TOP

Obrazy, ktoré sa píšu: Ikony vedú k modlitbe

Hľadiac na niektoré obrazy sa mi zastavuje dych. Nielen preto, že v nich nachádzam seba, ale aj preto, lebo sa za nimi skrýva príbeh majstra, ktorý ich píše. Svojou krásou a hĺbkou ma oslovili najmä ikony. Písané, nie maľované, pretože nesú v sebe najväčšie bohatstvo človeka: vzťah s Bohom. Práve o nich a o svojom životnom príbehu nám porozpráva Alenka Teicherová (54) z Dubnice nad Váhom.

Boh píše cez naše životy rôzne príbehy. Tak kde sa začal ten tvoj?

Môj príbeh sa začal na Považí, v Domanižskej Lehote, kde som prežila úžasné detstvo spolu s mojimi rodičmi a dvoma mladšími bratmi Jožkom a Mirkom.

 

Kto bol pre teba v čase detstva najväčším vzorom?

Môj ocko. Volá sa Jozef Hudek. Už ako dieťa som ho pozorne sledovala, ako maľuje nádherné krajiny. No a potom, neskôr, keď videl, že sa zaujímam o maľovanie, neváhal a zasvätil ma do čarovného sveta farieb.

 

Mali ste doma ateliér?

Áno, ale počas leta sme maľovali vonku. Ľudia, ktorí chodili okolo nášho domu s motykami a hrabličkami na pole, nechápali, prečo sa aj my nepripojíme. Musela nás zachrániť mamina. Tá milovala prácu na poli. Doteraz je šťastná, keď môže zasadiť obrovské množstvo zemiakov a zeleniny, len aby sme mali bio.

 

Čo tvoje štúdium? Bolo tiež zamerané na výtvarnú tvorbu?

Viackrát som sa pokúšala dostať sa na vysokú školu výtvarných umení v Bratislave i v Prahe. No nebola to moja cesta. Preto som si urobila nadstavbu v Turčianskych Tepliciach s výtvarnou špecializáciou. Až potom som pokračovala v štúdiu na UMB v Banskej Bystrici. Maľovanie mám v krvi. Neodradilo ma ani to, že som nevyštudovala výtvarné umenie. Myslím si, že som sa po mnohých rokoch predsa len dostala k profesionálnej tvorbe, a to v tej najúžasnejšej podobe, ako je písanie ikon.

 

ILUSTRUJEM PRE DETI A DOSPELÝCH

Štúdium sa skončilo. Prišla rodina. Ako sa ona spriatelila so štetcom a farbami?

Moja rodina ma podporuje. Mám skvelého manžela Romana a tri deti – Lenku, Romanka, Samka a dve vnúčatká – Elenku a Emilku. Veľmi ma teší, že obe vnúčatká veľmi rady kreslia a maľujú. Staršia Elenka ako dvaapolročná vystavovala svoje krásne dielka, maľované temperovými farbami na štvorgeneračnej výstave pri príležitosti jubilea môjho otca v Rajeckých Tepliciach. Dcéra Lenka sa taktiež venuje výtvarnému umeniu a verím, že keď budú vnúčatká staršie, vytvoríme spoločne ikonopiseckú dielňu.

 

Iste je to veľký plán do budúcnosti, ale čo tvoja súčasná práca?

Pracujem ako vedúca oddelenia kultúry v Ilave, čo mi zaberá veľa času.

Okrem toho vediem štrnásť rokov klub výtvarníkov Arte relax. Takže všetko sa točí okolo plátna a farieb.

 

Tvoje meno môžeme nájsť aj na niektorých knižných publikáciách. Pochváľ sa.

Ani neviem ako, ale z času na čas sa stane, že sa „hrám“ na ilustrátorku. Ilustrujem knižky pre deti i dospelých. Mojou srdcovkou je kniha Pošepkala vločka nehu do oblôčka od Teodora Križku a knižka poviedok Vojna ako remeň od Pavla Fleischhakera. Samozrejme, nemôžem zabudnúť ani na Anastáziu Zboranovú a jej básne Vysypané z kapsy, či knihu povestí s názvom Barborka z Rajeckého hradu, ktorej autorom je Gejza Sádecký.

 

Neostala si iba pri knihách, niečo ťa priťahovalo k ikonám. Vieš nám povedať, čo to bolo?

Neviem to celkom presne pomenovať, ale myslím si, že to bola túžba v mojom vnútri vytvoriť alebo vytvárať niečo výnimočné. A ikony také naozaj sú.

Začalo sa to tým, že som obdivovala nádherné ikonostasy. Potom som sa v roku 2001 dostala do školy ikonopiscov v Michalovciach. Následne som sa stala aj členkou Spolku ikonopiscov svätého Cyrila a Metoda v Košiciach. Boh si ma už vtedy viedol zvláštnymi cestami.

 

 

 

NEVNÍMAM ČAS

Skús v skratke predstaviť našim čitateľom, čo sú to ikony.

Ikona nie je len obyčajným obrazom s náboženskou tematikou. Je umeleckým dielom, ktoré sa zrodilo v modlitbe a symbolicky vyjadruje, že všetko na svete je len akýmsi obalom, za ktorým sa skrýva vyšší zmysel. Ikony sú bránami vedúcimi k modlitbe.

Každá ikona podlieha vlastným zákonom a tvorí sa komplikovanou technikou. Nejde len o farby či materiál, ale aj o duchovnú stránku ikonopisca.

 

Takže, keď chceš písať ikonu, nechystáš si ako prvé farby?

Pokračovanie článku je dostupné iba pre predplatiteľov

Existujeme takmer výhradne vďaka predplatiteľom. Objednajte si naše predplatné a o už niekoľko sekúnd môžete čítať všetky naše články. Ďakujeme, že nám pomáhate tvoriť hodnotný obsah.


Objednať predplatné Už mám účet, prihlásiť


Komentáre