TOP

Otec, ktorý je prítomný

Prítomnosť otca sa nedá nahradiť ničím v celom vesmíre. Je to preto, lebo otcovia napodobňujú to, čo nebeský Otec robí pre nás – svoje deti. Ochraňuje, upokojuje a ľúbi nás. My, otcovia, máme preto prostredníctvom našej prítomnosti a slov veľkú moc v životoch našich dospievajúcich detí.

Autor: Joe Battaglia

Kiežby aj môjmu otcovi na mne tak záležalo…

Zažil som to, keď som bol nedávno so svojou dcérou nakupovať v supermodernom obchode pre mladých. Chcela si kúpiť košeľu. Nebol to môj obľúbený typ obchodu, ale chcel som jej dokázať, že mi na nej záleží, tak som tam s ňou zašiel.

Keď sme vstúpili dovnútra, zastal som. Steny obchodu zdobili fotografie polonahých dievčat (pravdepodobne nie oveľa starších od mojej dcéry), ktoré ležali na rovnako nezahalených mladých mužoch.

Dcéra si vybrala košeľu podľa svojich predstáv a podišli sme spolu k pokladni. Čakal nás tam mladý muž s mladou ženou. Mohli mať približne devätnásť rokov. Keď mladík blokoval náš nákup, povedal som mu, že sa ma nemilo dotkli fotografie na stenách.

„Prosím, odkážte môj názor manažérovi,“ povedal som.

Samozrejme, neprestal som rozprávať, hoci moja dcéra, zahanbená mojím postojom, pomaly červenela v tvári.

„Ako sa vám pracuje v tomto prostredí, najmä ak po celý deň pracujete po boku tejto slečny?“ spýtal som sa ho. Sklonil hlavu, nevediac, ako odpovedať.

Potom som sa rovnakú otázku spýtal slečny stojacej pri pokladni. „Ako sa tu cítite vy? Neuráža vás to, ani trošku? Vystihujú tieto fotografie spôsob, akým chcete byť vnímaná mladým mužom, ktorý pracuje po vašom boku?“

Moja dcéra v tej chvíli vybuchla: „Tati, je im to úplne jedno!“

A v rovnakej chvíli mladý muž povedal: „Kiežby aj môjmu otcovi na mne tak záležalo!“

Povedal presne tieto slová. Nikdy na ne nezabudnem.

„Kiežby aj môjmu otcovi na mne tak záležalo.“ Tieto slová rezonovali v mojom srdci. Chlapec pri pokladni zrejme veľmi zriedka zažíval podobnú situáciu – že sa otec postaví za niečo, čo podľa neho môže ochrániť jeho dieťa.

 

 

Milujte ich aj pravdovravnosťou

Uvedomujem si, že som vtedy svoju dcéru veľmi zahanbil. Ale rovnako, ako to robil môj otec pre mňa, aj ja som miloval svoje dieťa tým, že som sa nebál hovoriť pravdu v rôznych situáciách. Keď dcéra neskôr spracovala, čo sa v ten deň stalo, povedala mi, že je vďačná, že má otca, ktorému na nej záleží a ktorý sa nebál vtedy dačo povedať.

V Deuteronómiu 11, 18-19 Mojžiš prikazuje otcom: „Uložte si tieto moje slová do srdca a do duše a priviažte si ich ako znamenie na ruku a nech sú ako znaky medzi vašimi očami. Poúčajte o nich svoje deti, aby o nich uvažovali, či už budeš sedieť vo svojom dome, alebo budeš na ceste, či budeš ležať alebo stáť.“

Nestačí len priviesť deti na tento svet a starať sa o ich fyzické a emocionálne potreby. Majú aj duchovné potreby – a Boh vyzýva nás otcov, aby sme ich napĺňali.

Všetci otcovia sú učitelia. Niektorí nie sú prítomní. Niektorí sa vzpierajú. Ale deti sa od nás učia. Otec učí prostredníctvom svojich skutkov, svojej lásky a svojej komunikácie o charaktere a pravde v každodenných skúsenostiach. Otázka je: Čo chceme naše deti naučiť? Prítomnosť otca a jeho slová sú pre dospievajúcich rovnako dôležité dnes ako kedysi.

Každá skúsenosť je príležitosťou priniesť dačo nové do života našich detí. Tým, že sme prítomní, už sme vyhrali polovicu boja. Byť prítomní ako otcovia, ktorí preukazujú silu – nie tým, koľko dokážeme udvihnúť, ale tým, o koľko sa dokážeme podeliť.

Naše deti sledujú a počúvajú, ako reagujeme a čo hovoríme. Nech počujú, ako iní o nás hovoria: „Kiežby aj môjmu otcovi na mne tak záležalo…“



Komentáre