Pápež František: Omša potrebuje ticho, nie táranie

Počas pravidelnej stredajšej audiencie pápež František spomenul bežný zlozvyk, ktorý má mnoho ľudí – a tým je rozprávanie sa s ľuďmi okolo seba pred svätou omšou.

Autor: Hannah Brockouse

František zdôraznil, že čas pred omšou je určený na tichú modlitbu, v ktorej si pripravujeme srdcia na stretnutie s Pánom.

„Keď ideme na omšu, možno prídeme len päť minút pred začiatkom a hneď sa začneme baviť s ľuďmi sediacimi pred sebou,“ povedal pápež. „Ale nie je to moment určený na táranie.“

„Je to okamih ticha, prípravy na rozhovor; okamih, v ktorom sa má naše srdce pozbierať a pripraviť na stretnutie s Ježišom,“ vravel a dodal: „Ticho je veľmi dôležité.“

Pokračujúc vo svojich katechézach o Eucharistii, pápež pripomenul svoje slová z predošlého týždňa o tom, že omša nie je žiadna šou, ale miesto, kde stretávame Pána. V tomto stretnutí je to práve ticho, ktoré nás „pripravuje a sprevádza“.

Aby sme však tomu skutočne porozumeli, musíme si najprv odpovedať na otázku, čo je modlitba.

„Modlitba je prvý a najdôležitejší rozhovor, osobný vzťah s Bohom,“ povedal pápež. A modlitba, ako ktorýkoľvek iný rozhovor, potrebuje momenty ticha „spolu s Ježišom“. Je to preto, že iba „v tajomnom tichu Boha“ sa jeho slovo dokáže rozoznieť v našom srdci.

František poslucháčom vysvetlil, že modlitba nie je nič zložité. Je to niečo, čo nás sám Ježiš naučil robiť predovšetkým svojím príkladom, keď v evanjeliách sám odchádza do samoty modliť sa. Učí nás to tiež vo chvíli, keď vraví svojim učeníkom, že prvé slovo, ktoré sa treba v modlitbe naučiť, je „Otec“.

„Je to také jednoduché,“ hovoril František. „Musíme sa to naučiť – povedať „Otec“.“ Potom si musíme osvojiť postoj malého dieťaťa stojaceho pred rodičmi. Postoj plný dôvery a spoľahnutia sa, vediac, že Boh „na vás pamätá a stará sa o vás“.

Druhý postoj, ktorý by sme si mali osvojiť, je postoj detského prekvapenia a žasnutia. „Dieťa sa vždy pýta tisíc otázok, pretože chce objaviť svet; v našom vzťahu s Bohom, v modlitbe, úžase,“ povedal a odporučil pútnikom „otvoriť srdce úžasu“.

Čo sa týka modlitby, spomenul, že sme často príliš zaneprázdnení rozličnými aktivitami alebo projektmi a vravíme, že nemáme čas. „Strácame zo zreteľa to, čo je základné: náš život srdca, náš duchovný život, náš život modlitby s Pánom.“

„Ježiš nás však prekvapuje v pravde tým, že nás miluje a povoláva aj v našich slabostiach,“ vravel a dodal, že tak ako nás Ježiš nazval svojimi učeníkmi, volá nás k sebe počas každej svätej omše.

„Toto je tá najväčšia milosť: byť schopnými zažiť omšu, Eucharistiu. Je to okamih privilégia – byť s Ježišom a skrze neho s Bohom a bratmi.“

Zdroj: catholicnewsagency.com