesiatich ôsmich percentách prípadov končia neúspechom.

„Ja napríklad od nového roku nejem,“ vyhlásila slečna číslo jeden a triumfálne pozdvihla obočie na znak svojej morálno-etickej a vôľovo-vytrvalostnej nadradenosti.

 

V mojej hlave, zmorenej práve dokončenými skúškami, sa v prvom momente (prirodzene) spustila séria nadrvených metabolických dejov, ktoré u neznámej spolucestujúcej vyvolá zastavenie príjmu potravy. Po chvíľkovom zaváhaní mi, samozrejme, došlo, čo sa snaží povedať. A sám som sa musel zamyslieť. Nemal by som rok 2019 taktiež začať s predsavzatím?

Bolo by z čoho vyberať. A stavím sa, že moje telo aj moja myseľ by sa mi poďakovali. Mohol by som sa začať viacej hýbať – sľúbiť si každodenný ranný beh. Nahradiť nezdravé jedlo mrkvou, chia semienkami a avokádom, ako to odporúčajú superzdraví ľudia na Instagrame. Prípadne by ma novoročné predsavzatie mohlo dokopať k poctivejšiemu čítaniu Písma. Bolo by skvelé naučiť sa nachádzať dôstojný čas a miesto pre modlitbu aj v tých najstresujúcejších dňoch. Zistil som totiž, že desať minút pred testom je motivácia modliť sa síce veľká, ale takáto modlitba býva zvyčajne tematicky veľmi chudobná.

Nuž, čo si budeme klamať. Kým rýchlik šesťsto-a-niečo dorazil do mojej stanice, na spolucestujúce s predsavzatiami vytesanými do kameňa (tá druhá nakoniec chcela dávať viac peňazí na charitu) som úplne zabudol. Prozreteľnosť nás však spojila aj po druhýkrát. Krátko po prvom januári som sa opäť raz vydal napospas majstrom železničiarom. Všimol som si, že na takmer tom istom mieste ako naposledy sedí slečna číslo jeden a vytrvalo konzumuje hranolky z fastfoodu. Nedalo mi to a musel som si sadnúť obďaleč, aby som dovidel a dopočul, čo sa bude diať ďalej.

 

Slečna číslo dva na seba nenechala dlho čakať. Ledva sa predrala preplneným vlakom k svojej kamoške. S pomocou dvoch dobrovoľníkov naložila tašky s viditeľne čerstvo nakúpeným značkovým oblečením ponad niekoľko radov sedadiel. Znavená zasadla na jedno z miest uvoľnených obetavými pomocníkmi a až vtedy pozrela na svoju kolegyňu. Nezdržala sa a vybuchla do smiechu. „Nehovorila si, že od nového roka neješ?“

„A ty si nechcela dať peniaze deťom do Afriky? Načo sú ti troje topánky?“

„Čo si zlá, ty ťava! Veď ja tým deckám rovno pošlem všetky svoje staré handry,“ obránila sa novodobá Matka Tereza a ukázala na kamarátkine kalorické raňajkové menu. „Ale pochybujem, že v Mekáči začali vyrábať hranolky zo zeleru.“

Slečna číslo jeden na krátku chvíľu sčervenela, ale hneď nato si sebavedomo namočila ďalšiu hranolku do kečupu a s plnými ústami ostentatívne zahlásila: „No a čo, veď som nepovedala, že od ktorého nového roku nejem. 2020 je aj tak okrúhlejší, to bude mať lepší efekt.“

 

Takže toľko k predsavzatiam, po ktorých síce nebudete zdravší, možno ani neschudnete, ale zaručene ani nepomôžete chudobným deťom kdesi v bájnej Afrike. „Nový rok, nový ja“ – ale pozor, najmä pre efekt. Asi aby sme mali aj v januári o čom písať facebookové statusy. Nie, ďakujem. Ak sa mám v čomsi naozaj zmeniť a úprimne polepšiť, určite nestačí čakať na žiaden magický dátum. V prvom rade sa treba poradiť s tým, kto nás v celom vesmíre (a priľahlom okolí) pozná najlepšie. A nie, nemáme na mysli žiadnych lifestylových guru.



Komentáre